Tesne pod Vyhliadkovou vežou v Košiciach na vrchu Hradová v stredovekom mestečku oživuje našu históriu občianske združenie Castellum Cassovia. Okrem stredovekých ceremónií a májových osláv pri príležitosti vydania prvej erbovej listiny mestu – Košiciam, sa zameriava na prezentáciu stredovekých remesiel, historického šermu a lukostreľby. Predseda združenia a kastelán Košického hradu ĽUBOŠ PORADA pre Korzár porozprával, aké úspechy získali mladí šermiari z Košíc, čo všetko obnáša príprava na súboj, aj to, aké zranenia sú najčastejšie.
„Posledný, kto stojí na nohách v hromadnej stredovekej bitke, vyhráva. Práve v rumunskej Oradei som jednej dvestočlennej skupine velil ja. Maximálne sme utŕžili tak dva stehy na hlave alebo vykĺbené rameno, ale ináč nič vážne. Keď som začínal chodiť na tieto akcie pred 20 rokmi, tak zvykli byť aj polámané krčné stavce, v poslednom čase, našťastie, už nie sú,“ hovorí o novodobom adrenalíne Ľuboš Porada.
V rozhovore sa dočítate:
- Odkiaľ získavajú šermiari historický výstroj,
- či bojujú ostrými mečmi,
- či ešte bojujú o srdce vyvolenej dievčiny,
- ktoré obdobie reprezentujú,
- čo na tom láka moderných IT-čkarov,
- či môžu bojovať aj ženy.
Pozerali ste šerm aj na olympiáde v Paríži? Veľmi sa líši od historického, ktorý robíte?
Líši sa to dosť. Hlavne zbrane sú iné, oni majú kordy, my máme meče. Na olympiáde sa bodá, v historickom šerme sa len seká. Šermujeme s replikami mečov, ktoré majú rovnakú gramáž ako pri stredovekých krátkych mečoch, čo je 1 200 gramov.
Aký výstroj potrebujete na šermovanie?
Rozlišujeme kategórie ľahkoodencov a ťažkoodencov. Ľahkoodenec má prešívanú zbroj, je to vrstvená látka, môže byť prešívaná alebo to môže byť viac vrstiev vlnenej látky na sebe. Pokrývka hlavy musí byť kovová. Buď je to tzv. klobúk, alebo lebka. Ťažkoodenec má na tom navyše ešte krúžkovú zbroj, čo sú ponitované, pospájané železné krúžky do košele, ktorá by mala siahať po kolená. Ťažkoodenec má tak na sebe zhruba 15 – 20 kilogramov výzbroje. Jeden náš kamarát, čo s nami súťaží, má na sebe až 49 kilogramov výstroja.
Železná pokrývka hlavy zvaná klobúk. (zdroj: Castellum Cassovia)S takou tiažou na sebe sa mu aj dobre bojuje?
Hlavne sa mu v tom bojuje bezpečne. Ale je to náročné, musí mať lepšiu fyzickú kondíciu a výdrž, ináč by ho to skoro unavilo.
Aké zbrane používate?
Väčšinou jednoručný meč, potom dlhý meč, niekedy nazývaný aj dvojručný alebo obojručný, a povolené sú aj sekery. Samozrejme, k tomu patrí aj štít.
Vyrábate si ich sami, alebo sa dajú niekde kúpiť?
Takmer všetko, čo máme na sebe, civilný aj bojový odev, je tak na 90 percent naša vlastná výroba. Prilby nám vyrába náš hradný kováč Miloš Koctuch, štíty sú sčasti naša výroba, sčasti kupované, väčšinou z Česka, lebo tam sa tomu venujú viac. Aj oblečenie z ľanu si šijeme. Pri súbojoch na sebe nemáme žiadne novodobé oblečenie ani chrániče.
Dá sa vyrobiť si sám aj krúžkovú kovovú košeľu?
To nie, je to veľmi časovo a fyzicky náročné na výrobu. Na jednu košeľu treba spojiť zhruba 30-tisíc krúžkov. Väčšinou to kupujeme z dovozu, z Indie alebo Pakistanu, kde jedna košeľa stojí 500 eur, čo je dobrá cena.
Akú cenu má celý výstroj pre šermiara, ktorý ide na súťaž v historickom šerme?
Spolu je to 500 eur krúžková zbroj, 300 eur celotvárová prilba u ťažkoodenca, prešívanica 300 eur, ľanový komplet 50 eur, topánky 100 eur, plus meč s pošvou stojí do 500 eur. Tak vyše 1 700 eur určite.
Na turistov čakali zamknuté toalety, burina a tri kozy. Košický hrad zostal bez podpory mesta Čítajte Aj topánky si viete ušiť sami?
Predtým sme ich kupovali, ale teraz máme kamaráta z Košíc Rudolfa Majdaka, ktorý je obuvník, má svoju dielňu pri Bete a vyrába pre nás krásne topánky.
Nástroje na súboje musia byť čo najostrejšie, alebo ich naschvál tupíte, aby ste sa vážne nezranili?
Ony sú už od výroby kované tak, aby nemali ostrie. Ale ublížiť si nimi môžeme tak, ako pri iných bojových športoch. Väčšie zranenie sa môže stať u ľahkoodenca, ktorý má odkrytú tvár. Ale tieto druhy zranenia nie sú až také časté.
K akým zraneniam väčšinou dochádza pri súbojoch?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
