VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Nová optimalizovaná analýza siete záchraniek od Žilinskej univerzity vyvolala rozruch.
Podľa nej má byť rovnako ako dnes 321 staníc, odkiaľ budú sanitky vyrážať za pacientmi.
Zhruba tretina má vzniknúť, tretina súčasných sa zruší, a to aj v okresných mestách, kde sú dnes.
Na mape nových sídiel záchraniek na východe Slovenska nie je napríklad Svidník, Gelnica či Rožňava. Záchranky podľa analýzy už nemajú sídliť ani v Ubli a Uliči, ale namiesto toho v Strihovciach.
V článku sa dočítate:
- Prečo u nás nemôže fungovať dánsky model,
- prečo je situácia vo Svidníku zložitejšia,
- aké zmeny by mali nastať v Gelnici,
- čo treba vziať do úvahy pri sieti záchraniek,
- prečo je podľa záchranára sieť len špekulatívna.
Primátorka to chce zmeniť
Z okresného mesta Svidník premiestnili stanice záchraniek do okolitých obcí Hrabovčík a Soboš.
Primátorka Marcela Ivančová (nezávislá) s rušením staníc nesúhlasí.
„Hneď, ako som zachytila túto informáciu, komunikovala som s ministerkou Dolinkovou. Nakoniec sa vyjadrila aj pred primátormi, že zoznam išiel von preto, aby sme dostali peniaze z plánu obnovy,“ komentuje.
Faktom je, že čas na zmeny, pripomienkovanie a úpravu tejto siete bude do konca roka 2025. Dovtedy sa so stanicami záchraniek nič nezmení.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) podľa primátorky ponúkla zástupcom samospráv účasť na rokovaniach o optimalizácii siete záchraniek.
Ivančová to chce využiť.
„Chcem, aby sa obslužnosť územia nezmenila, ale naopak zväčšila, vzhľadom na hornatosť terénu,“ hovorí.
Ak by sa zrušili dve stanice záchraniek vo Svidníku, neostala by tam žiadna.
Najbližšia by bola vzdialená desať kilometrov.

Dánsko ako vzor
Podľa primátorky by zrušenie staníc nebol až taký problém pre ľudí zo Svidníka ako pre obyvateľov okolitých obcí, a to najmä kvôli hustej kamiónovej doprave.
„Keď sa pri priechode Šarišského Štiavnika prevráti kamión, záchranka tadiaľ neprejde. Cesta je uzavretá, tvoria sa kolóny,“ opisuje.
Primátorka argumentuje, že stanica záchranky musí byť pred horským priechodom, druhá za ním, aby v prípade potreby mohla jedna odviezť pacienta do Svidníka a druhá do Bardejova alebo Prešova.
Po úzkych cestách podľa dát mesta prejde denne šesťtisíc kamiónov.
Preto sa podľa primátorky nemôže sieť záchraniek prepočítavať matematicky a vôbec nebrať do úvahy územné rozloženie.
„Predošlé vedenie rezortu hovorilo, že ich vzorom je model v Dánsku. Tam je však rovina, výborné cesty, dobrá sieť nemocníc. U nás je to geograficky úplne inak.“
Považuje to za vtip
Navrhovaná sieť záchraniek sa nepozdáva ani primátorovi Gelnice Dušanovi Tomaškovi (nezávislý).
V meste Gelnica má byť, podobne ako vo Svidníku, zrušená stanica záchranky.
V Gelnickom okrese sa podľa analýzy nepočíta ani so stanicou v Nálepkove, Smolníku a Margecanoch.
Namiesto toho by sanitky vyrážali z Prakoviec a Veľkého Folkmara.
„V žiadnom prípade nesúhlasím s tým, aby sa to u nás zrušilo, lebo to bude mať fatálny dopad pre zdravotníctvo v našom meste,“ hovorí primátor.
