VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Nie je umenie, keď 50-tisíc ľudí protestuje v Bratislave a 15-tisíc v Košiciach. Keď bude 300 na námestí v Gelnici, vtedy je koniec, povedala nedávno pre Korzár v rozhovore učiteľka dejepisu a občianskej náuky Eva Wolfová z Gymnázia Poštová v Košiciach o protivládnych občianskych protestoch.
Vystúpila na poslednom zhromaždení v Košiciach, na ktoré prišlo vyše 10-tisíc ľudí. Jej prejav patril k tým s najväčším ohlasom. Po dvoch týždňoch sa ukazuje, že k piatkovým občianskym protestom sa pridávajú aj malé mestá, ktoré tak doteraz neurobili. Rovnako tak i bašty Smeru.
Politológ hovorí, čo robiť, aby sme nemuseli hovoriť o občianskej odvahe, ale o občianskej zrelosti.
Inšpirácia pre Gelnicu
Protest sa premiérovo uskutoční už tento piatok, 7. februára, v Gelnici, v meste s necelými šiestimi tisíckami obyvateľov.

„Toto bola tá inšpirácia,“ priznáva spisovateľ Milo Janáč, iniciátor a spoluorganizátor gelnického občianskeho protestu, ktorý sa uskutoční v piatok 7. februára na Hlavnej ulici o 17.30 hodine. Janáč je zároveň hovorcom gelnickej radnice, ktorú vedie nezávislý Dušan Tomaško.
„Cestoval som práve z Bratislavy, kde som bol na proteste, a prečítal som si rozhovor v Korzári. Dobre, povedal som si, beriem to ako výzvu a hneď vo vlaku som to začal riešiť. Obtelefonoval som ľudí, písal som im. Keď chceme dostať na námestie v Gelnici tristo ľudí, musí vystúpiť silná zostava,“ hovorí.
Sám sa zúčastňoval na protestoch v Košiciach a Spišskej Novej Vsi ako aktívny rečník a vie, aká je dramaturgia protestu dôležitá.

Slovensko je rozdelené, Gelnica nie je výnimkou
Janáč vysvetľuje, že nezávislá iniciatíva Gelnica nahlas, ktorá je organizátorom občianskeho protestu, je neformálne združenie osôb bez právnej formy, je odkazom na Bratislavu nahlas, ktorá fungovala pred pádom komunizmu. Verí, že ľudia na námestie prídu.
„Je to protest za dobrý a spravodlivý štát. Spoločnosť je rozdelená na dva tábory všade na Slovensku. Jedným z cieľov protestov je prekonať toto rozdelenie, a preto som sa prihováral aj voličom vládnych strán, aby prišli. Viem, že niektorí z nich sú nespokojní. Zhromaždenie bude pokojné,“ vraví.
Podľa predbežných ohlasov očakáva, že na námestie prídu aj ľudia „zo vzdialenejších častí Gelnice“.
„Nazývam to tak, lebo sem je 40 kilometrov z Košíc, z Prešova, z Rožňavy aj Spišskej Novej Vsi. Gelnica je takým down townom východniarskeho megapolisu,“ vysvetľuje Janáč s tým, že už im cezpoľní účasť prisľúbili.
Protest v Gelnici vníma aj ako vzor pre ostatné menšie mestá, kde sú ľudia „bojazlivejší“: treba sa spojiť a prejaviť občiansku odvahu. „Nemôžeme očakávať, že každý človek bude hrdina. Toto je však cesta,“ zdôrazňuje.
Kto vystúpi
Výber rečníkov v Gelnici podľa slov Janáča veľmi starostlivo zvážili.
Budú nimi výtvarník a zakladateľ VPN Rudolf Sikora, speváčka Katka Koščová, bývalý minister hospodárstva Karel Hirman, výtvarník Peter Kalmus, senior Miroslav Nagy a nebude chýbať učiteľka Eva Wolfová.
Účasť prisľúbila známa herečka Magda Vášáryová. Na zhromaždení odznejú aj pozdravné slová herca Milana Kňažka a bývalého lídra SDĽ Petra Weissa.
Práve tento politik, ktorý je srdcom i dušou ľavičiar, avšak v súčasnosti kritizuje premiéra pre jeho odklon od sociálnodemokratických ideí, je podľa Janáča dôkazom, že siahli po rečníkoch zo „širšieho občianskeho spektra“.
Ako v mestách dopadli parlamentné voľby 2023
- Vo Vranove nad Topľou zvíťazil Smer (31,11 percent), po ňom Hlas (17,85 percent), tretie bolo PS s 10,36 percentami.
- V Michalovciach taktiež vyhral Smer (28,22 %), po ňom Hlas (16,82 %), OĽANO a priatelia bolo tretie s 13,72 %.
- V Gelnici zvíťazil Smer (29,91 %), Hlas (20,98 %) a tretie bolo PS s 11,73 %.
Nechcú žiť bez Únie
Na mapu protestujúcich miest po prvýkrát pribudnú Michalovce. Srdce Zemplína, ako mesto volajú, doposiaľ na námestí len spomínalo na zavraždených Jána a Martinu či na odkaz Novembra '89.
Hlavnými organizátormi občianskeho protestu, ktorý sa uskutoční na Námestí osloboditeľov na hlavnej tribúne o 18.00 hodine, sú aktivisti Juraj Čarný a Peter Horňák.
„Hanbili sme sa za to, že sme tu doposiaľ nič nezorganizovali. Aj tu sú ľudia, ktorí si nevedia predstaviť žiť bez Európskej únie. Treba, aby nás bolo počuť,“ hovorí Čarný. „Máme obavy, že vystúpime z Európy a demokratického sveta. Chceme vyjadriť svoj názor.“
Priznáva, že účasť dvoch stoviek ľudí na námestí by ich „potešila“.
Kaplan: Akoby sa konal protest v Moskve
Zhromaždeniu sa okrem Čarného a Horňáka prihovoria člen VPN Dušan Plichta, novinár a aktivista Marek Boka, učiteľ Miroslav Sopko, študent Martin Kolesár, historik z Košíc Dano Liška.
Vystúpi aj župný poslanec Milan Kaplan (kandidoval za PS, SaS, Dobrá voľba).
„Som vďačný kolegom a priateľom, ktorí zhromaždenie zorganizovali, keďže mne to moja politická exponovanosť a členstvo v strane nedovoľovalo. Nechcel som nikomu dávať zbytočné zámienky na konšpiračné teórie a bludy,“ hovorí bývalý kandidát na primátora mesta.
Protest v tradičnej „bašte Smeru“ vníma pozitívne. „To je akoby sa protest konal v Moskve na Červenom námestí,“ oceňuje Kaplan.
Organizátori sú odhodlaní v protestoch pokračovať až dovtedy, kým nepocítia, že „nesmerujeme do Moskvy, ale do Bruselu“.
Cestovali do Humenného
Vranovčania sa k protestujúcim mestám pripoja po vyše ročnej prestávke. Vlani 3. apríla sa na Námestí slobody zišla necelá stovka ľudí.
Spoluorganizátorka Alexandra Hájniková zdôrazňuje, že súčasná politická a spoločenská situácia v krajine nenechala chladným skupinu aktívnych obyvateľov mesta. Na sociálnej sieti vytvorili stránku Aj Vranov je Európa.
Vranovčania sa doposiaľ museli presúvať za protestmi do Humenného.

