VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Päťdesiat miliónov eur od vlády za výpadok príjmov z dane z príjmov fyzických osôb už majú samosprávy na účte. Je to viac ako nič, hovoria, spokojné však nie sú. Na dofinancovanie potrebujú oveľa viac.
„Je to len náplasť na boľačku. V kombinácii so šetrením nám to však umožní prežiť do konca roka,“ hovorí starosta Zborova v Bardejovskom okrese Ján Šurkala (KDH).
Tlačový odbor ministerstva financií informoval, že peniaze rozdelili podľa vzorca na výpočet podielu obce na výnose dane. Ten určila vláda ešte v roku 2004. Zohľadňuje počet obyvateľov s trvalým pobytom, žiakov v školských zariadeniach či takých, ktorí dovŕšili 62 rokov. Zároveň sa pri ňom uplatňuje koeficient nadmorskej výšky.
O použití týchto pravidiel rozhodlo vedenie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Jeho predseda Jozef Božik pre verejnoprávnu televíziu označil toto rozhodnutie za „absolútne spravodlivé“. „Takto sme financovaní 20 rokov,“ povedal.
Dotáciu dostalo 2 887 samospráv.
Na hranici prežitia. Mestá na východe reagujú na prvý rok vlády a konsolidáciu Čítajte Prešov: Dotácia mesto z červených čísel nedostane
Krajskému mestu Prešov podľa prepočtov vyšlo 881 150 eur. Samospráva priznáva, že suma pokryje iba časť výdavkov, ktoré boli naplánované a schválené v tohtoročnom rozpočte.
„Využijeme ju na dofinancovanie údržby ciest a chodníkov, na zimnú údržbu a malá časť poputuje aj na verejnú dopravu. Keďže suma z balíka nepokryje celý výpadok, mesto by potrebovalo viac zdrojov aj do ďalších oblastí, či už je to odpadové hospodárstvo alebo napríklad sociálna oblasť,“ informuje hovorca Michal Hudák.
Zdôrazňuje, že výška dotácie uspokojivá nie je a mesto „nedostane z červených čísel“.
„Tým, že sa nenaplní plánovaný príjem z podielových daní, mesto musí robiť rozpočtové opatrenia, aby priorizovalo svoje výdavky. Niektoré oblasti nebudú podporené tak, ako sa plánovalo a očakávalo,“ dodáva Hudák.
Aj po kompenzácii z 50-miliónového balíka od ministerstva financií bude mestu Prešov v rozpočte chýbať suma blížiaca sa k jednému miliónu eur.
Výpadok je takmer tristotisíc
Michalovce dostali necelých 328-tisíc eur. Použijú ich na krytie bežných výdavkov mesta, súvisiacich s výkonom samosprávnych pôsobností. Výška dotácie nie je postačujúca.
„V minulom roku boli mestu pridelené podielové dane vo výške 17,9 milióna eur, pričom v tomto roku sa predpokladá príjem 17,6 milióna už aj s poskytnutou dotáciou. Pre mesto to znamená výpadok vo výške takmer 300-tisíc eur, nehovoriac o výpadkoch za predchádzajúce obdobia,“ uviedla hovorkyňa primátora Mária Stričková.
Rozpočet museli upravovať
Humennému prišlo na účet takmer 292-tisíc eur.
„Keďže prognóza vlani v decembri na príjem z dane z príjmov fyzických osôb bola o približne 477-tisíc eur vyššia ako uvádzaná prognóza v septembri tohto roka a aj výdavky boli plánované na decembrovú prognózu, považujeme túto sumu za nedostatočnú na vykrytie všetkých plánovaných výdavkov,“ tlmočil stanovisko humenskej samosprávy Marián Škuba z tlačového referátu.
„Aj napriek tomu mesto kvituje iniciatívu ZMOS-u, na základe ktorej bola dotácia vyplatená.“
Škuba zdôraznil, že vlani v decembri bolo pri počiatočných číslach komplikované zostaviť rozpočet tak, aby mesto poskytlo všetky požadované výdavky, ktoré musí a chce poskytnúť svojim obyvateľom.
„V priebehu roka musela samospráva upravovať rozpočet podľa reálnych skutočností,“ dodal.
Aby mesto mohlo uhradiť všetky plánované výdavky kryté z príjmov z dane z príjmov fyzických osôb, potrebovalo by ešte približne 186-tisíc eur.
Trebišovčania sú vďační
Trebišov dostal vyše 204-tisíc eur. Použije ich okamžite na úhradu bežných výdavkov.
„V prvom rade sme vďační, že sa vláda napriek ťažkej ekonomickej situácii zaoberala otázkou aspoň čiastočnej finančnej kompenzácie samospráv. Zvlášť preto, lebo občania miest a obcí túto situáciu nezapríčinili,“ sprostredkovala stanovisko vedenia mesta referentka pre komunikáciu a propagáciu Martina Ráczová.
