Radí ľuďom, ako si vytvoriť záhradu v obývačke. Členka občianskeho združenia Hlava deravá a vyštudovaná botanička VIKTÓRIA TUPTOVÁ (28) organizuje okrem prednášok aj swapy (tzv. výmeny) rastlín v Košiciach.
U nej doma by ste našli vyše 50 kvetináčov s izbovými rastlinami.
Pre Korzár porozprávala o tom, prečo je lepšie si informácie o rastlinách nalistovať v starých knihách a nie na internete, aj to, v čom môže príliš veľký kvetináč rastline uškodiť.
V rozhovore sa dočítate:
- Ktorá rastlina nemá botaničku v láske,
- čo si všímať pri kúpe rastliny,
- ako vytvoriť chorej rastline doma karanténu,
- kedy treba napadnutý list odstrihnúť,
- kde bude najbližšia výmena rastlín v Košiciach.
Odkiaľ sa vzala táto móda viac sa zaujímať o domáce rastliny? Nebola skôr samozrejmosť, že každý doma pestoval nejaké kvety?
Práveže vôbec nie. Moji kamaráti majú doma tak po jednej rastlinke, ktorá im vydrží pol roka – rok a koniec. Nám sa zdá, že keď počas covidu boli všetci doma, všimli si, že by sa im tam zišlo aj niečo viac. Niektorí si zaobstarali zvieratko, iní sa začali viac venovať pestovaniu rastlín.
Vtedy sa to rozmohlo. V poslednej dobe sa rozšírila aj móda nekupovať si nové veci, ale vymieňať si ich medzi sebou. Vznikli preto aj rôzne skupiny ohľadom výmen.
Osem tipov, ktoré zachránia rastliny, keď budete na dovolenke Čítajte Ako by si mal človek vybrať domácu rastlinu? Je to ako s domácim zvieratkom, že sa vyberá podľa temperamentu a času, ktorý mu je ochotný venovať?
Určite áno (smiech). Bolo by dobré prečítať si niečo o danej rastline predtým, ako si ju kúpim. Aby mi o pár mesiacov neostal iba prázdny kvetináč.
Človek by si mal uvedomiť, čo vie a čo nevie obetovať. Sú rastliny, ktoré potrebujú vysokú vlhkosť. Keď ju v byte nemám, potrebujem improvizovať a pripraviť skleník alebo nádobu, ktorá zabezpečí potrebnú vlhkosť. Ak viem, že toto nie som ochotná urobiť, tak sa nebudem snažiť pestovať takúto rastlinku.
Prípadne si treba uvedomiť, ako často a na ako dlho cestujem. Ak sa zdržiavam preč často a na dlhšie, tak to môže byť tiež problém.
Je rozdiel, či si rastlinku kúpim v kvetinárstve, kde sú odborníci na pestovanie, alebo v nejakom veľkom supermarkete s potravinami? Záleží aj na tom základe, aký má rastlina?
Osobne mám skúsenosti s nákupom rastlín aj tam aj tam a nevidím v nich nejaký dramatický rozdiel. Skôr sa dajú rozlíšiť poctiví a nepoctiví predajcovia. Niektorí sa snažia predať rastlinku za každú cenu, aj keď sami vidia, že je niečím napadnutá. Na to si treba dať najviac pozor, aby som si domov nedoniesla nejakých nevítaných návštevníkov.
Ja sa snažím stále prezrieť aj listy, či nemajú chrobáky alebo pavučiny. To je hneď vidieť. Väčšina chrobáčikov sa pohybuje celkom rýchlo a chcú sa skryť. Keď otočím list na druhú stranu, rýchlo ujdú.
Nemáte okrem ekologického aj záchranárske zmýšľanie? V zmysle, že si vezmem domov chorú rastlinu a zachránim ju, vyliečim? Dá sa to vôbec?
Samozrejme. Len pre ňu treba doma vytvoriť priestor. Musíme ju izolovať od zdravých rastlín, aby ich nenakazila.
Rastlina musí byť tiež v karanténe, kým sa vylieči?
Áno. Na to nám poslúži buď samostatná miestnosť alebo presklená skrinka. Alebo ju zabalím do priehľadného igelitového sáčka, keď ju vystriekam prostriedkom proti škodcom.
Rastline neprekáža, že je zabalená v igelite? Vie pod ním dýchať?
Nemalo by jej to prekážať. V procese fotosyntézy rastlina vylučuje kyslík, prijíma CO2. Rastliny aj dýchajú, čiže prijímajú kyslík a vylučujú CO2, takže ona si to vie sama vykompenzovať. Poškodiť to môže rastlinu, ktorá nemá rada vyššiu vlhkosť.
Hitom sú aj rastliny, ktoré pre nás v domácnosti majú nejaký úžitok. Napríklad čistia vzduch ako brečtan alebo svokrin jazyk. Aj jeden kvetináč v izbe pomôže alebo by som ich tam musela mať desať, aby to malo citeľný efekt?
Podľa mňa je to z veľkej časti marketingový ťah. V podstate každá rastlina tým, ako funguje, čistí vzduch. Nemôžeme to brať doslovne, že si dám jeden svokrin jazyk do fabriky a mám vybavené. Takto to nefunguje.
Rastliny majú skôr ten efekt, že ich zelená farba je upokojujúca, človek sa stará o niečo ďalšie, myslí na niečo iné, robí mu to radosť a vie ho to odpútať od bežných problémov. Teší sa, keď rastline pribudne nový list alebo sa teší, že ju má už dva roky a stále je krásna. Prípadne keď ju vie rozsadiť do viacerých kvetináčov, lebo sa rozrástla.
Aby sa z toho vedel človek tešiť, musí byť aj dosť trpezlivý a pozorný. Lebo to sa neudeje zo dňa na deň.
To je pravda, ale sú aj rastliny, ktoré rastú relatívne rýchlo oproti iným. Ale trpezlivosť ruže prináša, v tomto prípade aj doslovne.
Ktoré rastliny by ste odporučili doma pestovať napríklad pri respiračných ochoreniach alebo alergiách? Zvykne sa na to odporúčať tymian. Máte s ním dobré skúsenosti?
Je to skôr o tom, že keď trochu pošúchame listy tymianu, uvoľnia sa príjemné voňavé látky. Tie môžu napomáhať rozšíreniu dýchacích ciest. Nádchovník, mäta a medovka sú vhodné na prípravu sirupov, ktoré pomáhajú pri respiračných ochoreniach. Takže nejde len o ich samotnú prítomnosť v izbe, ale o ich následné využitie.
Keď žije rastlina v izbe dva roky, to je už úspech? Akú majú teda izbové rastliny životnosť?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
