VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Príbuzní za každý jeden deň dobrovoľne doplácali 20 - 30 eur za svojich blízkych umiestnených v hospicoch. V jednom z nich je 18 lôžok a v poradovníku čaká do 30 ľudí. Aj taká realita vládla v jednom z hospicov na východnom Slovensku koncom roka. Podobné to bolo aj u ostatných poskytovateľov tejto služby v ostatných častiach krajiny.
„Hospice na Slovensku čelia vážnej kríze. Štát si už roky neplní svoju povinnosť zabezpečiť adekvátne financovanie týchto zariadení, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou dôstojnej starostlivosti o umierajúcich. Výsledkom môže byť jediné: zatváranie hospicov, ktoré tak potrebujeme – nielen tých, ktoré prevádzkuje charita, ale aj všetkých ostatných,“ upozornila začiatkom decembra Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti Slovenska.
Vyhlásila preto zbierku na portáli donio.sk ako výzvu „Zomri dôstojne". Prispieť cez ňu ešte stále možno na fungovanie deviatich slovenských hospicov, vyzbieralo sa zatiaľ vyše 17-tisíc eur.
Výzvy, tlak asociácie a verejnosti napokon zabrali. Po intenzívnych rokovaniach sa ministerstvo zdravotníctva koncom roka zaviazalo stabilizovať hospicovú starostlivosť prijatím konkrétnych opatrení, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 1. januára a zohľadniť oprávnené náklady na poskytovanie paliatívnej starostlivosti.
Lôžkodeň stojí 230 eur
Realita v hospicoch je neúprosná. Podľa výpočtov asociácie dnes hospice minú na starostlivosť o jedného pacienta približne 230 eur denne. Až 74 percent tvoria osobné náklady na mzdy zdravotníckych pracovníkov. Zvyšných 26 percent pokrýva náklady na stravu a výživu pacientov, lieky, zdravotnícke materiály, energie a iné prevádzkové náklady.
Z potrebných 230 eur denne štát doposiaľ prefinancoval len 100 eur. Situácia sa tak stala kritickou pre všetkých 12 hospicov na Slovensku, ktoré majú dokopy 220 lôžok.
„Podľa odporúčaní Európskej únie by sme na Slovensku mali mať 543 lôžok v hospicoch. Deviatim však každý mesiac chýbalo 28 600 eur na pokrytie základného fungovania. Ročne je to až 343 200 eur,“ upozornila asociácia.

Neúnosné
Cyril Korpesio, riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice, ktorá prevádzkuje Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi zdôraznil, že bolo neúnosné, aby polovicu finančných nákladov na pacienta hradili zo zbierok a darcovských dvoch percent daní.
„Príbuzní pacienta by nemali doplácať nič, ale dobrovoľne doplácali 20 – 30 eur na deň. Pacienti zo zlých sociálnych pomerov nedoplácali nič. Aktuálne máme 18 hospicových lôžok, ale pravidelne je v poradovníku do 30 ľudí,“ vysvetlil Korpesio.
Podľa neho by na Slovensku bolo potrebné mať ešte raz toľko hospicov. „Len malé percento ľudí sa dostane k nám. Najviac ich zomiera osamotených v nemocnici, čo je neporovnateľné s naším zariadením.“
„My sme najstarší hospic na Slovensku, fungujeme už 22 rokov. V čase nášho vzniku nebola ani legislatíva na hospic, museli sme stanoviť základné parametre a podmienky fungovania,“ poznamenal.
„Na Slovensku je 12 hospicov, z toho bolo deväť zapojených do verejnej zbierky. Hospice v rámci nemocníc pritom nemali problém s financovaním platov zdravotníkov, lebo im na to prispeli poisťovne a štát,“ dodal.

Aké sú náklady
Najviac hospicov je v Prešovskom kraji. Okrem spomínaného aj hospic Liečebňa sv. Filomény vo Vranove nad Topľou a Hospic sv. Alžbety v Ľubici. V súčasnosti sa stavia aj nový v Štrbe.
V Košickom kraji je hospic vo Vysokošpecializovanom odbornom ústave geriatrickom sv. Lukáša na Strojárenskej ulici v Košiciach. Hneď na vedľajšej Garbiarskej stavajú hospicové poschodie v mestskom stredisku sociálnej pomoci.
„Výhodou nášho zdravotníckeho zariadenia je to, že dokážeme náklady súvisiace s prevádzkou hospicu vykrývať z iných činností, z iných špecializovaných oddelení. Máme napríklad oddelenie dlhodobo chorých, rehabilitačné lôžka a geriatrické oddelenie. A pripravujeme spustenie paliatívneho lôžka,“ uviedol Juraj Sýkora, riaditeľ Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša.
Aktuálne tam majú 16 hospicových pacientov. Aj podľa Sýkoru sto eur, ktoré im preplácal štát, ani zďaleka nezahŕňa náklady na pacienta.
„Do toho musíte premietnuť lieky, ošetrovateľské pomôcky, špeciálne masti, infúzne súpravy, podložky, plienky. Plus strava, energie, teplo, voda, pomôcky na dvíhanie, premiestňovanie. A k tomu náklady na mzdy zamestnancov. Ešte dva roky dozadu sme sa nachádzali skoro na polovičných sadzbách,“ zdôraznil Sýkora.
Príbuzní hospicových pacientov doplácajú podľa zvoleného typu izby a nadštandardu. „Je rozdiel, či je to izba jednolôžková alebo nie, či má klimatizáciu, televízor atď. Každý poskytovateľ si poplatky určuje sám.“

