Neprišiel som medzi vás, aby ste ma chválili, robím tu hromozvod, povedal nový splnomocnenec vlády pre rómske komunity ALEXANDER DAŠKO (54) na nedávnom stretnutí s rómskymi starostami a aktivistami v Humennom.
Chce obísť regióny, aby zmapoval skutočné nálady. Tvrdí, že nastal čas na zmenu myslenia Rómov, a zlepšenie života vďaka eurofondom si musia vážiť a zaslúžiť.
Práca, vzdelávanie, bývanie, dostupnosť pitnej vody a poriadok sú kľúčové slová v jeho slovníku. Koncepcií a analýz už bolo dosť, o životných podmienkach v komunitách už vieme všetko, teraz treba pracovať, hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo je splnomocnenec na cestách,
- čo si žiada legislatívnu zmenu,
- koľko miliónov sa nevyčerpalo na investičné projekty,
- ako treba zmeniť myslenie Rómov a kde by sa mohli zamestnať,
- ako urobiť poriadok v osadách,
- čo znamená byť zodpovedným rodičom,
- či chce premiér riešiť rómsku problematiku seriózne,
- ako to bolo s Matovičovými 500 eurami.
Vo funkcii ste od polovice novembra. Po Novom roku ste sa vydali na cesty po Slovensku. S akým zámerom?
Chcem vedieť, aká je situácia a nálada v regiónoch, čo sa týka našej komunity. Nastavujeme ďalšie nové výzvy a naším cieľom je, ľudovo povedané, nastaviť ich na mieru samospráv. Chceme sa vyhnúť tomu, aby do nich nemohli vstúpiť len preto, že im nevyhovujú kritériá a podmienky.
Spolupráca s regiónmi je pre nás kľúčová. Nechcem, aby ma na stretnutiach chválili, robím tam hromozvod. Moji kolegovia si všetky pripomienky a návrhy zaznamenajú, aby sme ich neskôr v Bratislave rozanalyzovali.

Akú výzvu aktuálne nastavujete?
Bohužiaľ, s vyhlasovaním výziev v rámci nášho sprostredkovateľského orgánu sme pozadu. Plánujeme vo februári zverejniť výzvy na jednoduché pozemkové úpravy a na asistenciu samosprávam pri spracovaní projektov a ich implementáciu.
Tieto výzvy mali byť spustené ešte v minulom roku ako prípravná pôda pre investičné projekty zamerané najmä na kanál, vodu, líniové stavby. Po mojom vymenovaní to bola prvá agenda, ktorej som sa začal venovať. Aj Európska komisia na stretnutí v Bruseli dôrazne upozornila na tento časový sklz.
Ďalšia výzva bude zameraná na výstavbu bytov a rodinných domov. Aby sme ju nastavili na mieru samosprávam, pozval som si do Bratislavy stavbárov, ktorí stavajú a majú skúsenosti z praxe, aby povedali, či sa to za tie peniaze dá postaviť alebo nie. K nim sa pridali rozpočtári, aby to prekalkulovali.
Keď mi riaditeľ odboru povedal, že to vidí na jún - júl, povedal som mu, že ja to vidím do konca marca. Viem, že už dlhú dobu meškáme. A aj to je jeden z dôvodov, prečo sa nečerpajú eurofondy.

