Niektoré zážitky vstúpia do života spisovateľa tak intenzívne, že o nich dokáže písať až s odstupom času. Tak to bolo aj v prípade blogerky MONIKY NAGYOVEJ, ktorá sa rozhodla napísať knihu Sídlisko.
Ide o prvú beletristickú prózu z Luníka IX, ľúbostný príbeh na pozadí tragických udalostí.
„Šesť mesiacov po tom, čo som sa vrátila z Luníka IX, som sa na to nedokázala pozrieť. Bol vo mne strašne silný pocit, vo mne to rezonovalo. Dozrievalo vo mne, či o tom vôbec budem písať. Pretože to sídlisko bolo o desať levelov horšie ako iné rómske osady, ktoré som navštívila,“ priznala v rozhovore pre Korzár.
Monika Nagyová moderuje knižné besedy, pracuje v Slovenskom literárnom centre a podieľa sa na výrobe podcastu Knižná revue. V rozhovore prezradila svoje najsilnejšie zážitky aj to, či sa na neslávne sídlisko ešte plánuje vrátiť.
V rozhovore sa dočítate:
- Aké prvé dojmy mala zo sídliska,
- akú otázku si potom kládla,
- prečo jej čitateľov téma nezaujala,
- či knihu čítali aj reálne postavy z Luníka IX,
- či sa zamýšľala nad riešením rómskej otázky.
Prečo ste sa rozhodli ísť na Luník IX? Je to dosť netradičná destinácia...
Vždy som tam chcela ísť. Vždy, keď som videla tie krátke správy, ma to fascinovalo, desilo, a neskutočne priťahovalo zároveň. Hneď ako prišla možnosť ísť tam na mediálny kurz, ani sekundu som neváhala.
Kedy ste boli na Luníku IX?
Ešte dávno pred covidom. Spali sme priamo tam, u saleziánov Dona Bosca, štyri dni. O týždeň nato som mala s Andrejom Bánom turné po rómskych osadách na východe. On je neskutočný novinár. Nič nemal naplánované, a všetko sme stihli.
Aké boli vaše prvé dojmy z Luníka IX?
Ako keby som až zadržala dych a vydýchla som si, až keď som prišla naspäť do Bratislavy. Hlboko do noci som pozerala von oknom na sídlisko, lebo tam ľudia korzovali okolo nás. Vďaka miestnemu kňazovi sme išli do najhorších panelákov, k ľuďom domov, do chatrčí v Mašličkove. Jemu ľudia dôverovali. Veľmi veľa vnemov som mala. Asi dvanásť listov A4 som si zapísala o tom, čo som zažila.
Za šesť rokov postavili na Luniku IX jeden dom. Projekt skrachoval, tvrdí starosta Čítajte Čo také výnimočné vám utkvelo v pamäti?
Napríklad obrovská svadba. Ako schádzala nevesta dole po schodoch paneláka, tak cez tie rozbité okná sme videli jej biele šaty postupne na každom poschodí, a za ňou dav ľudí.
Nebáli ste sa?
Nie, boli sme malá skupinka s kňazom. Necítila som nevraživé pohľady alebo také niečo. Ale neviem, ako by to bolo, keby som tam bola sama. Pretože som videla veľmi silné obrazy. Jednou rukou šesťroční chlapci fetovali a druhou od nás pýtali peniaze.
Prekvapili vás aj feťáci? Veď tých máte určite v Bratislave tiež, možno aj viac...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
