Klimatológ PAVOL FAŠKO pracuje v Slovenskom hydrometeorologickom ústave. Hovorí, že v budúcnosti budú mať lyžiarske strediská v nižších polohách s prevádzkou problém. Napríklad v Telgárte, kde je niekoľko menších lyžiarskych stredísk, snehová pokrývka vydržala do 5. februára, no sneh sa tam už roztopil a už viac ako desať dní sú bez súvislej snehovej pokrývky.
Vo Švedlári či v Stropkove vo februári tohto roku vôbec nemali sneh. V niektorých častiach východného Slovenska sú lyžiarske strediská aj v nadmorských výškach o niečo vyšších ako napríklad v Stropkove.
Vo vyšších polohách, aj keď je sneh, je podľa Faška také počasie a podmienky na tratiach, ktoré zvykli byť na jar. Sneh je popoludní kašovitý a mäkký. „Deje sa to vo februári a nie je to dobré. Myslím si, že súčasné počasie bude viesť k úbytku lyžiarskych stredísk,“ konštatuje odborník.
Pripomína, že problémy v spojení s teplým počasím zažili už aj veľké strediská v Alpách práve v takzvanom zlatom období, teda medzi Vianocami a Tromi kráľmi, keď na hory prichádza najviac hostí a chcú sa lyžovať. „V zime 2022 /2023 aj v nadmorských výškach okolo 1500 alebo aj 2000 metrov bolo málo snehu. A oni vtedy začali celkom reálne uvažovať nad tým, že aj počas zimy budú musieť hľadať alternatívu pre návštevníkov. V budúcnosti sa budú tieto situácie opakovať.“
V rozhovore sa dočítate:
- Čo spôsobuje netypicky teplý február,
- kedy bola podobne teplá zima,
- či ešte môžeme očakávať prejavy zimy,
- prečo je teplé počasie vo februári problém,
- čo bude s lyžiarskymi strediskami,
- ktoré veľké lyžiarske strediská v Európe majú problémy.
Ako by ste zhodnotili doterajšiu zimu?
Priebeh tohtoročnej zimy je trochu opačný, ako by mal byť. V minulosti sa zima aj v regiónoch východného Slovenska vyznačovala tým, že vrcholila niekedy na konci zimy, teda vo februári. V tohtoročnej zime je to opačne. Na konci novembra a na začiatku decembra sme mali výraznejšie príznaky zimy, mrzlo a napadal sneh.
Chladnejšie bolo aj pred Vianocami, ale počas Vianoc sa oteplilo. Po Troch kráľoch bol ešte jeden mrazivý týždeň, potom to trochu doznievalo, ale v zásade už výraznejšie príznaky zimy neboli. V súčasnosti máme počasie na úrovni apríla, teda akoby sme sa posunuli o dva mesiace dopredu. Zimy strácajú svoj pôvodný charakter. To sa prejavuje aj na množstve snehovej pokrývky.
Môžeme teda povedať, že tohtoročný február vôbec nie je typický?
Určite nie je. Vieme to porovnať aj s historickými výsledkami meteorologických meraní. Uvediem to na príklade troch staníc východného Slovenska. Na stanici na okraji Slovenského raja vo Švedlári zaznamenali najvyššiu snehovú pokrývku od roku 1961 v roku 1963, konkrétne 21. februára. Bolo to 79 centimetrov.
Stanica v Telgárte je v nadmorskej výške pod tisíc metrov, tam sú aj niektoré lyžiarske strediská. Od roku 1961 tam bola maximálna výška snehovej pokrývky 20. februára 1962 a bolo to 140 centimetrov. Vybral som aj stanicu v Stropkove, ktorá je síce v nižšej nadmorskej výške, no v niektorých častiach východného Slovenska sú lyžiarske strediská aj v nadmorských výškach o niečo vyšších, ako napríklad v Stropkove.
Tam bola najvyššia snehová pokrývka od roku 1962 presne 12. februára 1964 a bolo to 71 centimetrov. Čiže vo februári by sa mal na väčšej časti východného Slovenska vyskytovať prírodný sneh, čo by bolo optimálne. A teraz sme svedkami toho, že je to naopak, teda je minimum snehu.
