Starali sa o bezpečnosť, zdravie a pohodlie partizánov. Niektoré z nich bojovali aj so zbraňou v ruke a padli pri povstaleckých akciách. Výstava „Povstalecké ženy," ktorá je inštalovaná v Múzeu Tokajíckej tragédie v Tokajíku, v okrese Stropkov, mapuje príbehy žien, ktoré história doteraz nezachytila.
„Zúčastňovali sa aj na sabotážnych akciách voči obrneným transportérom, ktoré sa im niekedy stali aj osudnými. Už len tým, že sa zapojili do Povstania, boli odvážnejšie ako mnohí muži, ktorí sa vôbec nezapojili, lebo sa báli,“ hovorí MAREK BASIL SCHÖN z občianskeho združenia Vedieme, ktoré zorganizovalo výstavu.
Vedieme sa venuje zachovávaniu histórie mesta Partizánske, odkazu Slovenského národného povstania, úpravám pamätných miest ako pomníky, hroby partizánov a prevádzkovaniu múzejných zariadení.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako pomáhali ženy v SNP,
- o ktorý pašovaný materiál bol najväčší záujem,
- ako sa odvážnej žene podarilo oklamať žandárov,
- či dali partizáni aj žene bez problémov do rúk zbrane,
- či niektoré z partizánok žijú dodnes.
Prečo je výstava žien v Povstaní v obci Tokajík?
Obec Tokajík je symbolom nacistických represálií voči obyvateľstvu na východnom Slovensku. Obec bola takmer celá, až na dve budovy, vypálená 19. novembra 1944. Nemecké jednotky vtrhli do obce, zatkli všetkých 34 mužov a za údajnú pomoc partizánom ich neďaleko za dedinou postrieľali. Prežili len dvaja. Výstava Povstalecké ženy bola najprv v Trnave, teraz je v Tokajíku a potom bude v obci Malinová a v Partizánskom.
Od vypálenia obce Tokajík uplynulo už 75 rokov Čítajte Aká bola úloha žien v Povstaní?
Keď rozprávame o Slovenskom národnom povstaní, často hovoríme o hrdinoch a o hrdinstvách, ale zabúdame na prínos žien v Povstaní. Povstanie netvorili len boje so zbraňou v ruke a ošetrovanie ranených. Ale bola to aj ilegálna činnosť, ktorá predchádzala Slovenskému národnému povstaniu.
Tu ženy zohrali veľmi veľkú úlohu, lebo do hôr, do partizánskych táborov napríklad donášali materiál, ktorý bol potrebný pre partizánov. Ženy boli veľmi skvelým „maskovacím prostriedkom“, lebo keď odchádzali spolu so svojimi manželmi, partnermi alebo priateľkami, ako to bolo v prípade Anny Klesniakovej, do hôr k partizánom, tak žandárom nenapadlo, že idú za partizánmi. Mysleli si, že idú na piknik alebo na huby.
Ženy zastávali viacero úloh. Boli či už priame bojovníčky so zbraňou v ruke, alebo pôsobili ako zdravotníčky, alebo zostali doma a starali sa o partizánov, ktorí sa u nich ukrývali.
Aký materiál im pašovali do hôr?
V závislosti od regiónu napríklad zdravotnícky materiál, konzervy s potravinami, impregnované usne či gumené ošerky, ktoré boli u partizánov veľmi obľúbené.
Čo sú to gumené ošerky?
To sú tenké štvorce gumy, ktoré partizáni používali na stavbu bunkrov. Guma bola počas Slovenského štátu dosť nedostatkovým tovarom preto, lebo gumárne boli naviazané na obuvnícku výrobu. Gumy do hôr boli prenášané hlavne z Bošian.
A predovšetkým ženy nosili partizánom hlavne chlieb. Bol to základ partizánskej stravy. Nenosili ho čerstvý, ale sušený. Na kachliach alebo na panvici ho najskôr usušili, aby vydržal viac a nesplesnel. Pretože keď sa partizáni po potlačení Povstania v novembri a decembri presúvali, často prechádzali veľké vzdialenosti bez možnosti doplniť si zásoby, preto muselo jedlo vydržať dlho.
Príbehy veteránov často nepoznajú ani ich najbližší. Oznámiť smrť rodinám kamarátov bolo to najťažšie, hovoria Čítajte Ako ženy kamuflovali veci, aby nebolo vidieť, čo nosia?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
