VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Do 17. ročníka prestížnej súťaže Fénix - Kultúrna pamiatka roka bolo nominovaných aj šesť pamiatok z východného Slovenska.
Súťaž podporuje vlastníkov cenných kultúrnych pamiatok v neľahkom úsilí o ich záchranu a obnovu.
Vlani získala čestné uznanie odbornej poroty obec Zborov v okrese Bardejov za vytrvalé úsilie pri záchrane národnej kultúrnej pamiatky Kostol svätej Žofie.
Porota ocenila aj občianske združenie Čierne diery za záchranu bytového domu Železiareň v Betliari.
Kaštieľ v Hendrichovciach
Prvá zmienka o nominovanej usadlosti v Hendrichovciach (okres Prešov) pochádza zo 16. storočia, preto je pravdepodobné, že dnešný kaštieľ vyrástol „na základoch“ staršieho, pôvodne prízemného kuriálneho domu. Prvou majiteľkou kúrie bola Mária Hedri, ktorá sa zaslúžila o opravu miestneho kostola.
Od 18. storočia kúriu vlastnili Ghillányovci. Barón Šándor Ghillány v roku 1832 pôvodný renesančný kuriálny dom zväčšil a prebudoval na klasicistický kaštieľ.
Ghillányovci vlastnili kaštieľ až do roku 1945, potom dočasne prešiel do majetku štátu, a v súčasnosti je vlastníkom obec. Za národnú kultúrnu pamiatku bol kaštieľ vyhlásený v roku 2006.
Úsilie o celkovú rekonštrukciu v roku 2007 zastavil nedostatok finančných prostriedkov. Tie sa obci po dlhoročnom úsilí podarilo získať až v roku 2016. Vďaka tomu sa v prvej fáze zrealizovali relevantné pamiatkové výskumy a následná komplexná obnova.

„Bývalý kuriálny dom, ktorý v roku 1832 prestaval na kaštieľ barón Šándor Ghillányi a dnes je sídlom obecného úradu, má nový vzhľad zvonku i zvnútra. Po prvej etape projektu, zameraného na rekonštrukciu jeho fasády, má najnovšie vynovený interiér. Obe etapy zveľadenia pamiatkovo chráneného objektu sa pritom realizovali vďaka finančnej podpore prešovskej krajskej samosprávy. Na projekt poskytla dotácie z grantového programu Výzva pre región v celkovej hodnote 62 500 eur," povedala Lea Lehotská z oddelenia komunikácie Úradu Prešovského samosprávneho kraja.
Ghillányiho kaštieľ v Hendrichovciach je po komplexnej rekonštrukcii reprezentatívnym miestom, kde sa organizujú kultúrne, spoločenské, školiace a klubové aktivity.

Kúria Andrássyovcov v Gombaseku
Obdobie hospodárskeho rozvoja Gombaseku (okres Rožňava) pripomína na dlhé desaťročia zabudnutá kúria s pozoruhodnou históriou. Stojí na mieste neznámej staršej stavby, ktorá vznikla ešte v čase rozmachu paulínskeho kláštora a rehoľníci ju prebudovali na hospodársky objekt, pravdepodobne mlyn.
Z obdobia tejto prestavby pochádza najstaršia časť neskoršej kúrie, ktorá je aj dnes rozpoznateľná.
Od vtedajších majiteľov Esterházyovcov si gombasecké panstvo prenajal zakladateľ miestneho železného hámra Johannes Poltz. V roku 1764 dal kúriu prestavať v duchu baroka s rokokovými prvkami.
Andrássyovci kúriu kúpili spolu s panstvom v roku 1869 a využívali ju do roku 1945. K panstvu patrila aj sýpka a remeselnícky (šafárov) dom.

