Pri Košiciach skúšajú nové odrody zemiakov, sóje, jačmeňa, repky olejky, pšenice a kukurice. Na jeseň by mala byť otvorená nová, modernejšia a zelenšia skúšobná poľnohospodárska stanica v Belži v okolí metropoly východu.
O tom, prečo práve v tejto oblasti, načo skúšobná stanica slúži a koľko odrôd sóje sa u nás pestuje pre Korzár prezradili riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho ĽUBA GAŠPAROVÁ, riaditeľka odboru odrodového skúšobníctva KATARÍNA HANZELYOVÁ, plodinový špecialista pre zemiaky MARIÁN TOKÁR a plodinová špecialistka pre sóju fazuľovú KATEŘINA NOVÁKOVÁ MLČÁKOVÁ.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa na Slovensku pestuje stále menej zemiakov,
- ako má vyzerať zdravý zemiak,
- kde sa posúvajú tradičné zemiakárske oblasti,
- ako sa využíva sója,
- koľko jej u nás vypestujeme.
Prečo sa z dlhodobého hľadiska pestuje na Slovensku stále menej zemiakov?
Marián Tokár: Je to najmä zmenou stravovacích návykov ľudí - klesá ich spotreba a teda aj pestovateľská plocha. Je to spôsobené aj vysokou cenou vstupov u pestovateľov – drahé sadivo, hnojivá, vysoký počet aplikácií prípravkov na ochranu rastlín v priebehu vegetácie, drahá technológia dopestovania, spracovania, pozberovej úpravy, skladovania, stúpajúca cena energií. Svoj podiel na tom má aj vysoká náročnosť na ľudskú prácu a klimatické zmeny – otepľovanie.
Ale podľa vyjadrenia predsedu zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR sa tento rok na Slovensku pestujú zemiaky na ploche 5428 hektárov, z toho na viac ako 1000 hektároch skorých zemiakov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom plocha mierne vzrástla.
Čím je to?
Marián Tokár: Stabilizačným prvkom produkcie, ako aj ekonomiky pestovania zemiakov v dôsledku klimatických zmien sa stala voda. V súčasnosti sa polovica plôch konzumných zemiakov pestuje paradoxne v teplejších pestovateľských oblastiach s podmienkou využívania závlah.
A v chladnejších, pred nedávnom typicky zemiakárskych oblastiach Spiša, Liptova, Oravy či Severného Šariša, kde sa v dôsledku chladnejšej klímy prirodzene nachádza aj menej škodcov, ktorí sú prenášačmi vírusových, alebo fytoplazmatických ochorení, sa zakladajú množiteľské porasty za účelom výroby zdravého a kvalitného zemiakového sadiva.

Teda už neplatí, že zemiaky sú typické pre vyššie a chladnejšie kraje?
Marián Tokár: Stále to platí, avšak sa pestujú s väčším rizikom pestovania. Aj preto, že aj vo vyšších polohách sa vyskytujú dlhšie obdobia bez zrážok, vyššie denné a nočné teploty, voči ktorým sú niektoré odrody tolerantnejšie, no niektoré odrody to neznášajú a predčasne fyziologicky dozrejú na úkor úrody hľúz. Stále platí, že rast zemiakov prebieha do teploty vzduchu 26-30°C, v noci prebieha transformácia cukrov pri nižších teplotách, na úrovni 15°C za dostatočnej pôdnej vlhkosti.
Preto v chladnejších podmienkach pestovania majú záhradkári v období sucha pri nutnom zavlažovaní a pri minimálnej ochrane proti chorobám a škodcom stále veľkú šancu dopestovať veľmi dobrú úrodu kvalitných konzumných zemiakov s vysokým obsahom hodnotných látok a s vysokou vnútornou kvalitou hľúz.

Môžu si na Slovensku pestovatelia zasadiť hocijakú odrodu zemiaka, ktorú by chceli vyskúšať pestovať?
Marián Tokár: Nie, na území Slovenska sa môže pestovať iba odroda zemiaka, ktorá je zapísaná v Európskej únii v Spoločnom katalógu odrôd poľných plodín, čo znamená, že odroda bola preskúšaná minimálne dva roky v poľných podmienkach aspoň v jednom členskom štáte Európskej únie a splnila kritériá na jej registráciu v danom členskom štáte.
Avšak pestovatelia zemiakov na Slovensku by si mali vyberať z odrôd, ktoré sú zapísané v Listine registrovaných odrôd Slovenskej republiky, alebo z odrôd, ktoré boli preskúšané v tzv. postregistračných skúškach, pretože tieto odrody boli preskúšané na viacerých skúšobných staniciach Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, v klimatických podmienkach Slovenska.
Aké sú kritériá na registráciu konkrétnej odrody zemiaka u nás?
Marián Tokár: Napríklad ukončené skúšky na odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť odrody s pozitívnym výsledkom, lepšia úroda v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd, vyhovujúci zdravotný stav (čiže odolnosť voči chorobám a škodcom), vyhovujúca vnútorná a technologická kvalita hľúz.
Hľadanie a následné skúšanie nových odrôd je súčasťou hľadania nových, alebo už zabudnutých genotypov, ktoré sa vyznačujú prijateľnou úžitkovou hodnotou, ale zároveň v procese prebiehajúcich klimatických zmien obsahujú vlastnosti, gény, ktoré vedia prípadnému stresu zo sucha lepšie odolávať.
Súčasťou tohto procesu je odrodové skúšobníctvo, ktoré na Slovensku, tak ako aj v iných vyspelých európskych štátoch už viac ako sedem desaťročí vykonáva svoju činnosť a ako čas ukázal, práve v podmienkach meniacej sa klímy nadobúda svoje nové opodstatnenie.

Menia sa zemiakové odrody? Používali sa kedysi iné a teraz zas iné? A prečo?
Marián Tokár: Po vstupe Slovenska do Európskej únie a začiatku platnosti Spoločného katalógu odrôd sa na Slovensku môžu pestovať všetky odrody, ktoré boli registrované v hociktorom členskom štáte Európskej únie. V súčasnosti je v spoločnom katalógu Európskej únie zapísaných viac ako 1500 odrôd zemiakov a teda každý pestovateľ, výrobca zemiakov môže teoreticky pestovať hociktorú z týchto 1500 odrôd.
Na druhej strane, položme si otázku, či odroda, ktorá bola vyšľachtená v rozdielnom klimatickom pásme (napr. Grécku, Portugalsku), bude vhodná na pestovanie na Slovensku? Preto aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v spolupráci so Zemiakárskym a zeleninárskym zväzom SR, zemiakárskymi firmami pôsobiacimi na slovenskom trhu permanentne skúšajú a preverujú v slovenských poľných podmienkach nové odrody a výsledky o nových odrodách ďalej „posúvajú“ pestovateľom.
Akým zemiakom sa u nás darí?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.