Denník Korzár vám prináša najzaujímavejšie informácie a najčítanejšie správy nášho webu o aktuálnom dianí najmä na východnom Slovensku.
Pribudnú rezidentské lokality. Pozrite si, aké zmeny v parkovaní chystajú na košických sídliskách
Pilotná dočasná rezidentská lokalita vznikla na ulici Boženy Němcovej v mestskej časti Sever. (zdroj: TASR)KOŠICE. Nové všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice o regulácii a spoplatnení parkovania je účinné už viac ako rok.
Okrem iného sa už priamo v ňom počíta s rozšírením regulovaných zón o ďalšie rezidentské lokality, ktoré však budú musieť naďalej prechádzať opäť schvaľovaním cez mestské zastupiteľstvo.
Zároveň do ich vzniku umožňuje, aby si parkovanie s magistrátom riešili mestské časti čiastočne aj cez tzv. „fiktívne“ alebo dočasné rezidentské lokality. Týka sa to len veľkých mestských častí so sídliskami, kde je problém s nedostatkom parkovacích plôch veľmi vypuklý.
Korzár zisťoval, ktoré z nich sa rozhodli ísť cestou vytvárania nových rezidentských lokalít a ako ďaleko sa už dostali po vyše roku so svojimi zámermi.
Viac sa dozviete z článku Petra Jabrika.
Odpor proti kosákom a kladivám na pamätníku v centre Košíc rastie. Spisujú petíciu
Komunistické symboly z pamätníka pravidelne ničia a strhávajú. Po ruskej invázii na Ukrajinu ho päťkrát poškodili. (zdroj: TASR/František Ivan)KOŠICE. Nielen košickí mestskí poslanci a kultúrna obec, ale aj široká verejnosť požaduje, aby nedávno prinavrátané kosáky a kladivá z Pamätníka Sovietskej armády na Námestí osloboditeľov mesto odstránilo.
Na svete je petícia pod názvom „Odstránenie symbolov zločinného komunistického režimu z Námestia osloboditeľov“. Žiada magistrát, aby podnikol kroky na odstránenie symbolov komunizmu z pamätníka červenej armády.
Petičný výbor menuje štyri dôvody, pre ktoré je nutné tak urobiť. Pri jednom cituje zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorý ho pomenúva ako zločinecký, nemorálny a protiprávny.
„Symboly komunizmu, ako kosák a kladivo a ďalšie ikonografické prvky na pamätníku, predstavujú jeho propagáciu, čo je v rozpore so základnými hodnotami demokratickej spoločnosti,“ uvádzajú petičiari.
O petícii píše Katarína Gécziová.
Osamotený aktivista: Mnohí sú z terajšej vlády sklamaní, boli oklamaní, ale aj tak jej fandia
Ján Ohorčák na Humenskom festivale slobody. (zdroj: Korzár/Jana Otriová)Senior JÁN OHORČÁK (71) zo Sobraniec je agilný občiansky aktivista, je predsedom občianskeho združenia Sobranský čvirkoš. Zaujíma sa o regionálnu históriu, o dianie na Slovensku, je aktívny na sociálnych sieťach, aktívne vystupuje na mítingoch a zhromaždeniach.
Z domu sa naučil, že treba „otvoriť ústa“ za správnu vec, nebáť sa vyjadriť svoj názor a stáť si za ním. Doma síce prorokom nie je, neváha však precestovať stovky kilometrov a byť všade tam, kde sa žiada prejaviť občiansky postoj. Rovnako ako politici, aj on má na stretnutiach s nimi svoju „ochranku“.
Ján Ohorčák na Humenskom festivale slobody pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie prečítal Pozdrav Česku. V Humennom sa s ním zhovárala Jana Otriová.
Rozkopaná zem, dav ľudí, v pozadí Tatry. Nemocnicu v Poprade dostavali pred 50 rokmi
Položenie základného kameňa budúcej popradskej nemocnice v roku 1974. (zdroj: Archív nemocnica Poprad)POPRAD. Dav zvedavých ľudí stojí uprostred rozkopanej zeme. Pri zaujatých dospelých sa pohybujú deti, jedno tlačí kočiar. Za skupinou ľudí sa týči stavebný mechanizmus.
Pre Poprad je to významný deň. Píše sa 29. máj 1965 a na prázdnom priestranstve položili základný kameň novej nemocnice. Otvorili ju v roku 1974 a slúži dodnes. Je to už polstoročie, odkedy sa v nej začali liečiť prví pacienti.
Plán výstavby novej, modernej nemocnice priamo v Poprade bol jasný, rozdelili ju na tri etapy na roky 1965 až 1970. Generálnym dodávateľom stavby boli Pozemné stavby, n. p., Poprad. Lekárske technológie dodávala spoločnosť Chirana, n. p., Praha.
„Stavbu postavili pracovníci Pozemných stavieb v Poprade za 164 miliónov Kčs a celkovo stála 218 miliónov Kčs,“ uviedli pracovníci Štátneho archívu v Prešove, pracovisko Archív Poprad na sociálnej sieti.
Viac z histórie nemocnice zisťovala Katarína Gécziová.
Zomrel Igor Reiprich, otec trolejbusov v Košiciach. Dopravný podnik viedol 30 rokov
Igora Reipricha označovali aj ako otca trolejbusov v Košiciach. (zdroj: FB/Jaro Polaček)KOŠICE. Zomrel Igor Reiprich, bývalý dlhoročný generálny riaditeľ košického dopravného podniku. Mestský podnik viedol nepretržite 30 rokov. Správu o jeho úmrtí zverejnil košický primátor Jaroslav Polaček.
„Počas svojho celoživotného pôsobenia v oblasti rozvoja osobnej dopravy na Slovensku dosiahol vynikajúce pracovné výsledky. Výrazne sa podieľal na budovaní Integrovaného dopravného systému verejnej osobnej dopravy v Košiciach a Košickom kraji, čím zanechal nezmazateľnú stopu v našom meste,“ uviedol Polaček na sociálnej sieti. Z dopravného podniku odišiel Reiprich v januári 2005.
Viac o významnej košickej osobnosti si prečítajte v článku Kataríny Gécziovej.
Ďalšie správy:
Hrad v Starej Ľubovni. (zdroj: Severovýchod Slovenska/Jaroslav Kačmar)Na hrade v Starej Ľubovni dobudovali hradbu, je tak kompletne uzavretý. Podarilo sa zrekonštruovať aj studňu
V noci horelo na obecnom úrade v Kapušanoch. Priestory zadymilo
Mučidlo i symbol vykúpenia. Múzeum vystavuje rôzne formy kríža. Pozrieť si ich možno v Podtatranskom múzeu
Rožňavu navštívi najdlhšie slúžiaci Mikuláš. Pokúsia sa aj zápis rekordu. Mesto zorganizovalo trojdňové podujatie
Sabinov chystá zmenu parkovacej politiky, najprv sa dotkne centra. Problémy s parkovaním majú v meste dlho
Ak sa vám Denný newsletter Korzára páči, jedným klikom sa môžete prihlásiť na jeho odber .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