Slovákov láka Poľsko a snehu je menej. Ako končia kedysi obľúbené lyžiarske strediská Čítajte S čím to súvisí? Čo spôsobuje takýto netypicky teplý február?
Vysvetlenie treba hľadať v tom, že vplyvom otepľovania sa zväčšujú teplotné kontrasty v priestore Európy. Teraz sme veľmi často svedkami toho, že na severe Európy niekedy môže byť aj masa studeného vzduchu. Nedeje sa to každú zimu, no teraz to tak bolo. V severnej Škandinávii a severnej časti západných oblastí Ruska bol dostatok snehu a boli možnosti, aby sa vzduch v priebehu zimy ochladzoval.
Na druhej strane sa v juhozápadnej Európe, v štátoch ako je Španielsko, Portugalsko, ale aj v častiach južného Francúzska sústreďovali teplé vzduchové hmoty. Kontrasty boli dosť veľké, lebo v oblastiach na severe Európy niekedy klesla teplota vzduchu aj nižšie ako mínus 40 stupňov Celzia. A zase v juhozápadnej Európe v Španielsku aj v decembri či v januári boli dni, keď sa maximálna teplota vzduchu blížila k plus 30 stupňom.
V strednej Európe, kde je aj Slovensko, potom môžeme pocítiť vplyv oboch vzduchových hmôt. A potom záleží od toho, ako tlakové útvary umožňujú, ako k nám prúdi vzduch od severu či od juhu. To sa potom prejavuje napríklad aj na hodnotách teploty vzduchu. Keď k nám však aj príde vlna mrazov, sú síce zaznamenávané pozoruhodnejšie záporné teploty vzduchu, ale zďaleka nie sú blízko pôvodným rekordom.
Viaceré strediská bojujú vo februári s nedostatkom snehu. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Ako to myslíte?
Keď bola u nás v druhom januárovom týždni vlna mrazov, tak v Červenom Kláštore bola 9. januára teplota mínus 24,1 stupňa Celzia. Ale od rekordov minimálnej dennej teploty vzduchu bola táto hodnota dosť vzdialená, lebo tie sú na úrovni nižšie ako mínus 30 stupňov Celzia.
Rekordy maximálnej dennej teploty sú však dosahované. A o tom sme sa presvedčili v týždni od 5. do 11. februára, keď bolo zaznamenaných veľmi veľa rekordov v kladných hodnotách teploty vzduchu.
Mali sme za posledné roky podobne teplú zimu, alebo takýto teplý február ešte nebol?
Ak hodnotíme Slovensko ako celok, najteplejšia zima bola 2006/2007. Potom sme mali niekoľko zím, ktoré sa tejto približovali. Povedal by som však, že tohtoročná zima začína tej najteplejšej konkurovať.
Uvidíme, ako sa to ešte vyvinie v druhej polovici februára, ale môže sa stať, že na niektorých meteorologických staniciach bude táto zima druhá najteplejšia. A uvidíme, či niekde na juhozápade Slovenska tú najteplejšiu aj nepredbehne.
Tento február v súčasnosti smeruje k tomu, že na niektorých staniciach to môže byť aj rekordne teplý február a najteplejší február v histórii meraní vôbec.
Môžeme čakať ešte nejakú zimu aj snehové zrážky? Dočkajú sa deti snehu počas jarných prázdnin?
Teraz už nie je tak veľmi teplo a v tomto týždni by sme mali zaregistrovať mierne ochladenie. Je šanca, že v stredných horských polohách môže padať sneh, ale v najnižších polohách je pravdepodobnosť menšia.
Určite sa však nemôžeme úplne rozlúčiť s prejavmi zimy a nejaký sneh padať bude. Problém však spočíva v tom, že už teraz je prostredie veľmi prehriate a nie je to stav, aký sme mali niekedy pred mesiacom. Vtedy bol po vlne mrazov v januári zemský povrch zamrznutý.
Teraz, aj keď napadne sneh, je zemský povrch už rozmrznutý a potenciálne napadaný sneh sa môže hlavne v nižších polohách ľahko topiť. Alebo keď sa snehová pokrývka aj vytvorí, zrejme dlho nevydrží, hlavne v polohách nižších ako tisíc metrov nad morom.
