Košice a Bratislava skládkujú minimálne, odpad menia na elektrinu a teplo

KOŠICE. Zväz odpadového priemyslu ocenil efektívne odpadové hospodárstva slovenských miest nad 20 -tisíc obyvateľov za rok 2022.

Najefektívnejšie spravované odpadové hospodárstvo mali v minulom roku Bratislava, Košice a Čadca.

Rozhodujúcimi kritériami pre zostavenie rebríčka efektívnych odpadových hospodárov bolo množstvo komunálneho odpadu, spôsob jeho spracovania a najmä ekonomická efektivita, ktorá sa premietla aj do poplatkov obyvateľov jednotlivých miest.

„Dôležitým faktorom pri bodovaní jednotlivých miest bol podiel skládkovaného komunálneho odpadu. Skládkovanie je najhoršia forma nakladania s odpadom. Preto sa na TOP pozíciách ocitli Bratislava a Košice, ktoré majú svoje vlastné zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO). V minimálnej miere využívajú skládky odpadov a zároveň pozitívne ovplyvňujú energetickú bilanciu, keďže okrem elektrickej energie dodávajú aj teplo do domácností. Vysoké bodové hodnotenie získali mestá s najvyšším podielom triedeného odpadu a biologicky rozložiteľného odpadu,“ uviedol Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.

Prvé miesto získala Bratislava. Ocenenie preberá Jakub Mrva, námestník primátora. Vpravo generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec. (zdroj: Archív)

Neudržateľné skládkovanie

Pri hodnotení kvality odpadového hospodárstva slovenských miest patrila medzi dôležité faktory okrem ekológie aj ekonomika.

Tá zároveň naznačila, ktoré mestá udržiavajú vysoký spracovateľský štandard za primerané ceny.

Podľa J. Chovanca Zväz odpadového priemyslu nehodnotil výšku poplatkov za odpad, ktoré platia obyvatelia jednotlivých miest, ale celkové objemy peňazí na odpad v mestských rozpočtoch.

„Efektivitu odpadového hospodárstva nemôžeme merať cez výšku poplatkov od obyvateľov, pretože každé mesto má inú subvenčnú politiku. Ideálny stav by bol, keby poplatky od obyvateľov za odpad plne kryli náklady na zvoz a spracovanie odpadu. Nie vždy to napriek jednoznačnosti právnych noriem takto funguje. Zároveň verím, že je čas zreálniť výdavky na odpadové hospodárstvo a prestať nakladanie s odpadom dotovať z iných kapitol miest, napr. na školstvo, šport, alebo kultúru. Samozrejme to bude mať vplyv aj na zreálnenie poplatkov od obyvateľov za odpad," vysvetľuje J. Chovanec.

Zatiaľ najlacnejšou formou spracovania odpadu na Slovensku je stále skládkovanie, na ktoré sa veľa miest dlhodobo spolieha.

Táto forma nakladania s odpadom však nie je dlhodobo udržateľná.

Druhé miesto získali Košice. Vpravo primátor mesta Jaroslav Polaček, vedľa neho generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec. (zdroj: Archív)

Viaceré mestá si polepšili

Slovenská republika sa do roku 2035 zaviazala znížiť objem skládkovaného komunálneho odpadu na 10 percent. V roku 2022 sme skládkovali 39 percent.

Na stratu bodov doplatili najmä tie slovenské mestá, ktoré majú vysoký podiel skládkovaného odpadu a nízky objem triedeného odpadu.

Naopak, mestá ako napríklad Trenčín, Michalovce alebo Liptovský Mikuláš si vysokou mierou triedenia v rebríčku bodovo polepšili.

„Keďže stále v rámci Ministerstva životného prostredia SR nefunguje evidenčný systém ISOH, v prípade triedeného zberu odpadu sme sa museli spoľahnúť na dáta z jednotlivých miest. Tie mohli byť v niektorých prípadoch skreslené započítaním priemyselných kovov vo výkupe zberných surovín do bilancie triedeného zberu komunálnych odpadov. Osobne viem o obci, ktorá deklaruje 95-percentné triedenie odpadu vďaka kovom, ale čierne smetné nádoby má plné každý týždeň. Verím, že tieto deformácie zavedením ISOH zmiznú a tým sa zreálnia odpadové štatistiky,“ uzatvára Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu .