Samovraždy sú po dopravných nehodách druhou najčastejšou príčinou úmrtí u mladých. Najohrozenejšia je skupina dievčat vo veku od 12 do 17 rokov. Enormný je aj nárast psychických porúch mládeže, môžu za to sociálne siete i skúsenosť z epidémie covidu.
Deti sa tiež cítia nevypočuté, mnohé sa pre šikanu či zneužívanie obracajú na poradenské centrá alebo na detského komisára JOZEFA MIKLOŠKA. Pre lepšiu dostupnosť založil Úrad komisára pre deti nové pobočky po Slovensku.
Mikloško hovorí, že často riešia napríklad situáciu, keď dieťa nevidelo jedného z rodičov roky, aj keď na to má nárok. V praxi vidí ako pri ťažkých rozchodoch huckajú rodičia dieťa proti sebe. Je podľa neho škandál, koľko detí na Slovensku nemá prístup k pitnej vode a sľubuje, že ich priväzovanie v nemocniciach či odopieranie blízkosti rodiča sa zmení.
Jeho odborným poradcom je od júla bývalý politik Smeru Otto Brixi, ktorého ombudsman pozná „ako človeka, ktorý sa v rámci regiónu dlhodobo venuje pomoci deťom a téme detských práv“.
Nedávno stál Mikloško pred žiadosťou o rezignáciu od mnohých mimovládnych organizácii pre stretnutie s lídrom Republiky, podľa ktorého spolu riešili zhubnú progresívnu agendu.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa stretáva s politikmi,
- či jeho apolitický úrad nebol využitý v kampani,
- že východ vníma ako „prodetský“ región,
- kedy môže byť dieťa vyňaté z rodiny,
- aké najcitlivejšie prípady rieši,
- ako sa díva na fetujúce deti, ktoré štát roky prehliada.
Pred časom ste vzbudili rozruch stretnutím s lídrom Republiky Milanom Uhríkom, ktorý sa s vami odfotil a dal si to na facebook. Nezneužil tým váš úrad, nepovažujete to s odstupom času za chybu?
Už som sa k tomu vyjadril a zopakujem to, že sa po mojom nástupe snažíme robiť okrem individuálnych prípadov aj systémové riešenia, ktoré pomôžu všetkým deťom. Tu je samozrejme nutná spolupráca s politikmi. Každý rok prezentujeme v parlamente našu správu, hovoríme o našich výsledkoch a víziách. Tento rok sme nemali možnosť ju odprezentovať. Rozhodli sme sa preto, že sa budeme individuálne rozprávať so všetkými stranami o detských právach, ale nebudeme do toho ťahať politiku. Takto sme sa stretávali a stretávame sa so všetkými stranami, časť týchto stretnutí už máme za sebou - so Slovenskou národnou stranou, s Republikou, KDH, OĽaNO či SaS. Do volieb by sme ešte chceli stihnúť všetky strany, ktoré sú v parlamente alebo je predpoklad, že budú mať viac ako päť percent a teda budú ovplyvňovať aj život detí.
Milan Uhrík však využil vaše stretnutie v rámci svojho politického zápasu pred voľbami, keď v texte pod vašou spoločnou fotkou hovoril o tom, že chcú zabrániť zhubnej progresívnej agende. Neboli ste použitý?
My sme sa vyjadrili svojím spôsobom, on si to okomentoval vlastným spôsobom. Hovorili sme o téme detských práv, o rizikových skupinách detí a o tom, aby by boli systémové riešenia zavedené do praxe.

Rozprávali ste sa aj o progresívnej propagande?
Toto nebolo témou. Progresívna propaganda je všeobecný výraz, bavili sme sa o deťoch a riešeniach pre ne. V žiadnom prípade sa nedáme vtiahnuť do predvolebných bojov.
Faktom ale je, že následne vás 21 organizácií vyzvalo pre toto stretnutie na odstúpenie. Vyčítajú vám, že váš úrad má byť apolitický. Podľa mimovládok ste sa stali súčasťou zastrašujúcej a manipulatívnej politickej agendy Republiky.
Ja to nazývam nedorozumením. Prácu týchto organizácií si vážim a sledujem, je mi ľúto, že to vyvolalo určitú diskusiu, ktorá sa posunula niekde inde, kde ma to mrzí. Tieto organizácie rešpektujem, ale nepokladám to za chybu. Mňa zvolila Národná rada, jej som zodpovedný.
Nejde o legitimizáciu fašistov? Milan Uhrík pochádza zo strany, ktorej predstaviteľ kričal na rodinu s deťmi na stanici a ktorá darovala šek v symbolickej hodnote hendikepovaným deťom. Nie je tam žiadny aspekt, ktorý by vám prekážal diskutovať s extrémistami?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.