Kúria je kultúrnou pamiatkou od roku 1975. Kúriu zachránilo občianske združenie Sine Metu. Projekt na Gemeri získal financie z Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika-Maďarsko, ktorý zastrešuje Európske zoskupenie územnej spolupráce Via Carpatia.
„Stav historických budov na Gemeri je krízový, preto nás teší najmä to, že sme obnovu týchto pamiatok spolufinancovali z fondov EÚ. Stavebná fáza obnovy dvoch budov bola dokončená, v správcovskom dome sme otvorili kaviareň a v kúrii vzniklo múzeum. Návštevníci si tam môžu pozrieť artefakty nájdené počas šiestich výskumných sezón pavlínskeho kláštora v Gombaseku a exponáty súvisiace so železiarskou výrobou tam pôsobiacich Andrássyovcov,“ uviedol Örs Orosz z občianskeho združenia Sine Metu.

Radnica v Levoči
Levoča je plným právom súčasťou súboru pamiatok, zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Ikonickým prvkom dnešného Námestia Majstra Pavla je budova radnice. Patrí k naším najvýznamnejším profánnym (svetským) renesančným stavbám. Koncentruje jedinečné architektonické, umelecko-remeselné a výtvarné prvky od stredoveku až po poslednú, neorenesančnú prestavbu.
Radnicu postavili v 15. storočí ako dvojpodlažnú budovu s účelovou dispozíciou. Po veľkých požiaroch v rokoch 1550 a 1559 radnicu prestavali v renesančnom slohu. Z vonkajšej strany pristavali arkády s podlubím a veľkou lodžiou na poschodí severnej strany. Zároveň zväčšili miestnosti magistrátu, vytvorili veľkú sálu s hviezdicovými klenbami a radnú sieň.

V roku 1661 postavili vežu zvonice, ktorú s radnicou prepojili v roku 1824. Nadstavbu tretieho poschodia s historizujúcimi arkiermi a atikou realizovali podľa projektov Fridricha Schuleka a Benedikta Jaumanna v rokoch 1893 až 1895.
Mesto Levoča budovu komplexne obnovilo v rokoch 2021 – 2023, realizácie obnovy sa ujala spoločnosť ViOn.
Obnova po desaťročiach sprístupnila západnú časť suterénu a prinavrátila pôvodný charakter prízemiu radnice, kde sa otvoril pôvodný prejazd. Tým sa vracia prízemie radnice do života mesta a život mesta do radnice.

Kaštieľ v obci Budimír
Najznámejšou pamiatkou obce Budimír (okres Košice-okolie) je klasicistický kaštieľ z tereziánskeho obdobia. Nachádza sa tam aj ďalší kaštieľ, nazývaný Starý kaštieľ alebo aj Florián. Pôvodne to bolo neskorogotické panské sídlo, pravdepodobne vežový hradný kaštieľ, tzv. hrádok.
Z listín zo 16. storočia vyplýva, že hrádok tam stál prinajmenšom už v 15. storočí. Výsledky archeologického výskumu však naznačujú, že opevnené šľachtické sídlo vzniklo už oveľa skôr. Zodpovedá tomu aj strategická poloha na vyvýšenine, ktorú chránili potoky a rybník.
Súčasnú rokokovo-klasicistickú podobu objekt nadobudol po rozsiahlej prestavbe v druhej polovici 18. storočia.
Poslední majitelia, Ujházyovci, opustili kaštieľ až po Viedenskej arbitráži v roku 1938. Povereného správcu Zahlera v roku 1941 deportovali do koncentračného tábora. Počas vojny kaštieľ vyrabovali a vzácny inventár rozkradli.
Po znárodnení kaštieľ slúžil na sociálne bývanie, ako miestny úrad (teda miestny národný výbor) a knižnica. Súčasťou kaštieľa bol v minulosti aj park a v jeho areáli sa zachovali hodnotné barokové stavby.