Čo konkrétne v tomto smere plánujete urobiť?
Na to, aby sme mohli čerpať eurofondy určené pre marginalizované rómske komunity, v prvom rade na investičné projekty, musíme nastaviť legislatívnu pôdu.
Keď chcú ísť starostovia či primátori do líniových stavieb ako sú vodovod, kanalizácia alebo radová výstavba, musia mať najprv vysporiadané pozemky.
Všetci dobre vieme, že vysporiadať pozemok so Slovenským pozemkovým fondom je záležitosť troch až piatich rokov. Programové obdobie je na sedem rokov, dva roky už uplynuli. Potom nemáme dostatok času na vydanie stavebného povolenia, na verejné obstarávanie, na legalizáciu stavby po jej dokončení a podobne. Netýka sa to len rómskych komunít, ale všetkých samospráv.
Ďalším kameňom úrazu je verejné obstarávanie, ktoré sa musí nastaviť úplne inak, nemôže byť brzdou pri čerpaní eurofondov. Potom naozaj budeme len konštatovať, koľko z alokovaných peňazí sa nevyčerpalo.
Toto sú dva základné aspekty, ktoré musíme pripraviť tak, aby nič nebránilo čerpať eurofondy. Ideálne by bolo, keby zákony išli v skrátenom legislatívnom konaní. Ušetrili by sme čas, mohli by sme peniaze vyčerpať a dokonca požiadať Európsku komisiu o rezervu.
Na rómske projekty na Slovensku bolo pôvodne vyčlenených 907 miliónov eur. Pol miliardy sa rozdelilo medzi rôzne ministerstvá, napríklad rezort práce dostal 340 miliónov, ministerstvo školstva 120, rezort zdravotníctva asi 50. Bude vám 400 miliónov eur stačiť?
Reálne nám ostalo 399,5 milióna, v minulom období to bolo asi 420. Pôjdu tam, kam majú ísť. Koľko stihneme v tomto roku minúť, závisí od toho, ako rýchlo sa pripraví legislatíva. Bol by som najradšej, keby sa minulo všetko.
K poslednému decembru 2023 prepadlo necelých 80 miliónov eur z predchádzajúceho obdobia, ktoré sa nevyčerpali na investičné projekty, pričom výzva na vodovod bola otvorená tri roky. Vyčerpali sa len na 37 percent, kým tzv. mäkké projekty boli úspešné na 90 až 95 percent. Dúfam, že tento scenár sa nebude opakovať.

Povedali ste, že treba meniť myslenie Rómov. Čo ste tým mali na mysli?
Musíme začať pracovať s Rómami ináč a meniť ich myslenie: keď dostanete peniaze na zlepšenie svojej životnej situácie, vážiť si tento fakt je minimum.
A k tomu, aby to fungovalo, musíme prispieť aj my, Rómovia. Minulosť ukázala, že nefunguje také, že dnes som im dal napríklad mobil a zajtra si k tomu ešte vypýtajú minerálku. Takto to už fungovať nemôže.
Aj Európska komisia toto vníma. Treba si položiť otázku, čo zapríčinilo taký diametrálny rozdiel medzi rómskymi komunitami na Slovensku. Jedny sú na veľmi dobrej úrovni, iné vo veľmi zlom stave.

My im môžeme poskytnúť všeličo možné, keď však Róm nechce a správa sa k tomu tak, že mu je to jedno, je potrebné mu pomôcť vyjsť z tejto letargie. A to opatreniami, na ktorých aktívne spolupracuje. Opatreniami, ktoré im poskytnú priestor na vzdelávanie, prácu, ktoré ich deťom pomôžu zmeniť ich budúcnosť.
Ale na druhej strane, chvalabohu, už začínajú Rómovia chápať to, že musí byť symbióza medzi poskytovanou pomocou a vlastnou aktivitou pri prijímaní tejto pomoci.
Pretože vo všeobecnosti platí, že človek postihnutý generačnou chudobou a k tomu často v mnohých oblastiach diskriminovaný, zvádzajúci boj o každodennú existenciu, je unavený, frustrovaný až deprimovaný, a najmä apatický.

Aký je váš názor na menšinové samosprávy, ktoré by zastupovali Rómov v mestách a obciach, kde nie sú rómski starostovia a majorita pre nich nerobí nič, respektíve veľmi málo?
Nerozmýšľam takto. Keď rozprávame majorite, aby Rómov nediskriminovala a v niektorých oblastiach nefungovala segregácia, nemôžeme sa vyčleňovať, dištancovať sa od majority. Musíme tu spoločne žiť, spoločne existovať.
Viem, že sú rôzne situácie, keď nie sme vítaní, keď nás nechcú pustiť do reštaurácie, prijať do práce.
Úloha splnomocnenca je nastavovať spolužitie medzi majoritou a minoritou, zmierňovať napätie a povzbudzovať Rómov k záujmu a účasti na verejnom živote. Nehovorím kategorické nie, treba sa však o tom rozprávať.

