Vianočné nakupovanie vrcholí a okrem preplnených obchodov sú preplnené aj dodávky kuriérskych spoločností. Kuriér TOMÁŠ FABIÁN (31) nám po šichte porozprával, čo je na jeho práci najťažšie a čo naopak najkrajšie.
„Niekedy vidím v spätnom zrkadle, že ľudia aj vidia, že cúvam, ale pokojne mi skočia za dodávku a prejdú. Nevšímajú si okolie, majú sluchátka na ušiach. Robia si z cesty chodník,“ vysvetľuje úskalia šoférovania v úzkych cestách medzi panelákmi.
V rozhovore prezradil aj to, čo ho od zákazníkov poteší a koľko času má priemerne na jednu zásielku.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo všetko bizarné si ľudia dávajú priviezť kuriérom,
- koľko času má na jednu zásielku,
- prečo naňho zákazník kričal,
- akí kuriéri to majú najťažšie,
- prečo je to komplikovaná práca.
Ako sa vám jazdí teraz v decembri?
Celkom dobre, cesty boli zjazdné. V uličkách na sídliskách je to všelijaké, odhŕňač neodhrnie všetko, ale dalo sa. Zatiaľ bežný december. Začíname o pol šiestej ráno v depe na letisku, kde sa delia zásielky a končím tak o pol šiestej večer odovzdávkou vozidla. Pracujem od pondelka do piatka. Niektorí kolegovia aj v sobotu, ale ja nie. V Košiciach za našu firmu rozvážame balíky 40 kuriéri.
Koľko kilometrov denne najazdíte na dodávke?
Tak maximálne 40. Ja mám svoj úsek na Terase, až trochu za hranicu Starého Mesta. Ale kuriéri, ktorí robia ďaleké trasy a dediny, najazdia bežne denne aj 300 kilometrov. Im fakt nezávidím.
Kedy sa vám začína hlavná vianočná sezóna?
Zvykne sa to začať po 17. novembri. Pre nás je horšie, keď je sviatok v týždni, lebo všetky balíky sa nakopia a na ďalší deň máme dvojnásobné množstvo. A od tohto sviatku už ide ten nával v kuse až do Vianoc.
Ako dlho pracujete ako kuriér?
Šiesty rok. Je to iné hlavne od korony. Vtedy si aj bežní ľudia zvykli častejšie nakupovať cez internet a doteraz si od toho neodvykli. Je určite viac práce ako vtedy, keď som začínal.
Čiže ľudia majú asi aj viac peňazí, asi sa majú lepšie, keď viac nakupujú.
Túto otázku si kladiem aj ja, či je to tak. Ale možno je to tak, že tí ľudia, ktorí teraz nakupujú cez internet, si predtým kupovali veci osobne v predajniach.

Vy kuriéri asi najviac cítite, ako to vyzerá, keď sa zvyšuje životná úroveň obyvateľov. Pozastavíte sa niekedy nad tými kopami často zbytočného plastu a gýču, čo prevážate?
Niekedy je to fakt zbytočné. Aj vidím, čo si ľudia kupujú. Často aj zbytočnosti, čo im vôbec netreba. Len si urobia radosť tým, že si niečo kúpia. Je z toho veľa odpadu, vidím to všade v tých kontajneroch. Sú také preplnené, že sa to nestíha ani vynášať.
Vy osobne tiež nakupujete cez internet?
Cez sezónu nestíham nakupovať v obchodoch, takže na Vianoce tiež objednávam veci cez internet. Ale minimum. Ja som zástancom toho, že keď si chcem niečo kúpiť, potrebujem to najprv vidieť v predajni a možno vyskúšať. Ale nie som nákupný maniak.
Neodľahčili vám kuriérom trochu prácu rôzne druhy boxov na balíky, čo sa vyrojili pri všetkých potravinách?
Už sú všade po sídliskách, na každom kroku. Aj nám to uľahčilo prácu, ale keď mám pravdu povedať, radšej nosím balík nejakému človeku ako priehradke či stroju. Teraz cez silnú sezónu sú preplnené aj boxy, aj odberné miesta, takže všetci máme čo robiť.
Prekvapí vás niekedy, že si ľudia kúpia cez internet to, čo sa bežne predáva na sídliskách v obyčajných obchodoch? Keďže rozvážate na Terase.
Jasné, každý deň. Napríklad som doručoval šesť kusov plastových fliaš s vodou, čo sa dá kúpiť v každých potravinách. To je taký bizár, že až. Alebo aj iné bežné veci.
Pamätáte si na prípad z roku 2019, keď kuriér nechtiac zrazil 18-ročné dievča pri cúvaní?
Tuším sa to stalo na chodníku. Stále si na to dávame veľký pozor. Máme to s parkovaním ťažké, to musím povedať. Ľudia chcú balíky niekedy až priamo do postele, no zaparkovať je ťažko priamo pred blokom. A navyše máme v dodávke balíky za tisíce eur, za ktoré sme zodpovední. Nechceme od nich odbehovať ďaleko. Niekedy vidím v spätnom zrkadle, že ľudia aj vidia, že cúvam, ale pokojne mi skočia za dodávku a prejdú. Nevšímajú si okolie, majú sluchátka na ušiach. Ja ako šofér dávam pozor, ale mali by dávať pozor aj chodci. Hlavne, keď už máme elektrické dodávky, ktoré sú tichšie.