Vo vyšších polohách sneh je a zrejme aj vydrží, ale v rámci východného Slovenska je to niekde v tatranských oblastiach. V súčasnosti je sneh ešte aj v Poloninách v najvyšších polohách, teda od nadmorskej výšky okolo 1000 metrov. Ale zase tieto oblasti sú trochu vzdialené od bežne obývaných miest a nie sú tam lyžiarske strediská. Takže možnosti na lyžovanie sú teraz dosť obmedzené.
Ľudia si možno povedia, že zima už bola dlho, chcú jar a teplo, čo v súčasnosti aj toto počasie pripomína. Prečo je však takéto teplé počasie v tomto období problematické?
Problematické je to napríklad kvôli stavu riek. Tečie v nich veľa vody, ktorá by tam mala byť neskôr, v priebehu jari. Určite by tam nemala tiecť v takomto rozsahu cez zimu. Opakujú sa v niektorých úsekoch riek stupne povodňovej aktivity.
Nie je to dobré, lebo voda, vlaha zo zrážok, ktoré padajú v zime, by sa mali nejako zakonzervovať v snehovej pokrývke, ktorá by sa mala utvárať prirodzene a kumulovať.
Sneh by sa mal počas jari topiť a vlaha by mala vsakovať do zemského povrchu postupne. Teraz sme však svedkami toho, že skôr prší ako sneží a voda po zemskom povrchu odteká, keďže tam nie je žiadna vegetácia. Potom to ide do potokov a riek a odteká bez úžitku. To nie je dobré.
Ako ďalší príklad uvediem vinárske regióny, ktoré sú aj na východnom Slovensku pri Sobranciach či Michalovciach. Pestovatelia viniča sú teraz minimálne v pohotovosti a musia ho strihať. Takéto teplé počasie, navyše keď trvá tak dlho ako teraz, aktivuje rastliny a môže sa stať, že keby bolo naďalej teplo, určité fyziologické fázy vývoja by nastali veľmi skoro. Preto treba vinič strihať skôr, ako to býva obvykle.
Myslím si, že aj iné rastliny s tým majú problém, pretože by mali počas zimy absolvovať fázy pokoja, aby boli v nasledujúcej sezóne odolnejšie voči škodcom. Tá fáza je kratšia a býva prerušovaná a nestabilná.
Podobne to platí aj pre zvieratá. Potrebujú stabilnejšie teplotné podmienky. Takéto nestabilné počasie zle znášajú aj niektorí ľudia s chronickými ochoreniami. Všetko sú to podnety pre organizmus, ktoré na nás môžu veľmi nepriaznivo vplývať.
Nedávno jeden z vašich kolegov v podcaste denníka SME hovoril, že by v súčasnosti nekúpil vlek, aj v súvislosti s otepľovaním a klimatickými zmenami. Sú lyžiarske strediská v nižších polohách v ohrození?
V určitom zmysle sú v ohrození. Aj keď sa dajú strediská prevádzkovať, prírodný sneh sa v súčasnosti objavuje len krátkodobo. Keď boli mrazivejšie obdobia, mali možnosť prevádzkari vyrábať technický sneh. Aj ho vyrobili, ale treba si uvedomiť, že to je finančne nákladný proces. Potrebujú elektrickú energiu, zdroje vody. Keby to urobili len raz a počas celej zimy by mohli technický sneh využívať, bolo by to ešte dobré. Ale stav je v priebehu zimy taký, že aj keď technický sneh vyrobia, oteplenia sú veľmi výrazné a sneh sa im topí.
Keď potom nastane znova príležitosť, môžu vyrobiť technický sneh, ale celý proces opakujú od nuly. Náklady stále narastajú a musia ich premietať do ceny skipasov, čo nemusí byť akceptovateľné pre niektorých ľudí. Je to začarovaný kruh.
Perspektíva lyžiarskych stredísk preto nie je dobrá, a to je mierne povedané. Asi by som sa ani ja teraz nerozhodol prevádzkovať v nižších nadmorských výškach lyžiarske stredisko.
