KOŠICE. Na nečakaný a náhly odchod šéfredaktora Korzára Jaroslava Vrábeľa reagujú osobnosti a verejné inštitúcie.
Organizátori Novinárskej ceny, v ktorej Jaro opakovane vyhral, uviedli, že jeho úmrtie prijali s veľkým zármutkom.
„Minulý rok sme mali to šťastie stráviť s ním dva intenzívne dni na Akadémii investigatívnej žurnalistiky a spoznali sme ho ako motivovaného novinára, príjemného a vtipného človeka, ktorý chcel svojou prácou meniť Slovensko k lepšiemu. Napriek tomu, že mal už za sebou dlhé roky novinárskej investigatívnej práce, za ktorú vyhral aj niekoľko Novinárskych cien, chcel sa profesionálne posúvať ešte ďalej, vzdelávať a klásť otázky. Len nedávno sme s ním opäť komunikovali o tohtoročných prihláškach. Ako vždy, odpovedal priateľsky a ústretovo.“
Z Novinárskej ceny dodali, že Jarov odchod je veľká strata pre celú novinársku obec, v ktorej bude človek ako on nesmierne chýbať.
„Jaro, páskou si ešte nemusel prebehnúť"
Šéf Košickej detskej historickej železnice a externý spolupracovník Korzára Ľubomír Lehotský hovorí, že správa o Jarovom úmrtí bola pre neho hrozná a neuveriteľná.
„Hoci bolo ťažko uveriť jej obsahu, zdroj bol dôveryhodný a z oka sa mi vykotúľala slza. Dnes mám od rána oči plné sĺz a k tomu stavy smútku a beznádeje. Vyrovnať sa chcem so smutnou udalosťou aspoň týmito riadkami. Píšu sa však ťažko, pretože zomrel mladý človek, iba 44-ročný kamarát a naozajstný pán novinár. Profesionál, pravdivý muž, dobrý otec, manžel a šéfredaktor denníka Korzár - Jaro Vrábeľ.“
Ľubo Lehotský sa s Jarom, ešte ako redaktorom, zoznámil na tlačovkách pred 20 rokmi. „Neskôr sme si k sebe našli cestu ako kolegovia a 'dávali si vedieť'. Bolo to milé obdobie, vážil som si ho, lebo neraz 'vyňúral'súvislosti, ktoré som ja nestihol ani zaregistrovať.“
Počas pandémie mu Jaro navrhol, či nechce popri svojej práci na detskej železnici zasa písať. Tentoraz pre Korzár. „Jaro mi takmer vždy zmenil titulok, alebo prehádzal odstavce. Po čase mi to prestalo prekážať, vo svojom fachu bol odborník. Občas mi zavolal a vysvetlil, čo by som mohol písať viac v úvode článkov a čo odsunúť nižšie.“
Naposledy spolu volali koncom februára. Jaro sa zaujímal o zložitú situáciu, v akej sa detská železnica ocitla.
„Opäť krútil hlavou. No okrem iného mi navrhol, či by som nechcel písať ešte viac a ponúkol aj konkrétnu oblasť. Povedal som, že si premyslím a dám mu v polke marca vedieť. Nestihol som. Žiaľ. Jaro, behal si prirýchlo, ale touto páskou si prebehnúť ešte nemusel. Ďakujem, že som ťa mohol poznať, som rád, že si bol toľké roky zárukou objektívnych informácii v Košiciach i na východe, kde podľa niektorých nič nie je. Ty si im ukázal, ako veľmi sa mýlia.“
Významná osobnosť, zanietený bežec
„Život píše neuveriteľné a často vskutku až kruté príbehy. Takým je aj skon Jaroslava Vrábeľa, ktorý náhle opustil tento svet vo veku 44 rokov. Bol novinárom, šéfredaktorom denníka Korzár i zanieteným bežcom, objavujúcim sa pomerne pravidelne i na štarte Medzinárodného maratónu mieru. Už sa s ním bohužiaľ nestretneme. Chýbať bude v redakcii, na pretekoch, no najmä doma pri svojich najbližších. Česť jeho pamiatke,“ napísali na sociálnej sieti organizátori Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.
„S obrovským zármutkom som prijal správu o strate Jara Vrábeľa - talentovaného a poctivého novinára, bývalého hovorcu mesta Košice, často aj môjho, vždy férového a inteligentného oponenta, no predovšetkým manžela a otca. Je mi nesmierne ľúto, že nás opustila významná osobnosť Košíc, ktorej ľudský a profesionálny rozmer prerástol hranice nášho mesta. Dovoľte mi, aby som vyjadril úprimnú sústrasť rodine, jeho najbližším priateľom a kolegom a celej novinárskej obci, ktorá prišla o jedného z elitných bojovníkov za pravdu a demokraciu na Slovensku,“ napísal košický primátor Jaroslav Polaček.
Jaro Vrábeľ na maratónskej otočke. Človek, ktorý zanechal silnú stopu
Šéf cestovnej kancelárie Elán Pavol Krausz, ktorý pravidelne každý rok organizuje Korzárland, hovorí, že Jaro bol dušou tohto obľúbeného detského tábora. „Záležalo mu na výbornej organizácii, atmosfére v tábore a každý raz sa tešil pri krste Korzárika spolu s deťmi. Stále som sa tešil na stretnutie s ním. Nezabudnem na neho.“
PR expertka z PR agentúry 1st CLASS AGENCY Katarína Remiáš prichádzala do kontaktu s Jarom počas organizovania výročných večerov.
„Sú ľudia, s ktorými ste v kontakte dennodenne a nezanechajú vo vašom živote silnú stopu. A potom sú takí, ktorých stretnete len párkrát v živote a nezabudnete na nich a rezonujú vo vás furt. Jaro Vrábeľ, šéfredaktor Korzára je jedným z ich. Bol. A toto sa preto ťažko píše. Je mi ťažko a smutno. Odkladám si sem túto našu korzárovskú narodeninovú fotku, s Ľubkou, Mišom a Tomášom, ktorí by o 5 rokov na to dali standing ovation na Tvoj nezabudnuteľný príhovor, ktorý bol najlepším (spoločensko-korzárovsko-novinárskym) lasicovským standupom, aký som v celom mojom živote počula. Odpočívaj v pokoji, Jaro.“
Odišiel skvelý novinár
Monika Toporcerová z Nadácie Pontis a bývalá redaktorka Korzára hodnotí, že v článkoch Jara Vrábeľa je všetko - biznisové záujmy, známe mená, prácne overené fakty a jasne popísané súvislosti.
Naposledy ho videla pri prezentácii série článkov o podivnom dianí v Starej Lesnej, ktorej sa venoval v rámci Akadémie investigatívnej žurnalistiky vďaka podpore Nadácie Pontis a Nadácie otvorenej spoločnosti.
„Jaro robil dobrú prácu, a nemyslím len túto investigatívnu sériu. Správa o jeho odchode je zdrvujúca. Odišiel skvelý novinár. Jarove články tu zostali. Čítať ich znovu je dôležité, obzvlášť v súčasnej ére pokusov o umlčanie kritických médií a prílivu obskúrnych postavičiek hrajúcich sa na 'občianske médiá'. Žiaľ, nie málo ľudí bez rozhľadu a kritického myslenia im sadlo na lep.“
Posledná rozlúčka s Jarom Vrábeľom bude v pondelok o 15.00 v obci Nižný Čaj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