Obec Budimír dala kaštieľ čiastočne zrekonštruovať v rokoch 2011 – 2023. Postupnú obnovu realizovala obec prevažne z vlastných peňazí.
„Môžeme hovoriť o sume zhruba 300 000 eur. Na strechu prispelo ministerstvo kultúry čiastkou 25 000 eur," priblížil starosta Vojtech Staňo (nezávislý).
Vynovená je strecha, krov, fasády, vnútorné omietky, podlahy, drevené schodisko, dvere aj okná.
Na prízemí Starého kaštieľa je obecný úrad, na poschodí zas Obecné informačné centrum, konferenčná miestnosť s knižnicou, stála expozícia tradičných remesiel a ľudových krojov a tiež expozícia Váhy minulých storočí.
„Pôvodné sídlo úradu sme dali do prenájmu základnej škole, ktorá bola vybratá ako jedna zo škôl v rámci vzdelávania podľa nového kurikula, takže tam budú mať školiace stredisko pre lektorov," uviedol starosta.

Pamätná škola v Kežmarku
Pomerne novou pamiatkou je škola v Kežmarku. Slávnostné otvorenie dvojposchodovej školskej budovy s členitým pôdorysom sa konalo 27. augusta 1913. Celkové náklady na výstavbu vtedy dosiahli takmer 220 000 vtedajších korún.
Oproti pôvodnému projektu v procese realizácie pribudli ďalšie učebne, kabinety, knižnica, zasadačka, prijímacia miestnosť pre rodičov a byt pre druhého školníka.
Architektonický výraz inak mimoriadne funkčnej stavby určujú klasicizujúce reminiscencie s prvkami neskorosecesnej verzie maďarského národného romantizmu.
Na miestne pomery neprimerane impozantná budova školy v sebe skrýva import vtedajšieho politického a kultúrneho centra – Budapešti.
Historická budova dnešnej Strednej odbornej školy agropotravinárskej a technickej prešla komplexnou obnovou v rokoch 2022 – 2023.
Obnova plne zohľadnila pamiatkový ráz budovy a jednotlivé historické detaily, ako napríklad zábradlia či podlahy.
Zaujímavým momentom z priebehu realizácie parkových úprav bol objav vzácnych fragmentov Kušnierskej brány stredovekého opevnenia mesta.

Hlavný oltár Evanjelického kostola v Henckovciach
Vlastný chrám si postavili evanjelici v obci Henckovce (okres Rožňava) v roku 1798. Ide o neskorobarokovú murovanú sieňovú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a pristavanou sakristiou. Priečeliu dominuje dvojito vykrojený štít nad korunnou rímsou.
Napriek neskorším klasicistickým úpravám si kostol zachoval barokový výraz. V interiéri sa nachádza hodnotné vybavenie v štýle ľudového baroka. Sú to zväčša práce miestnych majstrov.
Osobitne zaujme kazateľnica, organ (ten pochádza z kostola v Spišskej Novej Vsi), ale najmä rustikálny barokovo-rokokový hlavný oltár.
Pôvodne bola na oltári umiestnená reliéfna polychromovaná drevorezba Víťazoslávneho Krista. V roku 1898, na sté výročie vysvätenia kostola, nahradili reliéf obrazom Nanebovstúpenia Krista.
Obraz namaľoval a farnosti daroval Karol Schablík, bývalý profesor kreslenia na gymnáziu. Pôvodný oltárny reliéf umiestnili na zadnú stranu oltára.

Po stranách oltárneho obrazu sú stĺpiky a plastiky svätého Petra a Pavla. Bočné „uši“ oltára dekorujú štylizované akantové listy, volúty a róky (ornamentálne motívy).
Architektúre oltára dominuje mohutný nadstavec nad rímsou s reliéfnym výjavom Svätej trojice a anjelov. Pred oltárom je umiestnená štylizovaná ohrádka, ktorú rovnako vyhotovil Karol Schablík.
Združený cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku dal oltár reštaurovať v rokoch 2018 – 2023.
Oltár bol poškodený vlhkosťou a drevokazným hmyzom. Niektoré detaily rezbárskej výzdoby sa doslova rozpadávali.
Dôsledným reštaurátorským zásahom sa podarilo eliminovať všetky deštrukcie a poškodenia pamiatky a prinavrátiť jej rustikálny výraz.
Zreštaurovaný je aj pôvodný oltárny reliéf Víťazoslávneho Krista.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.