Na pokrytie výpadku podielových daní by mesto pre tento rok potrebovalo približne 600-tisíc eur.
Moldava nad Bodvou: Viac ako nič
„Je to určite viac ako nič,“ reaguje Tomáš Fülöp z mediálneho odboru mestského úradu v Moldave nad Bodvou v okrese Košice-okolie.
Sumu niečo vyše 101-tisíc eur, ktorá uspokojí len nevyhnutný výpadok podielových daní, použijú napríklad na dofinancovanie energií, tovarov a služieb a miezd.
Fülöp spresňuje, že na pokrytie výpadku by mesto reálne potrebovalo približne pol milióna eur.
„Neboli by sme nútení vziať si kontokorentný úver práve na nevyhnutné výdavky, ako sú napríklad nákup RTG prístroja a spolufinancovanie projektov,“ zdôrazňuje.
Spokojní nie sú ani pod Duklou
Mesto Svidník dostalo takmer 98-tisíc eur. Použije ich na bežné výdavky, financovanie školstva a pokrytie nedostatku finančných prostriedkov z nerefundovaných projektov.
Spokojnosť s výškou dotácie na radnici však nepanuje.
„Dotácia by mala pokryť výpadok podľa odhadu podielu z výnosu dane z príjmu fyzických osôb, ale nie sme spokojní z dôvodu, že to nepokrýva výpadok na základe zvýšeného daňového bonusu aj napriek kompenzácii z výnosu dane z príjmu právnických osôb,“ tlmočila stanovisko mesta hovorkyňa Kristína Tchirová.
Mesto Giraltovce v okrese Svidník sa aj po pripísaní dotácie na účet nevyhne zníženiu rozpočtu v niektorých položkách.
„Na základe septembrovej prognózy rezortu financií budeme mať zníženie podielových daní oproti rozpočtu o 71 570 eur, takže poskytnutá dotácia 43 700 eur na vykrytie výpadku daní nepostačuje. Rozdiel príjmov v sume 27 870 eur je vysoká čiastka pre náš už aj tak napätý rozpočet,“ hovorí primátor Pavol Tchurík (Hlas).
Poskytnutá dotácia sa máli aj mnohým obciam. V Kluknave v okrese Gelnica dostali takmer 14 500 eur.
„Suma je, samozrejme, neuspokojivá, v našom prípade by sme potrebovali približne 80-tisíc eur,“ hovorí starosta Radovan Zimmermann (KDH). Z dotácie obec dofinancuje odpadové hospodárstvo.
Šetria na neobsadených pracovných miestach
Obci Zborov v Bardejovskom okrese pribudlo na účet necelých 35-tisíc eur.
„Tieto prostriedky sú už začlenené vo výdavkovej časti tohtoročného rozpočtu obce. Suma nepostačuje na plné vykrytie výpadku a nárast nákladov, ktoré sme v tomto roku zaznamenali,“ reaguje starosta Ján Šurkala (KDH). Dotácia je asi len 60 percent toho, čo potrebujú.
„Je to len náplasť na boľačku. V kombinácii so šetrením nám to však umožní prežiť do konca roka,“ dodáva jedným dychom.
Obecný úrad už pol roka neobsadil tri pracovné tabuľkové miesta.
„Namiesto kolegu, ktorý je dlhodobo práceneschopný, sme zatiaľ nikoho neprijali. Výpadok riešime dohodou. Nemám sekretárku, porozdeľovali sme miesta aj prácu. My všetci máme viac práce,“ spresňuje.
Tento stav nepokladá za dlhodobo udržateľný, ale polročná úspora na mzdách vrátane odvodov a daní nie je maličkosť. „Je to celkom pekná sumička,“ zdôrazňuje.
Obec si podľa Šurkalu „pomáha“ európskymi peniazmi z projektov a má viacero aktivít.
„Snažili sme sa doteraz nešetriť na občanoch. V budúcom roku už asi budeme musieť pristúpiť k zvyšovaniu daní a poplatkov. Náklady neustále stúpajú,“ dodáva.
Potrebovali by desaťkrát viac
Obci Ulič v Sninskom okrese vyšlo po prepočte presne 6 442 eur. Starosta Ján Holinka (nezávislý) hovorí, že by reálne potrebovali desaťnásobok z toho.
„Je to málo. Postačí nám na zaplatenie elektriny. Urobila sa okolo toho veľká šou, akoby nám dali niečo navyše. Pritom dávajú len to, čo mali dať, aj to nie v plnej výške.“
Holinka sa budúceho roku obáva. Osempercentné spolufinancovanie obce pri projektoch pokladá za ohrozené, vrásky spôsobuje povinnosť dotrieďovať odpad i nejasnosti okolo financovania materských škôl.
„O dva-tri týždne by sme už mali na úradnej tabuli vyvesiť rozpočet a stále nepoznáme odpovede na dôležité otázky financovania škôlky,“ dodáva.
