Písanie mi vždy išlo ľahko, tak samo od seba. Dnes to tak nie je. Hľadám správne slová. Jaro, ty si písal na klávesnici vždy dosť hlučno. Bol to taký silný zvuk, že sme ho počuli aj do vedľajšej miestnosti. Možno nevieš, ale robili sme si preto z teba v redakcii žarty.
Aj pri takomto jednoduchom úkone sa ukázalo, že si ty, náš šéfredaktor, kolega, kamarát, nič nerobil len tak, aby bolo. A nerobil si to ani na sto percent. Išiel si vysoko nad túto hranicu.
Skvelý novinár, perfekcionista, pedant, vždy s nápadom. Tým si bol v redakcii známy. Keď si sa počas porád ozval, že máš zopár postrehov či pripomienok, vedeli sme, že práce bude o čosi viac, ako sme pôvodne predpokladali. Robil si to s jediným zámerom, aby sme boli najlepší. Aby Korzár bol najlepší. Verím, že sa nám aspoň sčasti podarilo napĺňať tvoje predstavy. Snažili sme sa veľmi a dúfam, že si to cítil.
Zamiloval si sa do behu a aj tu sa ukázalo, že to budeš robiť naplno alebo vôbec. Jeden maratón si dobehol s grimasou na tvári, pretože si prešvihol tempo, až si si zranil nohu. Liečil si si ju niekoľko mesiacov, ale zapísal si si osobný rekord 03:14:45. Keď som ti vravela, že maratón si môžeš zabehnúť len tak, pre dobrý pocit, nie na výkon, pousmial si sa a povedal, že inak ako na čas bežať nechceš.
Na tvojom pracovnom stole ostalo pár neotvorených listov. Sedím v redakcii a pozerám sa na dvere, či sa neotvoria a neukážeš sa v nich. Viem, že sa to už nikdy nestane. Že si s tebou už nikdy nesadnem, nevymeníme si názory na rôzne témy. Na veci sme sa často pozerali inak, nezhodovali sme sa, ale na konci dňa sme sa vždy zomkli a zabojovali. Chceli sme, aby bol svet o niečo lepší. Ľudia ako ty by nemali odchádzať tak skoro.
Pre mňa, pre kolegov, si bol silnou oporou, niekým, na koho sme sa vždy mohli obrátiť. Potreboval si čas na premyslenie, ale vždy si prišiel s riešením. Mal si špecifický zmysel pre humor. Pointu si dokázal trafiť aj dvomi slovami a rozosmiať všetkých.
Bol si tak trochu Monk, veci museli byť presne na svojom mieste. Vždy si hneď vedel, že na tvojom stole niekto úradoval. Ako správnemu novinárovi ti záležalo na pravde, neznášal si nespravodlivosť. Svojimi otázkami si vedel poriadne zneistiť politikov. Pritom si bol vždy slušný a nič ťa nevyviedlo z miery. Bol si oddaný manžel, otec, miloval si svoju rodinu a viem, že si robil všetko pre to, aby boli tvoji blízki šťastní.
Neverím, Jaro, že sa s tebou lúčim. Bol si pre mňa vzor, veril si mi, budeš mi chýbať. Budeš nám chýbať. Všetkým. Neviem, či niekedy zaplníme to prázdne miesto po tebe. Ale budeme sa snažiť, aby tvoj odkaz, tvoje úsilie, pokračovali v našej práci. V tej, ktorú si miloval a venoval si jej toľko svojho času.
Bol si najlepší z nás. Prosím ťa, dohliadni na nás zhora a aspoň občas nám pošli jednu zo svojich dobrých rád. Budeme čakať. Odpočívaj v pokoji, kamarát.
Posledná rozlúčka s Jarom Vrábeľom bude v pondelok o 15.00 v obci Nižný Čaj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
