Architekt a projektant JOZEF KURÁŇ pôsobí na Katedre architektúry na Slovenskej technickej univerzite. Vysvetľuje, že pri zemetrasení s magnitúdou okolo 5 môže byť v blízkosti jeho epicentra nebezpečnejšie nachádzať sa v rodinnom dome než vo výškovom paneláku. Jeho konštrukcia totiž nemusí zohľadňovať zemetrasenia a môže spadnúť celý.
Niektoré domy si ľudia stavajú aj svojpomocne, môžu byť tak náchylné na poškodenia a viac ohrozené, keďže tam nemusia byť rôzne stužujúce prvky. „Ale ak je stavba spravená v zmysle noriem a vyhlášok, platí, že čím je budova vyššia, tým je to viac nebezpečné. Pri domoch z kamenného muriva zase môže aj malá prasklina spôsobiť narušenie nosnej steny."
V Prešove napríklad po zemetrasení evakuovali bytovku na Levočskej ulici, kde sú staré tehlové domy. Tie sú náchylnejšie na poškodenie, lebo sú z kusových statív. Ak je budova monolitická, z jedného kusa betónu, je pevnejšia. „Paneláky sa považujú za relatívne pevné. Môže tam niečo prasknúť, ale nemusí byť ohrozená statika,“ opisuje odborník.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Prečo poškodilo zemetrasenie kostoly,
- či je nebezpečné byť počas zemetrasenia v nákupnom centre,
- v akých prípadoch došlo k porušeniu noriem pri stavbe budov,
- ako sa menili normy výstavby od socializmu,
- ako sa tieto normy dodržiavajú v praxi.
Čo rozhoduje o tom, ktorú stavbu zemetrasenie poškodí a ktorá ostane nedotknutá?
Závisí to od technológie, ktorou je postavená. Niektoré stavebné technológie odolávajú zemetraseniam lepšie, iné horšie a nemusí to primárne súvisieť s vekom budovy. Sú napríklad rímske staroveké stavby, ktoré zemetraseniam odolávajú úplne.
Architekt a projektant Jozef Kuráň. (zdroj: archív)Čo to znamená?
Napríklad Panteón je jedna z mála rímskych stavieb, kde nie sú praskliny. Odoláva im technológia starovekej betonáže.
Dobrým príkladom sú aj výškové stavby v Japonsku, ktoré sa už plánovite robia tak, že sa tam dáva takzvaná seizmická brzda, a preto lepšie odolávajú účinkom dynamického zaťaženia. Do niektorých podlaží sa dáva guľa, pohyblivé závažie alebo voda, ktorá vyvažuje dynamické účinky zemetrasenia.
Zemetrasenie je nebezpečné v tom, že na budovu pôsobí dynamickým zaťažením. Paneláky sú na tom staticky relatívne dobre. Ide o betónové stavby navrhnuté tak, aby v istej dávke alebo intenzite zemetraseniam odolali.
V oblastiach, kde je riziko seizmickej aktivity, ako spomínané Japonsko, sú isté obmedzenia pri prestavbách. Nesmú tam byť napríklad previslé konštrukcie. Niečo podobné sa stalo v Turecku. Tam boli veľké škody, ale preto, že vo viacerých budovách neboli dodržané niektoré postupy, ktoré sa pre oblasti so seizmickou aktivitou odporúčajú.
Aké sú tie odporúčania?
Statik nadimenzuje takzvaný nosný systém budovy. V rámci neho musia byť rôzne stužujúce steny, zavetrovacie prvky a podobne. Celú konštrukciu posudzuje aj na dynamické vplyvy, a to sa robí hlavne pri výškových a verejných stavbách.
Pri rodinných domoch je to iné, lebo niektorí ľudia si ich stavajú aj svojpomocne, môžu byť preto náchylné na poškodenia a viac ohrozené, keďže tam nemusia byť rôzne stužujúce prvky.
Pri panelákoch a pri starších stavbách sa kládol dôraz na statické riešenie a tie do istej miery odolajú. Nemáme však nadimenzované stavby na zemetrasenia, aké sú v Japonsku. Ale aj tam nastávajú pri zemetraseniach škody, takže nemôže tomu každá stavba odolať. Isté požiadavky sú však bežne zohľadnené aj v novej stavbe.
Poisťovne prijali stovky oznámení po zemetrasení. Ako si uplatniť náhradu škody Čítajte A čo rôzne historické stavby?
Tie môžu mať problém, lebo nemajú rôzne stužujúce prvky, napríklad steny či vence. Tým, že sú tam naukladané kamene alebo murivo, môžu jednoduchšie pri dynamickom zaťažení nastať trhliny a stavba sa môže začať rozpadať.
Ak ľudia bývajú na sídlisku, kde sú staršie paneláky, nie je to teda tak, že sú automaticky viac ohrození, pretože bývajú v desiatky rokov starom paneláku?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