Progresívci o financovaní samospráv
Celková strata samospráv dosiahla od nástupu súčasnej vlády viac ako 327 miliónov eur. Samosprávy nemajú inú možnosť, než nájsť chýbajúce zdroje u obyvateľov, a to zvyšovaním daní a poplatkov. Uviedli to vo štvrtok na tlačovej konferencii poslanci Národnej rady SR z opozičného hnutia PS.
"Táto strata za prvý rok až dva vlády Roberta Fica (Smer) atakuje úroveň, ktorú spôsobil za to isté obdobie svojej vlády Igor Matovič (Slovensko). A to ešte nepočítame dosahy nezmyselnej transakčnej dane. Túto celkovú stratu nezaplatí nik iný, ako ľudia. Samosprávy nemajú inú cestu, ako hľadať chýbajúce zdroje," uviedol poslanec Národnej rady SR za PS Marek Lackovič.
Upozornil na to, že nová transakčná daň sa obcí a miest dotkne výrazne niekoľkokrát. Zaplatia ju totiž všetky právnické organizácie obcí. Transakčná daň sa podľa Lackoviča premietne aj do cien všetkých služieb, ktoré si obce a mestá objednávajú, a to najmä pri stavebných prácach.
Zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) podľa poslankyne Národnej rady SR Jany Hanuliakovej (PS) taktiež predraží všetky stavebné práce, materiály, energie, ale aj služby, ktoré mestá a obce využívajú.
"Podľa dát SK8 len kraje stratia asi 40 až 50 miliónov eur, pričom celkový dosah na samosprávy bude okolo 180 miliónov eur. Vyššia DPH predraží aj služby, ktoré mestá poskytujú obyvateľom, vrátane cestovných lístkov," podotkla.
Upozornila aj na to, že jednorazovú odmenu pre zamestnancov verejnej správy vláda nebude financovať zo svojho rozpočtu. Peniaze však budú musieť hľadať samosprávy, a to zvyšovaním daní a poplatkov.
"Ohrozené sú aj rodičovské dôchodky, na ktoré pôjdu štyri percentá z dane z príjmu ich detí. Samosprávy tým prídu o ďalšie financie, pričom ich to podľa Združenia miest a obcí Slovenska bude stáť asi 100 miliónov eur ročne," dodala.
(tasr)
Reakcia strany Hlas
Strana Hlas prináša samosprávam konkrétnu pomoc, ktorá uľahčuje ich prácu a podporuje rozvoj. Uviedol to v piatok na tlačovej konferencii predseda poslaneckého klubu koaličného Hlasu Róbert Puci s tým, že zmenami rozviazali ruky primátorom a starostom pri verejných obstarávaniach a tiež priniesli investície i nové pracovné miesta do regiónov za vyše dve miliardy eur.
"Veľmi dobre poznáme problémy, s akými zápasia naše samosprávy, aké opatrenia riešia naši ďalší kolegovia starostovia a primátori a ako sa dotkne konsolidácia práve miest a obcí. Spoločne s ministrami za stranu Hlas sme nielen rozviazali ruky starostom a primátorom pri verejných obstarávaniach, ale priniesli sme aj investície a nové pracovné miesta do regiónov v hodnote viac ako dve miliardy eur," uviedol Puci.
Pripomenul, že strana pravidelne prichádza s legislatívnymi návrhmi a úpravami, ktoré sa dotýkajú života v samosprávach. Jedným z nich je podľa Puciho aj pozmeňovací návrh, ktorý vo štvrtok schválil parlament a oddialil tak termín účinnosti povinného zavedenia mechanicko-biologickej úpravy odpadu o dva roky.
"Týmto sme dali samosprávam možnosť sa slobodne rozhodnúť, na aký účel investujú svoje financie v dobe nutnej konsolidácie, kde rast poplatkov za odpad ovplyvní už samotné zvýšenie DPH," doplnil poslanec za Hlas a primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč.
Koaličná strana pripomenula aj plánované zvýšenie poplatkov za ukladanie zmesového a komunálneho odpadu. Ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) požiadali, aby zvážil posunutie účinnosti tohto nariadenia.
"V mene poslaneckého klubu Hlas apelujeme na ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby rovnako prehodnotil aj účinnosť zavedenia nových sadzieb za ukladanie zmesového a komunálneho odpadu a posunul ich účinnosť o dva roky," uviedol Blcháč s tým, že nemôžu dopustiť, aby sa regióny dostali do finančnej situácie, keď nebudú vedieť občanom poskytnúť základné služby.
Prístup vlády k financovaniu samospráv vo štvrtok znepokojil opozičné hnutie PS. Kroky vlády považuje za nepriateľské a nedostatočné voči potrebám miest a obcí. Vláda podľa PS mestám a obciam berie peniaze a núti ich rozmraziť vlastné rezervy.
(tasr)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
