VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Podľa dostupných údajov sú na Slovensku v evidencii vyše tri milióny vozidiel. Nie všetky však majú uzavreté poistenie zodpovednosti.
„V Slovenskej republike nemá povinné zmluvné poistenie viac ako 300-tisíc vozidiel. Asociácia poisťovní v súčinnosti s príslušnými ministerstvami (ministerstvo vnútra a dopravy) pracuje na systémových zmenách kontroly poistenia a penalizácie nepoistených vodičov,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej kancelárie poisťovateľov Eva Jacková.
Vysvetlila, že ak vinník dopravnej nehody nemá povinné zmluvné poistenie, poškodený sa môže so žiadosťou o náhradu škody obrátiť na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov.
„Škoda bude uhradená z Poistného garančného fondu a následne si škodu od vinníka vymáhame,“ uzavrela Jacková.

Túto informáciu potvrdzuje aj ministerstvo financií s tým, že asociácia má právo proti tomu, kto takýmto nepoisteným autom škodu spôsobil, na náhradu toho, čo za neho plnila. „Vrátane nákladov vynaložených na vybavenie škodovej udalosti a nákladov spojených s uplatňovaním si tohto práva,“ vysvetlil rezort.
Počet nepoistených vozidiel podľa neho nemusí odzrkadľovať presnú skutočnosť, pretože zahŕňa aj vozidlá, ktoré by mali byť už roky vyradené z evidencie, ale majitelia to neoznámili.
„Taktiež ide o špeciálne vozidlá, na ktoré sa povinnosť povinného zmluvného poistenia nevzťahuje, či autá evidované na držiteľov, ktorí majú aj viac ako 100 rokov," uviedlo ministerstvo.

Demotivačný systém
Na problém s neuzatvorenými povinnými zmluvnými poisteniami upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad. Tvrdí, že okresné úrady o tom ročne dostanú približne 300-tisíc oznámení, pokutu však dostane len minimálna časť majiteľov.
Dôvodom je zle nastavený kontrolný a sankčný systém, ktorý podľa úradu Slovensko technicky drží v minulom storočí.
Úrad preveroval, ako v rokoch 2018 – 2023 postupovalo 28 vybraných okresných úradov.
„Zistenia kontrolórov sú také alarmujúce, že odporučiť môžeme jedine to, aby rezort financií v spolupráci s ministerstvom vnútra pripravili úplne nové pravidlá,“ skonštatoval predseda úradu Ľubomír Andrassy.
Počas spomínaného obdobia oznámila Slovenská kancelária poisťovateľov okresným úradom viac ako 1,8 milióna prípadov neuzatvorenia povinného poistenia.
Úrady v tom čase uložili iba 32 640 pokút za viac ako 3,8 milióna eur. Z toho však vymohli iba necelých 44 percent.
Najvyšší kontrolný úrad skonštatoval, že štát ročne prichádza o niekoľko miliónov, ktoré by mohol použiť na zvyšovanie bezpečnosti premávky.
Podľa neho v súčasnom systéme kryjú zodpovední motoristi svojím poistením škodu spôsobenú neplatičmi.
„Systém povinného zmluvného poistenia vozidiel môže demotivovať platiacich ľudí. Okresné úrady sú personálne poddimenzované a chýba im technické vybavenie na to, aby sa všetkými oznámeniami zaoberali v reálnom čase. Správne konania sú spúšťané niekedy až po roku či dvoch,“ uvádza úrad.
Chýba metodika
Kontrolóri napríklad zistili, že bardejovský okresný úrad riešil iba prípady nepoistenia dlhšie ako šesť mesiacov a v Prešove úradníci nepokutovali, keď vlastníkom bola právnická osoba.
„Zistili sa aj prípady, keď okresný úrad neviedol záznamy, a tak úradníci nevedeli počas kontroly preukázať, že sa daný prípad riešil. Na Slovensku je 72 okresných úradov, kontrola ukázala, že reálne agendu vybavuje len 49. Napríklad v rokoch 2020 – 2023 pre okres Sabinov nevykonával agendu povinného zmluvného poistenia žiadny iný úrad, preto nedostal pokutu žiaden neplatič,“ vyplýva zo zistení kontrolórov.
Okresné úrady môžu ukladať pokuty za neuzatvorené poistenie od 16,60 eura do 3 319,39 eura.
Chýba však „sadzobník“ pokút a metodika, preto okresné úrady určovali výšku pokuty rôzne. Priemerná pokuta uložená Okresným úradom Košice bola 32,76 eura, Okresným úradom Prešov 221,04 eura.
„V Rožňave stornovali rozhodnutia o uložení pokuty a nepostúpili ich na ďalšie vymáhanie, pretože nevedeli zistiť, kde neplatiči bývajú. Ak by iba kontrolované úrady konali vo všetkých prípadoch oznámení, pri najčastejšie ukladanej pokute 80 eur mohol by byť príjem štátneho rozpočtu za šesť rokov vyšší o viac ako sto miliónov eur,“ uzavrel Andrassy.
Elektronický doklad o poistení auta v zahraničí stačiť môže, ale nemusí
Vodiči si od budúceho roka musia dať pozor na preukazovanie sa zelenou kartou, ktorá dokladuje, že majú na auto povinné zmluvné poistenie. Z neho sa hradia škody, ktoré vodič spôsobí niekomu inému.
Kým teraz platí, že tzv. zelenú kartu mali šoféri v papierovej podobe, od januára 2025 sa to mení. Budeme sa ňou preukazovať elektronicky.
Práve tu sa mnohí vodiči zamýšľajú nad tým, keďže tieto pravidlá majú byť jednotné pre celú Európsku úniu, čo v prípade, že im elektronické zariadenie zlyhá, prípadne ako to bude v krajinách mimo nej.
Kontrolujú to policajti
Vodiči cestujúci do zahraničia totiž existenciu poistenia preukazujú pri policajnej kontrole. Podľa ministerstva financií je poisťovňa povinná po uzavretí poistnej zmluvy vydať bez zbytočného odkladu zelenú kartu.
„Vodič motorového vozidla musí mať pri sebe zelenú kartu, ktorú je povinný na výzvu príslušníka Policajného zboru predložiť, pričom zákon neustanovuje, v akej forme má táto zelená karta byť, či už v listinnej alebo elektronickej,“ reaguje ministerstvo.
Hovorkyňa Slovenskej kancelárie poisťovateľov Eva Jacková dopĺňa, že nejde o povinnosť poisťovne vydávať doklad o poistení v elektronickej forme ani o povinnosť používať elektronickú verziu zelenej karty ako jedinú formu preukázania poistenia.
„Ale o povinnosť orgánu kontroly akceptovať potvrdenie aj v elektronickej forme, ak ho poisťovateľ vydáva,“ tvrdí Jacková.
Vodiči by teda mali mať na výber, či sa preukážu papierovou alebo elektronickou verziou, avšak kancelária poisťovateľov pri cestách do zahraničia odporúča mať aj papierovú formu zelenej karty.
„Hlavne pre prípady vybitia mobilného telefónu alebo iného elektronického zariadenia, keďže vodič je povinný sa vždy preukázať platnou zelenou kartou. Orgány kontroly poistenia v Slovenskej republike sme o povinnosti informovali.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.