TIBOR VARGAPÁL sa včelárstvu venuje prakticky celý svoj život. Remeslo prebral Košičan od svojho starého otca, ktorý ho naučil, ako ulahodiť včelám, aby ho odmenili tým najlepším medom.
„Zvyčajne ku každému úľu chodíme raz za 8 – 10 dní. Máme 220 úľov a za deň sa nám podarí urobiť niektoré práce na 20 – 40 úľoch. Za sedem dní urobíme jedno kolečko, potom deň oddychu, a potom znovu. Od jari do jesene sa točíme dookola,“ hovorí o práci, ktorá veru nie je med lízať.
Ako rozpoznať dobrý med, koľko včiel je v jednom úli, ktorý med je vhodný pre deti a ktorý na kŕčové žily, prezradil v rozhovore pre Korzár.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo ich nahnevali čílski colníci,
- ktorý med smrdí,
- či včelár rozozná všetky druhy medu,
- čím je prospešné pichnutie včely,
- ako sa pripravuje na inváziu sršňa ázijského,
- aký rekordný počet medailí si rodina doniesla z celosvetovej súťaže.
Patrí med aj na veľkonočný stôl?
Určite áno. Sviatky jari sú predzvesťou nového života, aj včely začínajú žiť a znášať med približne v tomto období. Ľudia si kupujú medy hlavne do zákuskov na pečenie, do čaju, ale aj do sladkých jedál. Rezance s makom alebo šúľance s makom radšej sladia medom ako cukrom, lebo med je rozhodne zdravší.
Med stráca svoje liečivé účinky pri vyšších teplotách, napríklad pri pečení. Má preto význam dávať ho aj do koláčov?
Enzýmy zahynú pri teplote okolo 45 stupňov Celzia, vitamíny tiež, ale minerály vydržia aj stovku. Ale stále je to lepšie ako sacharóza, lebo v mede sú jednoduché cukry a telo si s nimi ľahšie poradí ako s bielym cukrom. Niektorí cukrári nahrádzajú cukor medom vo viacerých koláčoch, lebo zákusok má potom inú, lepšiu chuť. No je pravda, že keby sme jedli med len z upečených koláčov, veľký účinok by sme z neho nemali.
Jedenásť medailí z medzinárodnej včelárskej súťaže získal Košičan Čítajte Ako sa dá zaistiť, aby vaše včely lietali na rastliny, ktoré nie sú ničím postrekované?
Nedá sa to zabezpečiť na 100 percent. Ale európske normy už sú také, že sa nesmie postrekovať postrekmi, ktoré ničia včely. Sú to drahšie postreky, ale slušní poľnohospodári to dodržiavajú. Funguje to tak už 10 – 15 rokov, normy sa už u nás ustálili, takže je to lepšie.
Aké ocenenia ste naposledy získali za váš rodinný med?
Na jeseň sa v Čile konala celosvetová súťaž Apimondia. Prvá časť bola vyhodnotená priamo na mieste v septembri, kde sme získali osem medailí. Druhú časť tvorili laboratórne rozbory, aby sa zistilo, či med neobsahuje nejaké nežiaduce rezíduá, prímesi. Napríklad zvyškové liečivo, postreky z rastlín alebo cukry. Niektorí nepoctiví medári vyrábajú med tak, že v čase znášok pridávajú med včelám, čo ide do medu. Majú tak viac medu za lacný peniaz. To všetko sa zisťuje.
Až 60 finálových medov previezli z Čile do Európy, kde ich v nemeckých laboratóriách testovali do konca marca. Medy testovali na niekoľko stoviek látok, pričom 31 medov vyradili. Brazília je vo svete medov nepredstihnuteľná, lebo v pralese sú nekonečné možnosti na kombinácie kvetov, čo je nedostihnuteľné. Napriek tomu Slovensko Brazíliu v počte medailí porazilo.
My síce nemáme zlaté medaily, lebo nemáme až také aromatické rastliny, ale predbehli sme ich v čistote. Lebo im väčšinu vzoriek vyradili. Mali najväčšie zastúpenie a sedem medailí. Slovensko má zo súťaže Apimondia 2023 dokopy 15 medailí, čo je najviac na jednu krajinu. Z nich je sedem mojich. Od roku 2013, keď sme začali súťažiť, máme dokopy už 53 svetových medailí.
V akých kategóriách ste získali medaily?
Medovicový med, jedľový med, za lipovo-medovicový med dve medaily, lipový med a za plástečkové medy.
To sú aké?
To je kus plástu, ktorý včely vystavajú, a zabalí sa to spolu s medom. Je to najhodnotnejší med, lebo med, ktorý sa už dostane do fľaše, je v medomete odstredený, vytočený a stráca arómu. V pláste si arómu stále drží. Tam sme získali dokonca dve medaily. Mali sme tri vzorky, ale tretiu nám zničili na colnici, lebo čílskemu colníkovi vypadla z ruky a rozbila sa. Prišli sme tak možno o ďalšiu medailu.
Musia byť plástečkové medy špeciálne zabalené na prevoz?
Áno, a aj boli. Mali na sebe niekoľko vrstiev bublinkovej fólie, aby vydržali hádzanie kufrov na letiskách. Čo sa aj podarilo, ale čílski colníci majú také pravidlá, že do ich krajiny nemôžete doviezť žiadne potraviny.
Prečo?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