Takže zmenu vidíte v správaní sa chodcov?
Určite. V poslednom čase som si všimol, že ľudia si bežne robia z cesty chodník. Aj keď majú chodník o dva metre ďalej, aj tak idú pešo po strede cesty. Nerozumiem tomu a je to veľmi nebezpečné.
Počuli ste ten vtip, že keď chcete naštvať kuriéra, povedzte mu, že na Vianoce nosí darčeky Ježiško?
Počul, ale mňa to nenaštve. Veľa ľudí práveže nás kuriérov volá Ježiško. Keď príde nejaká matka s dieťaťom a povie, že darčeky nosí Ježiško, tak odpoviem, že áno. Že ja som to len od Ježiška prebral (smiech).
Počúvate od ľudí len slová chvály a vďaky, alebo vám niekto už aj vynadal?
Myslím, že sťažnosť na mňa za tie roky ešte neprišla. Len pochvaly. Ale raz sa jeden pán nahneval, lebo som bol z prednej strany dlhého bloku a on to chcel doručiť ku zadnému vchodu. Povedal som mu, že ok, prídem tam, ale po ceste mám ešte pár ľudí, ktorých vybavím a zavolám vám. Prišiel som tam asi o 10 minút, on zatiaľ čakal doma v teple a aj tak bol naštvaný a zvýšil na mňa hlas, že tak dlho čakal. Hneď mi začal aj tykať, bolo to nepríjemné. Ale doteraz tomu pánovi nosím balíky a už fungujeme bez problémov. Len raz mu rupli nervy, asi nemal svoj deň.
Koľko balíkov vybavíte denne?
Teraz v sezóne okolo 150. Priemer ľudí je okolo 120, lebo niekto si objedná aj viac balíkov. Plus máme ešte balíky, ktoré zvážame a vyzdvihujeme od súkromníkov alebo od firiem. Na jednu zastávku sa nám počíta minúta, plus-mínus pár sekúnd.

Keď máte na starosti stále rovnaké ulice, poznáte niektorých ľudí aj po mene? Aj čo si zhruba objednávajú?
Jasné. S pár zákazníkmi si aj tykám. Mal som teraz jednu zákazníčku, od ktorej som päť rokov bral balíky a keď skončila, až mi to bolo ľúto. Vzájomne sme si poďakovali za spoluprácu, lebo tam už vznikol nejaký pracovný vzťah.
Stalo sa vám niekedy, že vás niekto ponúkol, doniesol vám nejaký teplý nápoj alebo občerstvenie?
To je pravidelné, hlavne teraz v zime. Vyjdú aj s táckou a kávičkou, nech si dám pauzu. Alebo ma volali aj dnu na polievku. Včera vyšla kuchárka von z jedálne a dala mi buchty na pare. To je také milé, ľudské.
Máte čas a priestor sa najesť a ísť na toaletu niekde, keď ste stále na cestách?
Pauzy si robíme my sami, keď uvážime, že vtedy môžeme. Ja mám to šťastie, že bývam na trase, ktorú rozvážam, čiže aj domov si odskočím, keď treba. Teraz v sezóne si väčšinou jedlo nosím z domu a najem sa v dodávke, lebo toho času na pauzy je málo. Toalety využívame napríklad v obchodných centrách.
Je vás kuriérov dosť v tomto predvianočnom čase?
Je nás dosť, ale stále aj prichádza niekto nový. A nie je to práca pre každého, to si musíme povedať. Prídu mladí chlapci, povedia si, že to je ľahká robota, šoférovať viem, tak čo. Ale to vôbec tak nie je. Popri šoférovaní treba robiť veľa vecí naraz, nad všetkým treba rozmýšľať, že kto, kedy, kde má byť, kto mi kedy volal. Je to komplikované. Už sa mi stalo, že som mal v dodávke chlapca na zaúčanie, ale po dvoch hodinách mi doslova utiekol z dodávky, že je toho naňho veľa. Na niečo sa vyhovoril a už ho nebolo.
Vy vlastne stále musíte mať handsfree a byť na príjme.
Áno, lebo komunikovať so zákazníkmi vieme hlavne počas šoférovania.
Je to aj fyzicky náročná práca? Z ťažkých balíkov možno bolí chrbát alebo ruky...
Hlavne kríže. Keď má balík vyše 30 kilogramov a je tých balíkov viac, nie je to sranda. Horšie to majú kuriéri, ktorí robia zásobovanie obchodných centier. A najhoršie tí, čo zásobujú kníhkupectvá. Tam sú všetky balíky veľmi ťažké.
Čo je potom najkrajšie na vašej práci?
Každý deň mám iných zákazníkov, idem niekde trochu inde, spoznám nových ľudí, zažijem niečo nové. Je to pestré a mňa to baví.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.