S nástupom sezóny respiračných ochorení môžeme počítať nielen s chrípkou, ale aj s covidom. Nové varianty infekcie covidu síce trochu pozmenili antigénnu štruktúru vírusu, ale stále sú pri nich účinné testy, ktoré sme používali pri predošlých vlnách, teda antigénové a PCR testy. Práve antigénovými testami sa väčšinou ľudia testujú doma.
„Veľakrát to však neoznámia svojim lekárom. Aj to je dôvod, prečo štatistiky hovoria o tom, že pacientov s covidom nemáme veľa, ale regionálny úrad verejného zdravotníctva ich zvýšené množstvo avizoval na základe odpadových vôd,“ vysvetľuje MARTIN NOVOTNÝ, zástupca prednostu Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, kde v súčasnosti majú hospitalizovaných aj pacientov s covidom.
U ľudí bez pridružených ochorení sa covid v súčasnosti podľa odborníka prejavuje ako chrípka. „Pacienti sa už veľmi nesťažujú na stratu čuchu alebo chuti. Väčšinou je to nádcha, teploty, slabosť, únava a bolesti hrdla. Malá časť pacientov sa sťažuje na tráviace ťažkosti.“
V rozhovore sa tiež dozviete:
- Ako sa k nám dostávajú nové mutácie covidu,
- čím si vysvetľuje zvýšený dopyt po očkovaní,
- prečo ešte so žltačkou nie sme na konci.
Ako sme na tom v súčasnosti s infekciou covid-19, môžeme očakávať nejakú vlnu, alebo už je tu?
Už vidíme stúpajúci trend podľa množstva hospitalizácie pacientov. V priemere máme na oddelení desať až pätnásť pacientov. Ich pribúdajúci počet bol už skôr avizovaný regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktorý detekoval vyššiu hladinu vírusu v odpadových vodách.
Hospitalizovaní pacienti patria do akej kategórie? Sú to skôr starší ľudia?
Väčšina pacientov sú presne tí, na ktorých apelujeme, aby sa dali zaočkovať, teda starší, polymorbídni, imobilní či imunitne oslabení pacienti.

Aká mutácia covidu sa v súčasnosti dominantne šíri?
V minulosti sme videli jeden dominantný kmeň, teraz to nie je úplne tak. V populácii cirkulujú dva až tri kmene v jednej vlne. V súčasnosti viac-menej dobieha variant XBB 1.5, ktorý robil najväčšie problémy na jar.
Už sa v našich končinách ukazuje aj ERIS a určite sa k nám dostanú aj iné varianty, ktoré sa najprv reportujú v západnej Európe. Väčšinou je to u nás s meškaním dvoch až troch mesiacov.
Dostávajú sa k nám tieto mutácie z konkrétnych krajín?
Je to v rámci mobility národa. Teraz bol každý niekde na dovolenke, mnoho ľudí chodí k nám aj zo zahraničia. Okolnosti a čas spôsobujú, že imunita klesá v priebehu pol roka či už po očkovaní alebo po prekonaní ochorenia. Preto tu budeme mať vlny covidu pravidelne ako chrípku.
Hospitalizovaní pacienti v košickej nemocnici sú skôr neočkovaní ľudia?
Väčšina pacientov s covidom sú starší pacienti s viacerými diagnózami. Sme prekvapení, že sa s tým trápime tak dlho a stále sa nájde človek, ktorý covid neprekonal a ani nebol očkovaný. Neviem, odkiaľ prichádzajú. Ťažší priebeh ochorenia teraz evidujeme u pacientov, ktorí neprekonali ochorenie alebo nie sú očkovaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.