„Už teraz máme ďaleko detskú pohotovosť, najbližšia je v Košiciach alebo v Spišskej Novej Vsi, 40 kilometrov odtiaľto. Ambulantnú pohotovosť v Gelnici zrušili pred niekoľkými rokmi, ľudia musia dochádzať,“ konštatuje.
O zrušení záchraniek podľa neho nemôže byť reč a považuje to za vtip.
Keď bude záchranka vyrážať len z Nálepkova alebo z Prakoviec, do Gelnice je to podľa neho približne polhodinu dlhá cesta.

Len špekulácie
Záchranárovi Viliamovi Dobiášovi návrh siete záchraniek príde ako hoax: „Je to paškvil a je zbytočné sa tým zaoberať.“
Pripomína, že súčasné rozmiestnenie staníc záchraniek vzniklo ešte v roku 2004 vypočítaním na Žilinskej univerzite.
„Hlavné zadanie bolo, aby 90 percent adries záchranky dosiahli do 15 minút. Zohľadňovala sa aj hustota obyvateľstva, cestná štruktúra, kde sú rovné cesty, zákruty či kopce.“
Najbližšie sa podľa neho má prehodnocovať sieť záchranných služieb po uzatvorení optimalizácie nemocníc. Preto tento zoznam v súčasnosti vôbec nepovažuje za relevantný.
Ide o to, ktoré nemocnice budú poskytovať akútnu medicínu a kde budú lôžka pretransformované na dlhodobú starostlivosť či rehabilitáciu.
„V Rožňave určite bude musieť byť nemocnica pre pacientov s akútnymi stavmi. To znamená, že sa tam budú zvážať pacienti,“ hovorí.
Keď však bude nejaká nemocnica určená na doliečovanie dlhodobo chorých, nebudú sa tam voziť akútne stavy.
„Toto všetko treba vziať do úvahy, keď sa bude robiť nová sieť záchraniek. Ale kým sa nevie, ako bude vyzerať sieť nemocníc, všetko ostatné sú nezmyselné špekulácie.“
Sú na to dáta
Pre plánovanie rozmiestnenia staníc záchraniek sú podľa záchranára presné dáta.
Ako príklad uvádza, že presne vieme, koľko výjazdov je napríklad v Rožňave a koľko v Krásnohorskom Podhradí, kde je násobne menej obyvateľov.
„Keď máme za 24 hodín desať výjazdov, z nich je šesť v Rožňave a štyri sú v mestečkách alebo dedinkách v okolí, vieme, kde by mala byť stanica. Zaznamenáva sa aj každá adresa, na ktorú je výjazd. Dá sa teda zistiť, na akej konkrétnej ulici bolo najviac výjazdov.“
Teoreticky môžu byť stanice aj v menšej obci, ale potom príjazd sanitky bude do Rožňavy trvať dlhšie, konštatuje záchranár.
Sanitky podľa neho dokážu ísť aj rýchlosťou 150 kilometrov za hodinu, ale ich normálna rýchlosť v krajských mestách aj napriek tomu, že majú zapnutý maják, je približne 60 kilometrov za hodinu.
„Na okresných cestách, mimo sídiel, je priemerná rýchlosť 80 kilometrov za hodinu. V Rožňave nie sú veľké kopce, zákruty, je tam v podstate rovná cesta. Aj toto treba brať do úvahy.“
Fungujúcu sieť už máme
V utorok sa vyjadril k návrhu siete aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska a riaditeľ bardejovskej nemocnice Marián Petko.
Upozornil, že kým v Českej republike vytvárajú sieť záchraniek prioritne pri nemocniciach a urgentných príjmoch, u nás je to naopak.
„Tam, kde záchranky boli, sa majú zrušiť, a vytvoriť sa majú na miestach, kam nevedie často ani poriadna komunikácia. Nepochopiteľne sa majú napríklad zrušiť záchranky v Námestove, Giraltovciach či Revúcej, a postaviť nové v okolitých dedinách, ktoré nikto nepotrebuje," hovorí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.