Rómovia potrebujú v prvom rade prácu. Dá sa v tomto smere niečo urobiť?
Áno, zamýšľame zriadiť na úrade odbor sociálnej ekonomiky, kde budú naši experti skúmať, v akých oblastiach, za akých podmienok môžeme Rómov zamestnať.
Každý projekt, najmä eurofondový, bude musieť zamestnať minimálne desať percent Rómov napríklad pri výstavbe ciest, regulácii tokov, v štátnych lesoch, v poľnohospodárstve a podobne. Začali sme rokovať s veľkými zamestnávateľmi o zamestnávaní Rómov.
Opäť ste podporili financovanie miestnych občianskych a preventívnych služieb, pôjde na ne 82 miliónov eur. Rómski aktivisti sa prikláňajú k tomu, aby sa niektorí „mopskári" mohli zamestnať v radoch štátnej polície. Vidíte to reálne?
Uspieť môžu iba tí, ktorí spĺňajú predpoklady na výkon takej zložitej práce. Určite však budem, nielen na túto tému, diskutovať s partnermi na ministerstve vnútra.

Veľa sa hovorí o probléme s komunálnym odpadom v osadách. Máte v tomto smere nejaké inovatívne riešenie?
Riešenie tohto problému považujeme za jednu z priorít. Pripravujú sa projekty ako Podpora vybraných aktivít v oblasti predchádzania vzniku odpadov, Podpora infraštruktúry v oblasti nakladania s komunálnymi odpadovými vodami v aglomeráciách, Podpora zberu a dobudovania, intenzifikácie a rozšírenia systémov triedeného zberu komunálnych odpadov či Podpora prípravy odpadov na opätovné použitie, recyklácie odpadov.
V obciach máme rozvojové tímy a miestne občianske a preventívne služby, ktorých členovia v rámci svojej činnosti robia osvetu a preventívne aktivity v tejto oblasti, organizujú komunitné brigády a podobne.

Niektorí rómski aktivisti navrhovali, aby sa úrad splnomocnenca presťahoval bližšie k najproblémovejším rómskym komunitám, teda na východ do Košíc alebo do Prešova. Je to priechodné?
Nemyslím si to. Úrad má takto bližšie ku všetkým orgánom štátnej správy. A my nie sme iba v Bratislave. Máme regionálne kancelárie v mestách Prešov, Košice, Spišská Nová Ves, Rimavská Sobota a Banská Bystrica.

Naši zamestnanci sú zapojení do siete regionálnych centier ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre a Prešove.
Naši pracovníci a spolupracovníci sú cez rôzne projekty zapojení do úzkeho kontaktu s minoritou v teréne. Stačí spomenúť naše Rozvojové tímy, Asistenciu pri vysporiadaní pozemkov, z minulého obdobia Terénnu sociálnu prácu, Komunitné centrá, Predprimárne vzdelávanie alebo aj Covid MRK (marginalizované rómske komunity).

Nedávno sa stalo niekoľko tragických prípadov v rómskych komunitách, ktorých obeťou sú deti. V Lipanoch trojročné dievčatko zabila elektrina, v Mašličkove dieťa popálil oheň. Dá sa takýmto prípadom predísť? Ako?
Je to veľmi smutné. Takéto tragédie by sa nemali stávať. Avšak vo svete sa to stáva, bohužiaľ. Všetci sa bojíme o svoje deti, a preto ich chránime.