„Výroky premiéra Fica o možnom vystúpení z Európskej únie už boli priveľa. Aj keď premiér v ostatnom čase prestal túto tému komunikovať, neznamená to však, že tieto tendencie tu nezostávajú. Nechcem mu sadať na lep,“ vysvetľuje motiváciu Hájniková, prečo sa nenechali učičíkať a rozhodli sa protest, resp. protesty zorganizovať.
Piatkový protest na Námestí slobody sa začne o 17.00 hodine. Vystúpia na ňom miestni rečníci študent, senior a lokálny herec.
S protestmi sa roztrhlo vrece
Politológ Michal Cirner si spomína, že kedysi sa ho novinári pýtali, prečo je spoločnosť taká apatická, málo aktívna a neorganizuje protesty, respektíve sa na nich nezúčastňuje.
To sa zmenilo po protestoch Za slušné Slovensko v roku 2018. Hovorí, že odvtedy sa s demonštráciami roztrhlo vrece, organizovali ich mimo občianskeho sektora aj politické strany stojace na rôznych stranách barikády.
„Máme právo na zhromažďovanie aj slobodu slova, tak prečo to zákonne, nenásilne a pokojne nevyužívať, ak iné mechanizmy občianskej či politickej participácie boli využité a neprinieslo to želaný efekt časti verejnosti, ktorá nie je spokojná s niečím v štáte, v ktorom žije?“ kladie si rečnícku otázku politológ.
O občianskej zrelosti
Účasť na proteste v menších mestách si nezriedka vyžaduje dávku občianskej odvahy.
„Vždy, keď idete s kožou na trh, idete mimo komfortnú zónu, do nepohody. Prídete o súkromie, budete ľahkým terčom kritiky, nenávistných útokov. Ale aj o tom je demokracia. Nebáť sa a angažovať sa a rátať s tým, že nie každému to bude po chuti,“ hovorí Cirner.
Dodáva, že základom demokracie je tolerancia iných názorov i právo na protest.
„Rešpektujme sa a dodržiavajme zákony a základnú ľudskú slušnosť a normy správania. Potom nebudeme musieť hovoriť o občianskej odvahe, ale o občianskej zrelosti,“ uzatvára.
V médiách sa objavila informácia, že strana Demokrati organizuje protesty aj v mestách Rožňava a Trebišov. Michal Kiča nám potvrdil, že protesty v týchto mestách budú, ale až 21. februára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.