Náročné fyzicky aj psychicky
Zdravotné sestry a lekári pracujú v hospicoch v 12-hodinových službách. Zabezpečujú pritom nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť o pacientov. Zdravotníkov je nedostatok naprieč celým zdravotníctvom. V hospicoch o to viac, že to vôbec nie je populárna práca.
„Keď medik doštuduje, chce robiť zaujímavú medicínu v zmysle chirurgie, anestéziológie, kardiológie alebo iných odborov. Ale hospic pre nich nie je zaujímavý, lebo je to náročné nielen fyzicky, ale hlavne psychicky,“ ozrejmuje Sýkora.
Potvrdzuje to aj Korpesio: „Bežne sa stáva, že k nám príde sestra napríklad z detského oddelenia, kde roky pomáhala deťom a potom ich s úsmevom vyprevádzala domov relatívne zdravé. U nás to nemusí zvládnuť. Zrazu vidí, že jeden deň niekto zomrie, druhý deň znova a potom znova. Nie každý sa s tým vie vysporiadať.“

V kóme od pôrodu
V hospicoch sa pritom nestarajú len o ľudí v dôchodkovom veku, ale aj o mladších po dopravných nehodách či ľudí s vážnymi diagnózami.
„Máme aj mamičku, ktorá upadla do bdelej kómy po pôrode. Niektorí takto v bdelej kóme prežijú aj niekoľko rokov,“ ozrejmuje Sýkora.
Rozumie potrebe konsolidácie, no myslí si, že existuje aj veľa iných oblastí, kde treba prehodnotiť financovanie.
„Každý sa na to pozerá zo svojho pohľadu, každý má nové zvyšujúce sa náklady, ale vo všeobecnosti si myslím, že zdravotníctvo je veľmi podstatné, pretože ak ľudia nebudú zdraví, nebude mať kto vykonávať výrobnú časť. Navyše, u nás je skladba pacientov, ktorí sú na okraji zdravotníctva a myslí sa na nich málo. Zvyšok zdravotníctva, ktorý hospodári aj so ziskom, by mal byť viac solidárny,“ myslí si Sýkora.
„Potreba zachovať hospice je o spoločenskej miere etiky, solidárnosti a pochopenia v tom, že každý z nás sa raz dostane do situácie, keď bude potrebovať dlhodobú pomoc pre seba alebo pre svojich najbližších.“
Sýkora považuje zbierku za prejav solidárnosti a jednorazovú finančnú výpomoc. Podľa neho je však potrebné skôr systémové nastavenie štátu, premietnuté do zdravotných poisťovní.

Ministerstvo sľúbilo nápravu
Po intenzívnych rokovaniach vyvolaných asociáciou sa ministerstvo zdravotníctva zaviazalo stabilizovať situáciu.
Medzi hlavné opatrenia patrí pevné cenové nastavenie, ktoré zahŕňa 230 eur za lôžkodeň, 95 eur za návštevu mobilného hospicu s tímom odborníkov a 30 eur za návštevu poskytovanú iba sestrou. Rezort prisľúbil, že opatrenia nadobudnú účinnosť 1. januára.
„Ministerstvo zdravotníctva vypočulo naše volanie o pomoc a výsledkom sú konkrétne kroky, ktoré prinesú stabilitu našim hospicom,“ uviedla pre agentúru SITA prezidentka asociácie Alena Kollárová.
Asociácia na sociálnej sieti informovala, že aj zdravotné poisťovne súhlasili so zlepšením financovania kamenných a mobilných hospicov.
„Navýšenie úhrad znamená, že môžeme pokračovať v našej misii. Nie sú to len čísla, sú to ľudské príbehy,“ reagoval riaditeľ Spišskej katolíckej charity Pavol Vilček.
Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti Slovenska zdôraznila, že tieto opatrenia sú len začiatkom a chce pokračovať v dialógu na podporu hospicovej starostlivosti ako spoločenskej témy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.