Na stretnutí na východe jedna starostka povedala veľmi vážnu vec: Rómovia v osadách majú ruky, nohy, sú relatívne zdraví. Nezáleží na tom, či je človek chudobný alebo bohatý a ako má vybavenú domácnosť, v prvom rade sú za deti zodpovední rodičia, mali by ich ustrážiť a chrániť ich.
Všetci máme deti preto, aby sme sa o ne starali a chránili ich, aby keď vyrastú, chránili ony nás, keď zostarneme.
Aj nedbalosť rodičov zapríčiňuje tieto tragédie. Systém je nastavený tak: mám práva, mám aj povinnosti. Toto musíme vyriešiť.

Po návšteve europoslancov v Trebišove, ktorí konštatovali, že nadpriemerné množstvo detí umiera na podvýživu po narodení, obhrýzajú ich potkany a veľmi skoro sa dostanú k toluénu, primátor Marek Čižmár vtedy hovoril aj o tom, že deti z rómskych osád treba vziať a civilizovať. Je toto riešením, ako prelomiť kruh chudoby?
Vziať deti z rómskych osád a civilizovať ich je za hranou Ústavy Slovenskej republiky. Sú príklady, kde takáto filozofia viedla ku katastrofe, napríklad v Austrálii s domorodým obyvateľstvom.
Musíme mať viac terénnej práce, viac osobného kontaktu, dôležitým faktorom je aktívne zapojiť samotných Rómov do tohto procesu.

Ábel Ravasz, jeden z vašich predchodcov, bojoval proti toluénu. Osvetou chcel zastaviť závislosť na tejto nebezpečnej droge. Budete sa venovať aj takýmto záležitostiam?
Samozrejme, a to aktívnou osvetou prostredníctvom našich príslušníkov miestnych občianskych a preventívnych služieb, rozvojových tímov, terénnych a komunitných pracovníkov, asistentov zdravia a v súčinnosti s mestskými políciami a štátnou políciou. Najskôr prevencia, represia bude na poslednom mieste.

Zdôrazňujete potrebu vzdelávania Rómov. Váš predchodca Ján Hero chcel z peňazí z plánu obnovy eliminovať dvojzmenné prevádzky v školách. Dôraz chcel dať aj na ranú starostlivosť či výstavbu predškolských zariadení. Budete pokračovať v tom, čo bolo nastavené za predchádzajúceho vedenia?
Základom dosiahnutia nejakého stupňa vzdelania je účasť na vzdelávaní. A tá je umožnená prístupom ku kvalitnému vzdelávaniu. Zo zdrojov rezortu školstva vieme, že najväčší problém s dvojzmennosťou na základných školách je v Prešovskom a Košickom kraji, v krajoch, v ktorých je najvyššia koncentrácia Rómov.
Pripravujeme výzvy na Rozšírenie kapacít základných škôl v oblasti vzdelávania pre obce s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít (Výstavba, dostavba a rekonštrukcia základných škôl s podporou desegregácie výchovy a vzdelávania – pozn. red.) a takisto na Zvýšenie dostupnosti vzdelávania pre obce s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít (Podpora investícií do autobusovej prepravy v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít ako nástroja k zvýšeniu dostupnosti vzdelávania – pozn. red.).

S Jánom Herom bola spojená kauza dvojdňovej konferencie k vyhodnoteniu projektov na zastavenie prehlbovania chudoby rómskych komunít. V marci sa konala v štvorhviezdičkovom tatranskom hoteli, pričom úrad splnomocnenca stála takmer 60-tisíc eur. Bolo to vhodné?
To je otázka na pána Hera. Objektívne však treba povedať, že pre taký typ konferencie s toľkými účastníkmi nebol v strede Slovenska iný hotel. My preferujeme osobné stretnutia na mieste, okrúhle stoly a aj videokonferencie.

V minulosti ste kandidovali za Smer, premiér Robert Fico sa v minulosti s dešpektom vyjadroval o Rómoch. Ako to vnímate? Neprekáža vám to?
Keby premiér nemal záujem riešiť problematiku marginalizovaných rómskych komunít, strčil by úrad splnomocnenca pod nejaké ministerstvo.
Ale nie, premiér chce problematiku riešiť seriózne, povedal to na našom prvom stretnutí. Ak sa to nebude riešiť teraz, potom bude problém oveľa väčší. Toto si premiér uvedomuje.
Niektoré veci potrebujeme participatívne odkomunikovať s ministerstvami, nemôžeme mesiace čakať, či dostaneme zelenú. Musí byť politická vôľa, ktorá veci podporí a posúri.