Poriadne nenasnežilo už niekoľko týždňov a strediská majú problém aj so zasnežovaním. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Ktoré nadmorské výšky sú pre prevádzku lyžiarskeho strediska kritické a mohli by postupne zanikať?
Sú to polohy nižšie ako tisíc metrov nad morom. Telgárt je tesne pod tisíc metrov a snehová pokrývka tam vydržala túto sezónu do 5. februára. Sneh sa tam už roztopil a už viac ako desať dní sú bez súvislej snehovej pokrývky. V spomínanom Švedlári a Stropkove vo februári tohto roku vôbec nemali snehovú pokrývku.
To je dôkaz toho, že tieto polohy sú z hľadiska snehovej pokrývky naozaj zraniteľné a len vo výškach okolo 1000 či 1100 metrov je vyššia šanca, že sneh tam môže byť aj v kombinácii s technickým snehom a môže sa tam aj udržať kvalita lyžiarskych tratí.
No teraz máme vo februári také počasie a podmienky na tratiach, ktoré zvykli byť na jar. Sneh je popoludní kašovitý a mäkký, a toto sa deje teraz vo februári. To nie je dobré.
Výhľadovo to teda vidíte tak, že niekto strediská prežijú, no prevádzka bude veľmi drahá aj kvôli opakovanej príprave technického snehu, ak to vôbec bude možné.
Obávam sa, že to tak bude. Myslím si, že súčasné počasie bude viesť k úbytku lyžiarskych stredísk.
Zažili to už aj veľké strediská v Alpách práve v takzvanom zlatom období, teda medzi Vianocami a Tromi kráľmi, keď na hory prichádza najviac hostí a chcú sa lyžovať.
V zime 2022/2023 aj v nadmorských výškach okolo 1500 alebo aj 2000 metrov bolo málo snehu. A oni vtedy začali celkom reálne uvažovať nad tým, že aj počas zimy budú musieť hľadať alternatívu pre návštevníkov. V budúcnosti sa budú tieto situácie opakovať.
V jednej sezóne museli kvôli výnimočne teplému počasiu dočasne uzavrieť lyžiarske zjazdovky v známych destináciách ako Chamonix vo Francúzsku či Innsbruck v Rakúsku. Keď už aj v týchto vysoko položených strediskách majú problémy, pre naše nižšie položené strediská to nebude o nič lepšie.
Áno, sú to strediská, ktoré sú technicky pripravené a aj napriek tomu musia obmedzovať prevádzku alebo hľadať alternatívy. Ale treba spomenúť, že východné Slovensko má v porovnaní s Alpami kontinentálnejšiu klímu. Preto je tam istá šanca, že by tu mohlo byť menej výkyvov, čo sa týka snehovej pokrývky. Ale keď som analyzoval počet dní so snehovou pokrývkou na spomínaných troch staniciach v posledných 30 rokoch, tak počet dní so snehovou pokrývkou veľmi zreteľne klesá.
Napríklad v Telgárte bolo v zime 2004/2005 od decembra do februára 90 dní so snehovou pokrývkou. No teraz sú zimy, keď je aj v takýchto polohách počet dní so snehovou pokrývkou iba polovičný. Bolo to napríklad v zime 2015/2016. Vtedy mali v Telgárte len 40 dní so snehovou pokrývkou. V nižších polohách, ako je napríklad Švedlár, bolo len 26 dní so snehovou pokrývkou a v Stropkove bolo počas spomínanej zimy len 18 takýchto dní. Veľmi podobné boli aj zimy posledných piatich rokov.
A keď aj nasneží, snehu nie je ani zďaleka toľko ako niekedy. V súčasnosti maximálne výšky snehovej pokrývky dosahujú len doslova pár desiatok centimetrov. V Telgárte bola v zime 2015/2016 maximálna výška snehovej pokrývky iba 16 centimetrov. V posledných zimách sú to hodnoty okolo 34 alebo 39 centimetrov. V nižších polohách, napríklad vo Švedlári, dosiahla v zime 2015/2016 len sedem centimetrov a v Stropkove šesť centimetrov.
