Pondelkové zemetrasenie spôsobilo najväčšie škody v obciach Holčíkovce a Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou, Baškovce v Humenskom okrese a Kolbovce v Stropkovskom okrese.
Obyvatelia a samosprávy sa musia popasovať s poškodeným vedením, rozvodmi, zničenými plynovými a vodovodnými prípojkami k rodinným domom. Viaceré obydlia majú narušenú statiku alebo popraskané omietky.
Vedúci oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied KRISTIÁN CSICSAY v rozhovore vysvetľuje, prečo bolo epicentrum zemetrasenia na Zemplíne, ako sa správať v prípade takejto živelnej pohromy a kde sa schovať.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo bolo príčinou chvenia zeme,
- aké oblasti na Slovensku sú seizmicky najaktívnejšie,
- aké stavebné materiály najlepšie odolajú seizmickým vlnám,
- prečo na vyšších poschodiach cítiť vlny zreteľnejšie,
- kam sa schovať pred dopadmi zemetrasenia.
Prekvapilo vás pondelkové večerné zemetrasenie?
Až tak nie. Na Slovensku sú seizmicky aktívne oblasti a rátame s tým, že skôr, či neskôr tam k zemetraseniu dôjde.
Ani načasovanie vás neprekvapilo?
Možno trochu.

Tentoraz bolo epicentrum pri obci Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou. Je to seizmicky najaktívnejšia oblasť na Slovensku?
Patrí medzi najaktívnejšie. Najaktívnejšie oblasti sú Malé Karpaty a okolie Komárna. Keď berieme do úvahy dlhodobú históriu. Keď berieme do úvahy históriu za posledných 30 rokov, tak je najaktívnejší východ Slovenska. Zemetrasenia sa dajú očakávať v budúcnosti ešte aj na východe, aj v okolí Komárna a Malých Karpát.
Čo by ste odkázali ľuďom v epicentre zemetrasenia? Môžu si vydýchnuť aspoň nateraz?
Na 99 percent ešte dôjde k slabším otrasom, tzv. dotrasom, ktoré môžu byť citeľné. Ale iba jedno percento by som dal tomu, že dôjde ešte k silnejším otrasom. Ale to je len môj osobný názor. Už by to nemalo byť ničivé, ale nedá sa to úplne vylúčiť. Čert nikdy nespí.

Zemetrasenie sa nedá predpovedať?
Nie. To by stálo veľmi veľký objem peňazí. Ani krajiny ako USA, ani iné bohaté štáty to nemajú. Aj to by vedeli prístroje zachytiť iba sekundy až minúty dopredu. Mesiac dopredu sa zemetrasenie predpovedať nedá, ani sa nebude dať.
Ale táto oblasť je seizmicky aktívna. V minulosti tu boli zemetrasenia s magnitúdou 4 – 5. V 2020 to bolo pri Michalovciach zemetrasenie s magnitúdou 3,4. Pred 20 rokmi bolo zemetrasenie pri Jasenove (okres Humenné), a to malo magnitúdu 4,3 a spôsobilo tiež škody.
Pondelkové malo magnitúdu 4,9. Toto bolo najsilnejšie zemetrasenie s epicentrom na Slovensku za posledných 90 rokov. Naposledy bolo zemetrasenie s magnitúdou 5 s epicentrom na Slovensku v roku 1930.
Čím je to, že zemetrasenia na Slovensku sú posledných 15 rokov stále silnejšie?
Nie sú. Tak by som to nepovedal. Tým, že štáty vybudovali lepšie monitorovacie siete, vedia lokalizovať a zaznamenať viac slabých zemetrasení. Takže počet slabých zemetrasení sa zvýšil. To sú zemetrasenia s magnitúdou menej ako 2, ktoré väčšina ľudí ani nepocíti. Zemetrasení, čo majú magnitúdu viac ako 2, je stále rovnako.

V akej hĺbke vzniklo zemetrasenie?
Skoro 18 kilometrov. Je taká hypotéza, že tam je kontakt mikroplatne ALCAPA a Európskej platformy. S kolegami si myslíme, že by to mohlo byť príčinou. Ale k tomu potrebujeme viac zemetrasení, pri ktorých vieme vyrátať tzv. fokálny mechanizmus. Teda, čo sa udialo v zemi. Či došlo k prešmyku, poklesu alebo horizontálnemu posunu platní. To sú tie tektonické pohyby. Bloky, ktoré majú medzi sebou plochu, kde vzniká to zemetrasenie. Mali by sme zistiť, aký je ten relatívny vzájomný pohyb.
A pondelkové zemetrasenie bolo výsledkom akého pohybu?
Na základe dát zo sveta to vyzerá na prešmyk.
Zvyknú sa platne prešmykovať ďalej alebo len raz a potom je dlhšie pokoj?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.