VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Na tragickú udalosť v Prahe reagujú aj z univerzít na východnom Slovensku.
Štrnásť obetí zabil a ďalších 25 ľudí zranil útočník vo štvrtok poobede na pražskej Filozofickej fakulte na Univerzite Karlovej v Prahe.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) vyjadrila solidaritu na svojich webových stránkach, kde ponúkli českej univerzite v prípade potreby pomoc.
Rektor UPJŠ Daniel Pella hovorí, že každého táto správa zasiahla na tom najcitlivejšom mieste. A to aj vzhľadom na to, že sa to stalo pred vianočnými sviatkami.
„Rodiny stratili synov a dcéry, priatelia stratili priateľov. Takáto tragédia sa v našom okolí medzi mladými ľuďmi ešte nestala.“
Rektor Prešovskej univerzity Peter Kónya hovorí, že sú na univerzite udalosťou hlboko otrasení.
„Súcitíme s našimi kolegami a študentmi v Prahe. Poslali sme im aj úprimnú sústrasť venovanú celej akademickej obci.“
Aj Technická univerzita v Košiciach (TUKE) je hlboko otrasená tragédiou, ktorá sa stala v Prahe.
„Naše myšlienky sú s rodinami a priateľmi obetí. Zatiaľ však nemáme detailné informácie, vývoj situácie budeme sledovať,“ reagoval kancelár TUKE Jakub Palša.
Slovenských študentov tam nemajú
Z UPJŠ nie je v súčasnosti podľa rektora žiaden študent na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity na výmennom študijnom pobyte.
Technická univerzita v Košiciach nemá vzhľadom na zameranie študijných programov bilaterálnu zmluvu s Filozofickou fakultou Univerzity Karlovej v Prahe, študentov tam teda nemá.

Prístupné sú zo zákona
Tragická udalosť v Prahe otvorila aj otázku bezpečnosti na školách ako verejných inštitúciách.
Rektor Pella vysvetľuje, že budovy univerzít sú zo zákona prístupné a otvorené verejnosti.
Napríklad do univerzitnej knižnice či na akademický senát môže prísť aj široká verejnosť.
Uzatvorenie univerzít len pre študentov či zamestnancov je tak podľa neho veľmi predčasná otázka.
Navyše, v tejto situácii by to ani nepomohlo, keďže útočníkom bol 24-ročný študent fakulty.
„Treba si k tomu sadnúť s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas) a hovoriť o tom, aké sú ambície. Zmýšľanie je však také, že bezpečnosť je na prvom mieste."
Doteraz však podľa neho hovorili skôr o dátovej bezpečnosti, teda aby sa hackeri nenabúrali do univerzitných systémov.
Pella však chce do týchto debát zakomponovať aj fyzickú bezpečnosť.
Kamery a alarmy
Prvé rokovanie Pellu s ministrom Druckerom chce zamerať práve na tému bezpečnosti na univerzitách.
„Je to dôležité pre všetkých, od vedy a výskumu až po študentov a zamestnancov. Musíme ich chrániť najviac, ako sa dá."
Na univerzite majú teraz napríklad kamerové systémy.
„Opatrenia robia aj v Amerike, a to s omnoho väčšími finančnými prostriedkami, a aj tak sa to tam na univerzitách stále deje. Preto si myslím, že táto úloha nebude ľahká, ale určite námety pre pána ministra budeme mať.“
Na našich univerzitách, našťastie, nemajú podobné skúsenosti. Palša z Technickej univerzity v Košiciach aj vzhľadom na to konštatuje, že prístup k bezpečnosti je zatiaľ obmedzený.
„Ale snažíme sa zaistiť ochranu pomocou kamerových systémov a alarmov,“ hovorí.
Napríklad na vrátniciach Technickej univerzity v Košiciach prebiehajú priebežné kontroly, no jej bránami prejde denne veľké množstvo ľudí a navyše v rôznych objektoch.
„Nie je možné zaistiť dohľad tak, aby každý jednotlivec, ktorý vstupuje do areálu alebo budovy, bol individuálne kontrolovaný,“ tvrdí Palša.
Okrem toho tu svoju rolu zohráva aj spomínaný fakt, že univerzita ako verejná inštitúcia nemá právo zakazovať vstup do jej areálu a budov.
Rektor Prešovskej univerzity Peter Kónya hovorí, že sa chcú bezpečnostnými krokmi zaoberať v novom roku.

Psychologické testy
Podľa rektora Pellu by sa mala zvážiť a prehodnotiť jedna vec, a to podmienka psychologických testov pre študentov, ktorí sa na univerzitu hlásia. Malo by sa to podľa neho robiť v rámci prijímacích pohovorov.
„Nemusel by to byť zlý nápad. Skôr si myslím, že by sa to malo robiť ešte pred prijímacou skúškou, bol by to istý spôsob selekcie.“
V prípade, že človek vykazuje určité prvky duševného ochorenia alebo tendencie k duševnému ochoreniu, dalo by sa to podľa neho zistiť ešte pred nástupom študenta na školu.
„Len to je na dlhšiu debatu. Pretože niečo nariadiť, to ešte neznamená, že to bude v praxi stopercentne realizované. Ide o to, aby sa veci aj realizovali.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.