Ako sa pozeráte na Matovičových 500 eur pre tých, ktorí pôjdu voliť?
Ideálne by bolo, keby sme to uzavreli raz a navždy, aby sme zistili, či je to tak alebo onak. Vyberieme tri lokality, kde mali nad 80 percent hlasov, a urobíme si takú skúšku, či išli Rómovia voliť matovičovcov naozaj preto, že chceli, alebo preto, že ich tak niekto naviedol.

Ste obdivovateľom ruskej kultúry, účinkovali ste v rôznych ruských a bieloruských divadlách. Vaša manželka je predsedníčkou Občianskeho združenia Rossija. Ako vnímate vojnový konflikt na Ukrajine?
Neviem, či je zločin milovať ruskú kultúru. Repin, Malevič, Rubľov, Šostakovič, Čajkovskij, Dostojevskij, Tolstoj, Pasternak, Bulgakov a iní, to je svetové dedičstvo.
Vojna je tá najhoršia vec, ktorá sa ľudstvu môže pritrafiť. Vojnový konflikt na Ukrajine považujem preto za zbytočný a škodlivý pre civilizáciu.
Kto je Alexander Daško
Odborník na rómsku problematiku a vzdelanie, člen Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny od roku 2014 a člen Výboru rómskych mimovládnych organizácii pri Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity od roku 2021.
Známy je ako výborný huslista, autor legendárneho projektu Cigánsky oheň a zakladateľ skupiny Gypsymusic Alexandra Daška.
Pôsobí ako predseda občianskeho združenia Lavuta a je riaditeľom základnej umeleckej školy.
V predchádzajúcom období pracoval v oblasti implementácie edukačných, sociálnych a kultúrnych projektov so zameraním na marginalizované rómske komunity.
Rómovia na východe v číslach
V Košickom kraji sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2021 prihlásilo k rómskej národnosti ako k prvej 24 291 ľudí, najviac Rómov žije v okrese Košice-okolie, v meste Košice a v okrese Trebišov.
V Prešovskom kraji si napísalo ako prvú národnosť rómsku 28 141 ľudí, najpočetnejšia rómska komunita je v okresoch Kežmarok, Vranov nad Topľou a Sabinov.
Na odstránenie dvojzmennosti pôjde 120 miliónov
Aktuálne je na Slovensku viac ako 50 obcí, kde sa musia žiaci deliť na dve zmeny.
„Musíme byť súčinní a ísť v jednej línii s ministerstvom školstva, keďže sa musí dodržiavať princíp 3D, aby sme rómsku komunitu dostali čo najbližšie k majorite. Sú však lokality, kde je 90 percent Rómov, a tam sa to logicky nedá uplatniť. My musíme zabezpečiť vzdelávanie, pretože nám to zákon prikazuje, a čo je teraz lepšie - nepostaviť žiadnu školu, alebo ju postaviť v blízkosti osady?“ povedal splnomocnene Daško v Bystranoch v okrese Spišská Nová Ves v pondelok večer po stretnutí so starostami.
Dodal, že v rámci plánu obnovy je na odstránenie dvojzmennosti vyčlenených približne 120 miliónov eur. Pri udeľovaní prostriedkov budú podľa neho uprednostnené obce, ktoré majú pripravený projekt, vydané stavebné povolenie a vyrovnané pozemky.
Jednou z takých obcí sú aj Bystrany. Samospráva chce postaviť nový školský pavilón s jedálňou, triedami a materskou školou, čím by sa dvojzmennosť odstránila. Na výstavbu bude potrebovať približne osem miliónov eur.
Zdroj: TASR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.