Dobré podmienky na lyžovanie preto musíme hľadať a rýchlo ich využiť, lebo o týždeň to môže byť inak.
Hydrometeorológ: Je možné, že dlhú a tuhú zimu už nezažijeme Čítajte Čo bude alternatíva k európskym lyžiarskym strediskám, ktoré majú problémy? Budú ľudia jazdiť aj na iné kontinenty?
Keby sme zostali v Európe, zo Svetového pohára v lyžovaní je možné vidieť, že koniec sezóny stále býva v strediskách v severnej Európe, napríklad vo Švédsku. Tam by sa dalo ísť lyžovať a je šanca, že sneh tam bude v dostatočnom množstve a kvalite.
Ale je to ďaleko a predsa je to okrajový priestor Európy. Nie je to veľmi praktické. Dalo by sa chodiť na iné kontinenty, ale to si môže z finančných dôvodov dovoliť len určitá časť ľudí. A nie je veľmi praktické letecky prepravovať lyže. Skôr si myslím, že sa budú hľadať náhrady aktivít k lyžovaniu.
Ešte vlani vyšla štúdia, kde samotní vedci vyslovili obavu, že lyžiarske strediská môžu nadobro zaniknúť. Ak sa oteplí o dva stupne, na lyžovanie v Európe môžeme podľa nich zabudnúť. Ktoré lokality sú na Slovensku ohrozené tým, že tam vidíme klesajúce množstvo snehovej pokrývky a teda že môže to mať až taký dopad, že lyžovanie bude minulosťou? A kedy to podľa vás nastane?
Úplne by som lyžovanie na zánik neodsúdil. Bude v nejakej forme pretrvávať, lebo sú aj obdobia, keď mrzne a padá sneh, ale bude to problematické, prerušované. Prejavuje sa to v súčasnosti a v budúcnosti to nebude lepšie. Aj vo Svetovom pohári v zjazdovom lyžovaní sa už každá sezóna prejavuje problémami. Rušia preteky, podmienky sa menia.
Na začiatku februára rušili preteky v Nemecku kvôli nepriaznivým podmienkam. Bolo veľmi teplo. Aj v priebehu jesene 2023 boli naplánované veľmi zaujímavé podujatia, kombinácia zjazdu vo Švajčiarsku a Taliansku. Nezrealizovalo sa to, lebo ešte neboli vhodné podmienky.
V priebehu zimy potom nastalo niekoľko situácií, keď museli preteky presunúť alebo zrušiť bez náhrady. Kvalita tratí, ktorú dokážu organizátori pripraviť, je veľmi diskutabilná a možno aj toto je príčina, prečo bolo tak veľa prominentných lyžiarov zranených.
V mnohých pretekoch navyše bolo viditeľné, že zasnežená je len trať a v okolí nie je vôbec sneh.
Áno, to bolo aj v Chamonix vo Francúzsku, tam bola naozaj zasnežená len trať. Ešte vážnejší dôsledok to malo napríklad pre podujatia v slovinskom Maribore, ktoré úplne zrušili. Náhradou sú podujatia v Kranjskej Gore.
Teraz sa to stalo aj v chorvátskom Záhrebe. Tam boli vždy veľké problémy s podmienkami, aj keď sa tam lyžovalo na začiatku januára. Sú to strediská, ktoré doplácajú na súčasné zimy.
Ďalším príkladom je biatlon v Novom Meste na Morave, kde teraz prebiehali majstrovstvá sveta v biatlone. Podarilo sa im to zorganizovať, ale s vypätím všetkých síl. Mali veľké šťastie, že v decembri 2023 napadlo veľa snehu. Niekde si ho uložili a teraz ho použili.
Ale nie je jednoduché takéto podujatia pripraviť. Vyžaduje to veľa ľudskej kapacity a je to nákladné. A keď sledujete preteky, vidíte, že niektorým športovcom tie podmienky vôbec nevyhovujú. Sú pripravení na inú kvalitu snehu a potom vyhrávajú tí, ktorým taký sneh vyhovuje. V mnohých pohľadoch je to potom nespravodlivé.
Klimatológ P. Faško: Otepľuje sa aj vo vysokohorských polohách Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
