Denník Korzár vám prináša najzaujímavejšie informácie a najčítanejšie správy nášho webu o aktuálnom dianí najmä na východnom Slovensku.
Ministerka Šimkovičová? Na kultúre tu nezáleží, môže to byť hocikto, reaguje umelecká obec
Na svojom profile sa prezentuje aj zábermi z ateliéru. (zdroj: FB Martina Šimkovičová)KOŠICE. Nominácie na nových členov vlády sú už známe. Kým prezidentka Zuzana Čaputová odmietla vymenovať Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia, Martina Šimkovičová ako ďalšia nominantka SNS na ministerku kultúry jej posúdením prešla.
Podľa jej poradcu Mariána Gibu tým, že je prezidentka ochotná niekoho vymenovať za ministra, nehovorí, že ho považuje za kompetentného, vhodného či dokonca najlepšieho možného kandidáta.
„Hovorí len, že nezistila také dôvody ústavnoprávneho charakteru a intenzity, ktoré by mohli vymenovaním konkrétneho človeka vyslovene ohroziť riadny chod ministerstva.“
Bývalá tvár Markízy sa po voľbách 2016 dostala do parlamentu na kandidátke Sme rodina Borisa Kollára.
Potom, čo sa jej v roku 2020 nepodarilo obhájiť mandát poslankyne, stala sa moderátorkou proruskej televízie Slovan.
Šimkovičová je známa aj homofóbnymi vyjadreniami.
Z Markízy musela odísť pre príspevky proti utečencom v čase vrcholiacej migračnej krízy.
V roku 2020 nazvala "LGBT a gender ideológiu" ako „to najzvrátenejšie zo zvráteného, čo nám prináša tzv. liberálna demokracia, rozumejte západný neoliberalizmus s prvkami neomarxizmu, ktorý sa tlačí do popredia všade v Európe.“
Najskôr sa hovorilo o možnosti, že ministrom kultúry bude iný poslanec zvolený za SNS Tomáš Taraba.
Mená oboch vyvolali nevôľu u umelcov a ľudí pôsobiacich v kultúre.
Neprijateľná nominácia či ďalšie premrhané roky, znejú ich výhrady.
Aký je názor predstaviteľov košickej kultúrnej obce na Šimkovičovej nomináciu, zisťovala Jana Ogurčáková.
Zomreli im dvaja lekári, po rokoch zohnali nového. Na východ sa sťahuje z Bratislavy
Priamo v Dobšinej aktuálne ordinuje len jedna všeobecná lekárka pre dospelých. Je v dôchodkovom veku. (zdroj: dobsina.sk)VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Keď majú dospelí z mesta Dobšiná zdravotné ťažkosti, obrátiť sa môžu len na dve všeobecné lekárky vo svojej blízkosti.
Jednou priamo v meste je doktorka, ktorá ako ambulantná lekárka pre dospelých pracuje bezmála 40 rokov.
Je v dôchodkovom veku. Približne pred rokom sa starala o asi 2 000 pacientov.
Druhou možnosťou pre Dobšinčanov je vycestovať mimo mesta do obce Nižná Slaná, kde taktiež ordinuje lekárka s dlhoročnými skúsenosťami.
Rovnako je v dôchodkovom veku.
Tento opis radí mestečko s bohatou baníckou tradíciou medzi rizikovo nedostatkové lokality Rožňavského okresu.
A to tak v počte chýbajúcich primárnych pediatrov, ako aj všeobecných lekárov pre dospelých.
Viac o problémoch s nedostatkom pediatrov na východe Slovenska si prečítajte v článku Kataríny Gécziovej.
Potápač z Tatier: Keď v plese našli hrubú vrstvu fekálií z chaty, začali biť na poplach
Z tatranských plies už potápači povyťahovali kadečo. (zdroj: FB/Tatranský národný park)Ekológ a lesník PAVOL KRÁĽ pôsobil v Štátnych lesoch Tatranského národného parku (TANAP) viac ako 40 rokov. Koordinoval aj čistenie tatranských plies.
Už je na dôchodku, no do tatranských plies sa za odpadkami ponára stále. Stál aj za zrodom akcie Čisté vody, ktorá sa organizuje už 30 rokov. Odpad, ktorý dnes potápači z tatranských plies zbierajú, je starý aj desiatky rokov. Dostal sa tam z vysokohorských táborov alebo reštaurácií.
Napríklad v roku 1970 pri pamätných majstrovstvách sveta v severskom lyžovaní musela byť podľa Kráľa zrejme priamo na Štrbskom Plese nejaká občerstvovacia stanica alebo bufety, pretože dodnes potápači vyťahujú z plesa množstvo plastových pohárikov.
„Za tridsať rokov konania akcie ich boli už tisíce. Vtedy bola taká móda – dopiť pohárik, roztrhať ho na akési slniečko alebo kvietok a potom ho na sneh zahodiť,“ opisuje.
Teraz už slniečka vo vode nepribúdajú, no potápači tam zbierajú špaky od cigariet, šampusové fľaše po Silvestri, občas i rakety po ohňostrojoch, hovorí Kráľ.
O tom, ako sa v súčasnosti dostáva odpad do plies alebo čo je to dusíkové opojenie, čítajte v rozhovore, ktorý s Pavlom Kráľom viedla Lenka Haniková.
Keď herec vidí, ako diváci pozerajú do mobilov, prejde ho chuť hrať, vraví divadelník
Ivan Sogel. (zdroj: archív I.S.)Takmer celú profesionálnu kariéru prežil v Bábkovom divadle v Košiciach, ktorého tvár formuje z pozície umeleckého šéfa už 35 rokov. IVAN SOGEL nedávno oslávil sedemdesiatiny a pri tej príležitosti sme sa s ním porozprávali nielen o tom, ako sa divadlo stalo jeho vášňou, ako sa zmenil detský divák, ale napríklad aj o tom, prečo ho niekedy prechádzala chuť hrať.
Štyridsaťpäť rokov s krátkou odbočkou v jednom divadle, 35 rokov ako umelecký šéf. Určite to nie je bežný jav. Čo vás po skončení Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove zlákalo do Bábkového divadla v Košiciach?
Na vysokej škole som pôsobil v Študentskom divadle Karola Horáka, kde sme sa okrem divadla venovali aj umeleckému prednesu poézie a prózy. Ako vysokoškolák som zvíťazil na Hviezdoslavovom Kubíne v prednese prózy a na Akademickom Prešove v prednese poézie. V Študentskom divadle sme boli vynikajúca partia, napríklad Boris Farkaš, ktorého po dvoch rokoch prijali na VŠMU, alebo Pavol Kiča, Ľubo Šárik, Magda Medveďová, Marta Slavkovská a mnohí ďalší. Vždy sme si hovorili, že si založíme vlastné divadlo. A naivne som si myslel, že najbližšie k tomu má bábkové. Tak som to skúsil v košickom Bábkovom divadle a zrazu som sa stal členom umeleckého súboru.
Ivana Sogela spovedal Svjatoslav Dohovič.
Ďalšie správy
František Trstenský zdraví veriacich po svojej vysviacke pred Katedrálou sv. Martina v Spišskom Podhradí. (zdroj: TASR/Veronika Mihaliková)Nový spišský biskup Trstenský: Potrebujem pokoj a rozvahu. V cirkvi je podľa neho vždy potrebné niečo meniť
Trojica maďarských turistov začala túru neskoro poobede. Po zotmení volali záchranárov
Ak sa vám Denný newsletter Korzára páči, jedným klikom sa môžete prihlásiť na jeho odber .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
