VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Slovenský hydrometeorologický ústav informoval, že v strednej Európe bude v najbližších dňoch výdatne pršať. Silný dážď má zasiahnuť aj Slovensko.
Väčšina scenárov podľa meteorológov ukazuje, že na Slovensku, zhruba 70 až 100 kilometrov od hraníc s Českou republikou, spadne od 12. septembra do 17. septembra, teda za päť dní, od 100 do 150, miestami 180 milimetrov zrážok.
Podľa najextrémnejších scenárov spadne ojedinele aj viac ako 200 milimetrov, najmä v náveterných lokalitách pohorí.
Smerom na východ však budú podľa meteorológov zrážky menšie, na východnom okraji Slovenska by mali dosiahnuť najmenej, a to približne 40 milimetrov.
Podľa meteorológov sa najskôr vylejú malé riečky a potoky a spôsobia problémy v kopcovitej časti západného a severozápadného Slovenska. Treba podľa nich rátať s rizikom vyliatia Moravy, kde možno nebudú stačiť suché poldre.
Ostatné veľké rieky ako Váh, Hron či Dunaj sú podľa nich relatívne dobre chránené priehradami a hrádzami.
„Pokiaľ ide o tvrdenie v médiách, že sa vyskytne tisícročná voda v Dunaji, zatiaľ to berieme s rezervou, pretože aj letnú povodeň v Nemecku a Rakúsku označovali v médiách za tisícročnú povodeň, ale na našom území zvýšenie hladiny Dunaja určite nezodpovedalo takémuto množstvu vody, hoci v nemeckej a rakúskej časti povodia v tom čase niekde spadlo za približne dva dni sto až dvesto milimetrov zrážok,“ uviedli meteorológovia.

Nižšia hladina vody
Meteorológovia však hovoria, že opatrnosť je namieste. Oslovili sme preto Slovenský vodohospodársky podnik s otázkami, v akom stave sú vodné toky na východnom Slovensku a či v prípade silného dažďa aj tam hrozia povodne.
Obrátil sa nás aj čitateľ s obavami, že v Košiciach na hladine Hornádu nevidieť, že by sa preventívne vypúšťala Ružínska priehrada.
Hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Bocák vysvetľuje, že hladina vody v Ružíne je po predošlých suchých týždňoch nižšia približne o dva metre.
„Aj v súčasnosti je odtok v zmysle manipulačného poriadku prispôsobený a je vyšší ako prítok. Nádrž má tak aj vzhľadom na avizované počasie dostatok priestoru na manipuláciu. SVP sa riadi podľa aktuálnych prognóz a reálnych čísel hladín vodných tokov, ktoré k nádrži pritekajú,“ hovorí.
Každá vodná stavba ma svoj manipulačný poriadok, ktorý hovorí o tom, kedy a koľko vody je potrebné pri zvýšených prítokoch regulovať, respektíve vypúšťať, s ohľadom na bezpečnosť vodnej stavby a obyvateľov.
„Pre predstavu, nie je možné 'zrazu' vypustiť veľké množstvo vody z nádrže, to by malo negatívny vplyv na statiku stavby a mohli by byť ohrození obyvatelia a ich majetky pod stavbou,“ hovorí.
Preto podľa neho nie je dôvod na paniku. „Vodohospodári sú na takéto situácie pripravení a obavy čitateľa nie sú namieste,“ uvádza.

Nezáleží len od zrážok
O situácii na ostatných vodných tokoch vzhľadom na avizované výdatné zrážky hovorí, že sú to zatiaľ predpovede.
Vodné toky sú v korytách a či dôjde k ich vyliatu, to nezáleží len od zrážok, respektíve od toho, ako dlho bude pršať.
„Záleží od skutočnosti, v akom stave je celé povodie, v akom území sa ktorá rieka nachádza, ako je zabezpečená starostlivosť o lesné a poľnohospodárske pozemky a podobne,“ vymenúva Bocák.
Väčšina povodní vzniká práve stekaním vody z okolitého prostredia, lesov či polí spolu s pôdou smerom do korýt riek, čím spôsobujú zátarasy a lokálne záplavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.