VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Keď sa ročný kríženec Džeky dostal do ambulancie veterinárnej lekárky Lenky Lisej z Humenného, mal na krku obojok a pod ním ešte kovovú reťaz asi na päť centimetrov vrastenú do krčného svalstva.
Zúbožený pes trpel veľkými bolesťami.
„Museli sme ho uspať. Kovovú reťaz sme odstránili kliešťami. Koža bola nahnitá, zahnisaná. Šťastím bolo, že aj napriek vysokým vonkajším teplotám muchy ešte nestihli do rany naklásť vajíčka. Po operácii sme rany zošili a nasadili sme mu vhodnú antibiotickú liečbu,“ opísala veterinárka náročný zákrok spred pol druha roka.

Sučku Melindu zachránili dobrovoľníčky vlani z osady na východnom Slovensku.
Žila uviazaná k búde na reťazi dlhej asi 20 až 30 centimetrov.
„Keď bola malá, dali jej reťaz. Rástla, reťaz nepovoľovala a postupne vrastala do krku. Vrástla jej do krku asi do hĺbky dvoch centimetrov. Rana bola hnisavá a zapálená,“ pridala druhý prípad Lisá.
Džeky a Melinda ani zďaleka nie sú jediné psy, ktoré na reťaziach trpeli.

Dvojročné prechodné obdobie
Reťaziam odzvonilo. Od 1. januára je zakázané držať psa uviazaného na reťazi.
Zákaz zahŕňa aj povraz, lano či hocičo iné, čím možno psa uviazať.
Novela zákona o veterinárnej starostlivosti nadobudla účinnosť pred dvoma rokmi. Od 1. januára 2022 platili nové pravidlá pre majiteľov psov, ktoré sa narodili až po tomto dátume. Týmto psíkom už majitelia museli zabezpečiť také podmienky, aby sa mohli voľne pohybovať.
„Pre staršie zvieratá, ktoré už ľudia v tom čase vlastnili, bolo v zákone stanovené dvojročné prechodné obdobie, ktoré uplynulo 1. januára 2024. Práve tento čas mal slúžiť držiteľom zvierat, aby sa na zmenu nachystali a svojim psíkom pripravili vhodné chovné podmienky bez reťaze, napríklad opravili či postavili plot,“ vysvetľuje koordinátorka kampane Nie reťaziam zo Slobody zvierat Silvia Čaňová.

Reťaz je väzenie
Podľa údajov hlavného inšpektora Linky proti krutosti Jozefa Chmela riešili aktivisti v uplynulom roku 1 300 prípadov, z toho asi 60 percent tvorili psy na reťaziach.
„Tieto psy bývajú celkovo v zlom stave. Majú atrofované svaly z nedostatku pohybu, trpia podvýživou, sú uzimené, mokré, špinavé, reťaz im často bolestivo vrastá do krku. Bývajú choré, pretože mnohé v živote neboli u veterinára,“ vyratúva Čaňová.
„Sú ustrašené alebo naopak agresívne zo stresu z nedostatku pohybu, podnetov a socializácie. Pes je spoločenské zviera, jeho miesto je pri človeku, a nie celé dni osamote na reťazi. V útulkoch takéto psíky potom dlho dávame do poriadku,“ dodáva.
Rozdali tisíce letákov
Aktivisti zo Slobody zvierat upozorňovali na zákaz reťazí priebežne počas dvojročného prechodného obdobia cez všetky dostupné informačné kanály, sociálne siete, prostredníctvom newsletterov či tlačových správ.
„Veľký kus práce odviedli a stále odvádzajú naši dobrovoľníci, ktorí rozdali desiatky tisíc letákov vo všetkých kútoch Slovenska. Stále to však nie je dosť, keďže nielen záchranu zvierat z reťazí, ale i vzdelávanie verejnosti necháva štát len na pleciach nás, občianskeho združenia,“ hovorí.
K zvýšeniu povedomia o novej právnej úprave by podľa Čaňovej mohli prispieť aj samosprávy zverejnením informácie na svojich stránkach na webe a na sociálnej sieti.
Osady a samoty
Aktivistka upozorňuje, že najnáročnejšie bude uplatňovanie novej legislatívy v sociálne slabých regiónoch a oblastiach, kde sú dlhodobo problémy vymôcť pre zvieratá dôstojné podmienky v zmysle veterinárneho zákona a vyhlášky o ochrane spoločenských zvierat.
„Najmä osady a tiež samoty, kde nemajú ľudia ohradené pozemky,“ hovorí.
Najväčšie problémy a zádrhy v aplikovaní do praxe vidí Čaňová v kontrole.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.