Drahšia mestská hromadná doprava, cena obedových menu či základných potravín. Na východe Slovenska zarobia obyvatelia v priemere menej, no za viaceré služby zaplatia viac. Je to len tým, že väčšia konkurencia tlačí ceny nadol? Alebo je za tým aj nastavenie celej krajiny? Ekonóm a vysokoškolský pedagóg na Univerzite Komenského ANTON MARCINČIN pre denník Korzár vysvetľuje, prečo ako študent odišiel z rodného Prešova a z akých dôvodov sa tam pravidelne vracia.

„ Prevzali sme zo socializmu veľmi centralizovaný systém správy štátu, kde sú všetky lepšie pozície v štátnej správe v Bratislave. A všetky zásadné rozhodnutia sa tiež prijímajú v Bratislave, preto je tam aj mnoho lepšie platených miest. Chybou krajov a východu je, že sa nedomáhajú skutočnej decentralizácie, aby mohli o sebe oveľa viac samy rozhodovať. Vláda by mala rozhodovať len o národných prioritách ako sú obrana, bezpečnosť a napríklad železnica a diaľnica. Všetko ostatné v každom normálnom štáte je záležitosťou regiónov a samosprávy,“ hovorí Marcinčin.

Aj keď je Bratislavský kraj vo všeobecnosti najbohatší, niektoré veci alebo služby sú drahšie paradoxne na východe. Napríklad ceny obedových menu v reštauráciách sú podľa prieskumov drahšie v Košickom kraji, kde je nižší priemerný plat. Čím by to mohlo byť?

Tam, kde je rast, kde je veľký dopyt, sa sústreďuje aj veľká ponuka. Vytvára sa konkurencia, v ktorej môžu ceny klesať. Kým v chudobnejších oblastiach je často problém to, že sa tam neoplatí podnikať viacerým firmám, preto býva konkurencia nižšia a ceny vyššie. Môžu s tým súvisieť aj ďalšie faktory, ako sú ceny nájmov, lokálne známosti a podobne.

Dalo by sa povedať, že čo sa týka obedových menu, sú žiadanejšie v hlavnom meste, preto sú tam lacnejšie?

Rozdiel je v tom, že v Bratislave sa na malej ploche sústreďuje pomerne vysoký dopyt. Čomu sa prispôsobí ponuka a firmy medzi sebou súťažia aj cenami. Veľmi dobre to poznať aj v niektorých obchodných reťazcoch, kde zistíte, že na hociktorej dedine sú drahšie potraviny ako v Bratislave. Kvôli chýbajúcej konkurencii.

Niekedy to ľudia v odľahlejších oblastiach zvyknú riešiť aj donáškou potravín, kde však tiež platia aj za prejazdenú vzdialenosť, čiže sa im nákup predraží.

Skôr by som povedal, že častejšie idú do malého lokálneho obchodu s vyššími cenami alebo si nákupy robia v meste, kde pracujú. Nákupy v zahraničí naďalej znižujú lokálny dopyt a šancu pre vyššiu konkurenciu a nižšie ceny. Donášková služba potravín nie je až taká rozšírená ani v Bratislave.

Tak v Bratislave je sieť obchodov zrejme hustejšia, dá sa na nich natrafiť na každom kroku...

Nie úplne. Máte tu tiež menšie obchody, kde sú ceny vyššie, ale sú pre niektorých obyvateľov bližšie. Na väčší nákup sa oplatí ísť do veľkého nákupného reťazca.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prešovčania kritizujú zmeny v MHD. Tvrdia, že je neúmerne drahá, chcú späť 10-minútový lístok Čítajte 

Ďalšou oblasťou služieb, ktorá je na východe drahšia, je cena mestskej hromadnej dopravy. Tá v Prešove, pri porovnaní s Bratislavou či dokonca Prahou a Viedňou, vychádza na počet obsluhovaných trás a ceny cestovného neúmerne draho. Čím to je?

Podobne to v neprospech Bratislavy vychádza, aj keď porovnáte Bratislavu a Viedeň. Je dosť neprebádanou oblasťou, akým spôsobom fungujú mestské dopravné podniky, do akej miery ich mestá skutočne aj kontrolujú, do akej miery MHD funguje autonómne a akým spôsobom si určujú svoj investičný plán a ceny. Mám pocit, že sa tomu poriadne nikto nevenuje a že ich ceny sú dosť uletené pri kvalite, akú poskytujú.

Druhá vec je, že mestá sa ani veľmi nesnažia lákať ľudí, aby viac používali MHD. Spoliehajú sa na to, že to ide samospádom. Rezignovali na to a tvária sa, že ide o normálnu podnikateľskú činnosť nejakého podniku, ktorý je zhodou okolností napojený na mesto a kam môžu dostať svojich ľudí po vyhraných voľbách. Obávam sa, že toto je vo väčšine prípadov celý ich biznis plán.

Anton Marcinčin pochádza z Prešova, žije v Bratislave. (zdroj: Archív A. M.)

Ako motiváciu používajú napríklad jeden deň v roku bezplatnej MHD.

To je iba deň v roku, menej ako jedno percento pravdepodobnosti, že by to mohlo zmeniť správanie ľudí.

Učiteľov na východe v poslednom čase nahnevalo aj to, že kompenzačný príspevok sa v Prešovskom kraji zrušil, v Košiciach znížil a v Bratislave ostal najvyšší na sume 145 eur. Je to podľa vás ekonomicky dobrá forma motivácie pre vyštudovaných učiteľov, aby zostávali v odbore?

Neviem, či je tento zvolený nástroj úplne správny, či to má robiť ministerstvo. Za ten istý výkon poskytuje rôznu odmenu v závislosti od lokality. Myslím, že to nie je úloha ministerstva. Mala by to robiť samospráva. Na druhej strane sa naozaj stáva, že bratislavskí učitelia nevedia v hlavnom meste fungovať za v úvodzovkách prešovské mzdy, a preto odchádzajú pracovať do iných sfér alebo regiónov.

Pokiaľ vláda zabezpečí rovný prístup k verejným službám na celom území, tak transfery obciam v Bratislavskom kraji by mali zohľadňovať vyššiu cenu životných nákladov a napríklad na Orave zohľadňovať vyššie náklady na kúrenie a podobne. Tu je jadro problému.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Šéf školských odborárov kritizuje, že kompenzačný príspevok nie je pre všetkých zamestnancov Čítajte 

Hlavným dôvodom týchto kompenzačných príplatkov bolo to, že v Bratislave je drahšie bývanie. No taká obyčajná novostavba rodinného domu pri Prešove stojí tiež do 400-tisíc, čo vôbec nie je málo.

Netýka sa to len bývania, ale celej siete služieb, ktorú ľudia využívajú. Pokiaľ sa do Bratislavy prisťahovali, platia si úplne za všetko. Od opatrovateľky k deťom, keďže tu nemajú rodinu, po súkromnú škôlku, lebo miest je nedostatok. Platia vyššie náklady na denno-dennú dopravu zo satelitov. Celkové náklady na život v Bratislave sú iste vyššie ako v Prešove, to je nespochybniteľné.

Mladé rodiny to v Bratislave majú katastrofálne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.