Polárna žiara nad Slovenskom znovu podnietila záujem ľudí o dianie na oblohe. Polárna žiara a letné Perzeidy však nie sú jediné, čo sa dá v našich končinách pozorovať.
Astronóm PETER MIKLOŠ hovorí o tom, kedy sa na budúci týždeň oplatí si privstať a prečo je lepšie pozorovať úkazy na oblohe na lúke.
„Vo štvrtok 9. novembra zhruba o 11.05 SEČ vstúpi Venuša za Mesiac z ľavej, osvetlenej strany Mesiaca, a okolo 12.20 postupne začne vychádzať spoza Mesiaca z pravej strany. Venuša je na oblohe v podstate len bodový objekt ako hviezdička. Dá sa pozorovať aj voľným okom,“ približuje astronóm z Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, ktorá patrí medzi spoluzakladateľov Parku tmavej oblohy Poloniny, najtmavšej oblasti na Slovensku.
Pod Vihorlatskú hvezdáreň v Humennom patrí aj Astronomické observatórium na Kolonickom sedle, ktoré je jej odborným vysunutým pracoviskom.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa polárna žiara objavila aj u nás,
- čo má spoločné s Nežnou revolúciou,
- aké meteorické roje môžeme vidieť na jeseň,
- prečo sú družice poskytujúce internet problémom,
- ako rozlíšiť družicu od hviezdy na oblohe.
Prečo bola nedeľná polárna žiara nad Slovenskom výnimočným úkazom?
Nie je to v našich zemepisných šírkach úplne bežná vec, skôr výnimočná. Všetko to závisí od dvoch vecí. V prvom rade od aktivity Slnka, ktorá je teraz relatívne vysoká. V tomto a budúcom roku sa dostávame do maxima slnečnej aktivity v 11-ročnom slnečnom cykle.

Sme na konci 11-ročného cyklu?
Nie, začiatok a koniec cyklu sú v minimách, my sme teraz približne v strede, asi v piatom roku, kedy prichádzame do maxima.

Magnetické pole Slnka je, ľudovo povedané, viac „rozhodené“, časté sú tam také úkazy ako slnečné erupcie.
Práve pri slnečných erupciách je možnosť, že časť hmoty Slnka je vyvrhnutá do priestoru Slnečnej sústavy. Ak takýto oblak nabitých častíc dôjde až k našej Zemi a trafí ju, tieto častice reagujú v prvom rade s magnetosférou Zeme.
Máme geomagnetické pole, ktoré nás chráni pred nabitými časticami zo Slnka a z kozmu. Magnetické siločiary vychádzajú z oblasti pólov a oblak častíc, ktorý sa zrazí s magnetosférou, je vedený geomagnetickým poľom práve do polárnych oblastí. Tu častice zo Slnka reagujú s časticami našej atmosféry a vzniká pri tom svetielkovanie – polárna žiara.
Prečo bolo teraz polárnu žiaru vidieť aj nad Slovenskom?
Keď je oblak častíc zo Slnka mohutný, alebo bolo v krátkom čase predtým už niekoľko interakcií geomagnetického poľa s oblakmi častíc zo Slnka, nastávajú geomagnetické búrky.
Magnetické pole Zeme je nepokojnejšie, „rozhodené“, a keď je tých častíc veľmi veľa, dostanú sa aj do nižších zemepisných šírok ako teraz ku nám. Nad naším územím bola polárna žiara pozorovaná aj v historický dátum 17. novembra 1989.
Je Slovensko maximum, kde sa polárna žiara dostane?
Nie, sú aj väčšie extrémy, štatisticky raz za pár storočí je polárna žiara viditeľná aj v oblasti Stredomoria či Karibiku. To je už magnetické pole Zeme veľmi narušené a častíc zo Slnka prichádza naraz veľmi veľa. Väčšinou je polárna žiara viditeľná len v oblasti Škandinávie, Islandu, Sibíri či Kanady.
Dá sa predpovedať, kedy budeme môcť opäť vidieť polárnu žiaru?
Sú odborníci, ktorí sa tomu venujú. Dá sa to predpovedať tak dva – tri dni dopredu. Ak na Slnku nastane erupcia, pri ktorej je vyvrhnutý oblak častíc do kozmu, tak trvá dva – tri dni, kým tieto častice dorazia k Zemi.
Centrum pre predpovede vesmírneho počasia Národného úradu pre oceán a atmosféru (USA) vydáva informácie a výstrahy v tejto oblasti. Napríklad aj pre astronautov, aby v istom čase nevystupovali do otvoreného kozmu.
Informácie dostávajú aj letecké spoločnosti kvôli letom lietadiel, ktoré majú trasy cez polárne oblasti. Zvyknú byť vtedy odklonené, aby nebola nenarušená elektronika v lietadlách.
Takisto sondy, ktoré obiehajú okolo Zeme, môžu mať problém, pretože častice zo Slnka môžu poškodiť elektrické prístroje v týchto zariadeniach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.