KOŠICE. Rudolf Schuster bol druhým prezidentom Slovenskej republiky a zároveň prvým, ktorého si zvolili občania v priamej voľbe.
Inaugurovaný za prezidenta bol 15. júna 1999 a päťročné funkčné obdobie ukončil 15. júna 2004.
Pôsobil tiež ako primátor Košíc, počas Nežnej revolúcie v roku 1989 sa stal prvým ponovembrovým predsedom slovenského parlamentu.
Narodil sa 4. januára 1934 v Medzeve. Oslavuje tak 90. narodeniny.
Torta bude od dcéry
Priznal sa, že na okrúhle jubileum sa pripravuje len duševne a nerobí žiadne veľké oslavy.
„Len v kruhu najbližších s rodinou a nejakými kamarátmi. Tortu mi robí dcéra.“
Špeciálne prianie na hmotný darček nemá.
„O mne už bolo napísané a povedané všetko. Ja si prajem len to, aby mi vydržalo to, čo mám. Viac nechcem. Toto zdravie, tento pohyb, toto myslenie, čo mám. Neželám si, neviem koľko rokov. Len aby som čo najdlhšie mohol tvoriť, písať a fotografovať.“

Stále vydáva knihy
Exprezident je stále čulý a činorodý. Najnovšie píše primátorské poviedky pre pravnukov.
„Samozrejme aj o Košiciach, o tom, čo som tu zažil. Lebo pomaly odchádzame, tak aby aj pravnuci vedeli, ako to tu bolo.“
Rudolf Schuster je známy aj svojou láskou k cestovaniu a písaniu pamätí.
Vo štvrtok 11. januára v Národnom divadle v Košiciach predstaví verejnosti osem kníh, ktoré vydal v poslednej dobe.
„Sú to knihy o oboplávaní Špicbergov, o troch druhoch medveďov, o talianskom umení, o trojjazyčnej Brazílii, ale aj knihy fotografované mobilom. Napríklad z kúpeľov Štós, ale aj z Čermeľa,“ vymenúva exprezident.

Úmyselne neubližoval
Pri spätnom pohľade na svoj život sa zamyslel aj nad tým, na čo je najviac hrdý.
„Najlepší pocit je, že môžete ísť večer spať a nemusíte sa báť, že ste niečo vykonali, čo bolo v rozpore so zákonom alebo za čo sa treba hanbiť. Bez chýb som nebol, ale úmyselne som určite nikomu neubližoval. Som spokojný s tým, ako som ten život prežil. Keby som žil ešte raz, urobil by som tie isté chyby.“
Počas posledných parlamentných volieb v septembri 2023 sme ho zastihli pred volebnou miestnosťou na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach na konci dlhého radu.

Ponuky pred ním stojacich voličov, aby ich predbehol, neprijal.
„Čakanie mi neprekáža. Bodaj by som čakal aj hodinu. Čím viac ľudí ide voliť, tým sú výsledky lepšie a spravodlivejšie, aby odrazili skutočné potreby ľudí."
Priznáva, že nie všetko mu vyšlo tak, ako chcel.
„Napríklad v starom režime som už chcel robiť rekonštrukcie domov, no nebolo to možné, lebo nebola vôľa a peniaze. Štát vlastnil veľa budov a nevedel sa o ne starať. Ja som nikdy nebol privatizér. Ja som poštátnil aj ten rodinný dom, keď som ho odkúpil od súrodencov a zriadil múzeum. Neľutujem, lebo slúži dobrému účelu, je tam krásna zbierka drevených kamier.“

Mozaika bez bielych aj čiernych miest
Rudolf Schuster rád používa metaforu života ako mozaiky.
„Snažil som sa žiť tak, aby v každej etape života mala moja mozaika čo najmenej bielych miest – sľúbené/nevykonané. Aby tam neboli ani čierne miesta – začaté/nedokončené. Aby tá mozaika bola v každom období taká, aby som sa za ňu nemusel hanbiť. Či sa mi to podarilo, to nech posúdia historici. Na skutočné ohodnotenie človeka treba odstup desiatok rokov. Každý človek má v každej etape priateľov aj nepriateľov, prajníkov aj neprajníkov. Ja som ich mal tiež. Život je raz taký,“ konštatuje.
Pri spomienke na svojich rodičov si rodený Medzevčan hneď spomenie na dve zásady, ktorými sa riadi.
„Jedna bola od otca – keď niečo sľúbil, tak to splnil. Od mamy, silnej katolíčky, som si vzal k srdcu zásadu, že nikdy sa neodplácaj zlým za zlé. Síce to bolo ťažké, ale vždy to zvíťazilo.“
Vo štvrtok 4. januára, v deň svojich 90. narodenín, je pozvaný na obed k primátorovi Košíc Jaroslavovi Polačekovi (nezávislý), o deň neskôr ho bude hostiť košický župan Rastislav Trnka (nezávislý).
„Veľmi si to vážim. Takí by sme mali byť, nepozerať na to, kto bol v akej strane, veď sme všetci ľudia a žijeme vedľa seba.“

Vyštudovaný staviteľ
Schuster vyštudoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave v roku 1959 odbor inžinierske staviteľstvo.
Od roku 1960 pracoval v Bratislave na Krajskom poľnohospodársko-projektovom ústave, potom ako asistent v Ústave hydrológie a hydrauliky Slovenskej akadémie vied.
Po návrate do Košíc sa v roku 1962 zamestnal vo Východoslovenských železiarňach a v roku 1974 začal pracovať na Národnom výbore mesta Košice.
Predseda parlamentu aj veľvyslanec
Primátorom Košíc bol prvýkrát v rokoch 1983 až 1986.
V roku 1986 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady, do 30. novembra 1989 bol tiež predsedom Krajského národného výboru v Košiciach.
Od roku 1964 bol členom a neskôr funkcionárom Komunistickej strany Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.