Sociológovia Trnavskej univerzity Peter Guráň a Daša Ryšavá robia sociologický výskum, ktorý sa zameriava na motiváciu a vnímanie médií mladými ľuďmi. Skúmajú aj angažovanosť študentov v spoločnosti a ich názory na to, ako médiá prezentujú informácie. Keď hovoria so svojimi študentmi na prednáškach o tom, ako vnímajú médiá, niekedy si vypočujú aj to, že správy v nich vyvolávajú strach. „Majú pocit ohrozenia,“ hovorí Guráň.
So študentmi pôjdu v rámci výskumu aj na Island. Sociológ hovorí v tomto kontexte, ako islandská prezidentka Halla Tómasdóttir hodnotí vyjadrenia Donalda Trumpa ohľadom Grónska a teda ako tam podávajú ľuďom aktuálne informácie.
Na Islande to podľa sociológa riešia tak, že to nemedializujú dopodrobna. „Nerobia z toho takú vážnu vec. Obchádzajú to, pretože s tým momentálne nič nespravia." Na Islande si vraj „nenechajú pošpiniť mozog negatívnymi informáciami.“ „Nechcú sa nechať zahltiť Trumpovými vyjadreniami k tejto veci. Berú to tak, že sa takto vyjadruje a možno za dva týždne už nebude. Je možné zvoliť aj takúto stratégiu a zaujalo ma to,“ hovorí sociológ.
V rozhovore si tiež prečítate:
- Prečo mladí ľudia nečítajú správy,
- ako nás ovplyvní to, čo vidíme čítať či pozerať v okolí,
- prečo klesá medzi mladými poznanie histórie,
- čo spravila pandémia so sledovaním správ.
Súčasťou projektu, kde pripravia mladí ľudia šesť reportáží o islandskej kultúre, je aj sociologický prieskum o postojoch mladých ľudí a novej úlohe médií. Čo od toho očakávate?
Guráň: Projekt môže byť výzvou aj pre nás, vysokoškolských učiteľov, keďže so študentmi pracujeme denne. Prednášame im a vidíme v nich aj pasivitu, nazval by som to apatiou. Často nevedia, čo vlastne študujú, nemajú víziu, prečo nejaký odbor študujú. Nevedia, čo od toho reálne môžu očakávať. Chýba im osobná motivácia, ktorú sa snažíme prebudiť. V súčasnom výskume chceme sledovať aj ich motiváciu, prečo sa projektu rozhodli zúčastniť, teda okrem toho, že môžu vycestovať na Island.
Čo sa ich budete konkrétne pýtať?
Guráň: Budeme sa ich pýtať na motiváciu zúčastniť sa projektu, čo ich priviedlo k tej myšlienke. Zaujíma nás, kto im pomohol urobiť ten krok a vyjsť z apatie.
Ryšavá: Budeme sa ich pýtať aj na to, ako vnímajú médiá na Slovensku a akú formu alebo obsah by prijali pri prezentovaní správ.
Guráň: Na prednáškach sa mladých ľudí pýtame, prečo nesledujú spravodajstvo. Hovoria, že sú z toho unavení alebo v správach často vnímajú presilu negatívnych informácií. Ani študenti, ktorých je to náplňou štúdia, správy nesledujú. Opýtam sa ich na posledné vystúpenie Donalda Trumpa a povedia mi, že o ňom nepočuli.
Prečo je to tak?
Ryšavá: Je to pre nich zahlcujúce, strácajú sa v tom. Máme obrovský pretlak informácií. Pre mladých ľudí je problém dohľadať si informácie, zdroje. Mám pocit, že sa im to často ani nechce.
Guráň: Všetko je rýchle, dynamické, mladí ľudia sa na tejto vlne vezú. Keď majú desať rôznych zdrojov, nemajú čas si overovať, ktoré z nich sú pravdivé, vedecké, opodstatnené. Prijmú prvú informáciu. Zaberie to menej času. Nie je tam hlbší záujem. Spôsobuje to rýchla dynamika života, ktorú prenášajú aj na tieto oblasti. Osobne túto dynamiku vnímam ako nebezpečnú. Ľuďom odoberá trpezlivosť, možnosť zastaviť sa a zapochybovať, že tomu teraz neuverím, nesadnem na lep prvej rýchlej informácii zabalenej do peknej formy.
Kolegyňa mi opisovala skúsenosť so študentmi pedagogickej fakulty, budúcich učiteľov, ktorí nechcú televíziu, nepozerajú správy, nečítajú noviny. Keď majú voľno, tak športujú a na internete si hľadajú, čo ich baví. Stretávate sa s tým často?
Ryšavá: Mladí ľudia fungujú cez sociálne siete, je to pre nich najrýchlejší spôsob získania informácií. Z jedného výskumu sa nám ukázalo, že tradičné médiá ako rádio a televízia zaujímajú skôr staršie generácie. Mladí ľudia sa venujú najmä svojim aktivitám. Často ani nevedia, aké spoločenské aktivity sa dejú v ich okolí.
Guráň: Nechcú niečo náročnejšie, čo by od nich vyžadovalo viac námahy. Čím jednoduchšie, tým lepšie. Niektorí si pôjdu zabehať a potom na pivo. Pred dvomi rokmi sme robili prieskum pre Trnavskú televíziu. Odpovedalo takmer tisíc ľudí, mali sme reprezentatívnu vzorku. V prieskume sa vyjadrili všetky vekové kategórie. Zaoberali sme sa tým, čo ľudia sledujú, akú štruktúru programu si vyberajú. Výsledok bol, že čím sú ľudia mladší, tým menej sledujú pravidelne správy. Prieskum sme robili pred niekoľkými rokmi.
Ľuďom napríklad chýbalo, že ich dopredu neinformujú o podujatiach v ich okolí. Dozvedia sa o tom až z reportáže, no chceli by to vedieť skôr. Dozvedeli sme sa tiež, že ľudí v lokálnej televízii zaujímali správy o zvieratách či o voľnočasových aktivitách. Pravidelne boli tieto témy na prvých miestach sledovanosti. Nezaujímali ich politické programy.
Kvalita života v Bratislave je nižšia ako v Bardejove, hovorí sociológ a vysvetľuje dôvody Čítajte Na vysokú školu idú mladí ľudia už s nejakými návykmi prijímania informácií z rodiny, zo školy, z okolitého prostredia. Mňa do veľkej miery pri získavaní správ ovplyvnilo to, čo som videla čítať blízkych doma alebo medzi rovesníkmi v škole. Vidíte v tom nejaký vzorec?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
