Zošit s výdavkami, odložený každý bloček. Ako žije slovenský dôchodca (rozhovor)

Život na dôchodku si mnohí pracujúci zromantizovane predstavujú ako celodenný oddych, odstrihávanie ruží v záhradke či čítanie obľúbených kníh.

Dvaja členovia Jednoty dôchodcov Slovenska pre Korzár porozprávali o tom, ako sa im žije v skutočnosti.

MÁRIA ŠTIAKOVÁ (66) a ARTÚR KOTTNER (84) sa zhodli na tom, že najdôležitejšie je nebyť sám a mať sa s kým porozprávať.

„Keď ste tesne pred dôchodkom, rátate, koľko ešte treba vydržať – už len dva roky, už len rok a myslíte si, že všetko sa skončí. Je to práve naopak. Už nedostanete odmeny z práce ani stravné lístky, príjem máte oveľa nižší. A pribudnú choroby,“ tvrdia.

V rozhovore sa dočítate:

aké predstavy o dôchodku mali, keď boli mladší,
kedy si založil zošit príjmov a výdavkov,
koľko šetrí dôchodca na dar pre vnuka na promócie,
prečo by nechceli byť mladí v tejto dobe,
koľko samoty je už príliš veľa.

Ako sa máte?

Artúr: Ďakujem, zatiaľ v poriadku. Zdravotne sa to dá vydržať, po lekároch chodím ako všetci. Ešte šoférujem, mám auto, postarám sa o seba. Teraz som si bol vymeniť vodičák, lebo som mal ešte ten starý, ružový. Dnes som prvýkrát po troch rokoch išiel autobusom. Aj to len preto, lebo som šiel k lekárovi do Auparku a jedna pani mi povedala, že tam dve hodiny hľadala, kde zaparkovať auto. Tak som to radšej ani neskúšal.

Mária: Nemôžem sa sťažovať, akurát na to, že nemám na nič čas. Športujem, chodím po výletoch, do lesa, na huby, na prechádzky s kamarátkami. Nestíham to už všetko, lebo som v dennom centre, v Jednote dôchodcov a ešte som v Klube pre zdravý život. A zapájam sa do všetkých akcií.

Pani Mária má rada spoločnosť a výlety. (zdroj: Elena Danková)

Ako ste si predstavovali dôchodok, keď ste boli mladí?

Artúr: Žil som v Nálepkove, pracoval som v Prakovciach. Denne sme chodili vlakom, hrali sme mariáš, boli s nami aj dôchodcovia, ktorí boli kondične úplne fit. Tak ja som si to tiež tak predstavoval, že keď budem dôchodca, budem aktívny. Môj otec sa dožil 92 rokov a bol stále čulý. Aj teraz sa zapájam do aktivít a súťaží, keď sa dá. Akurát som mal operovanú kýlu – pruh, tak som teraz naposledy nemohol.

Mária: V mladosti som nad dôchodkom tak nerozmýšľala. Ale som rada, že sa vieme stretnúť seniori, aj tí, čo sú sami. Porozprávame sa v klube, posedíme, keď má niekto narodeniny, meniny, tancujeme aj spievame. Máme tu aj spevokol. Aj si pomôžeme, potešíme sa navzájom. Pomáhame hlavne tým, čo nemajú deti a rodinu nablízku. Takto aktívne, ako je to teraz, by to mohlo byť aj naďalej.

Nemysleli ste si, že budete mať viac voľného času?

Mária: Áno, myslela som si, že ráno vstanem a pomyslím si – čo mám dnes robiť? Ale to sa za tie roky ešte ani raz nestalo. Stále niekam idem a niečo robím. Robíme opekačky, výlety, chodíme do kina, divadla, kúpeľov. Mám šťastie na dobrých ľudí. Keď mám chvíľku voľna, tak tú mi zaberú moje vnučky, ktoré strážim.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Jednota dôchodcov v Prešovskom kraji má novú šéfku. Aj predvolebné memorandá s viacerými stranami Čítajte

Máte vôbec čas si oddýchnuť?

Mária: Niekedy, keď príde sobota, nedeľa.

Artúr: Samozrejme, že aj ja mám. Teraz po operácii mám viac pokoja, musím oddychovať. Naši z klubu chodia spievať. Aj keď ja nespievam, išiel som na akciu k fontáne aspoň ako divák. Vždy sa niečo deje. Aj v Tatrách sme boli na výlete, chodíme na také miernejšie túry s palicami.

O dôchodcoch na Slovensku sa hovorí, že majú tri najväčšie problémy – financie, zdravie a pocit osamelosti. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Mária: Osamelosť si musí aktívne riešiť každý sám, ísť za tým. Napríklad aj sem do klubovní a centier. Horšie je, keď niekto skutočne nemôže odísť z domu zo zdravotných dôvodov. Tí sú odkázaní väčšinou na opatrovateľky. Ja síce bývam sama, ale mám dobrých susedov.

Artúr: Ja chodím k dcére, k vnučke, ona je tiež vydatá. V sobotu a nedeľu chodím k dcére na obed, idem okolo desiatej, som tam do štvrtej. Posedíme, porozprávame, príde aj vnučka. A už víkend ubehol. Vždy mi niekto aj volá, napríklad vnučka mi povie, že mi príde upratať. Ja hovorím, že netreba, už som si upratal. A ona, že to vie lepšie a že príde. Okná umyť alebo také veci. Nemôžem povedať, že som sám, aj keď bývam sám.

Mária: Veľa času nám zaberie aj to, keď chodíme na rôzne vyšetrenia. V čakárni sa často zoznámim s niekým druhým, porozprávame sa o svojich problémoch. A zrazu zistím, že moje problémy sú nič oproti tomu, čo majú ostatní.

Artúr: Teraz sú veľké problémy s lekármi, keď chcete ísť k nejakému špecialistovi. Dnes som bol s nohami pre žily, ďalší termín je najbližší tak o 4 – 5 mesiacov. Keby som mal akútny problém, tak neviem, čo budem robiť.