VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Desaťročie obnovovali hrady, niektoré doslova znovu objavili.
Spoločný projekt ministerstiev kultúry a práce, sociálnych vecí a rodiny sa skončil pred dvomi rokmi.
V októbri sa uzavrie ďalší projekt, ktorý umožnil pri obnove hradov zamestnať ľudí z marginalizovaných rómskych komunít.
Práce na niektorých hradoch sa zastavili, inde pokračujú, ale vo výrazne zmenšenej miere a mnohým nedokončeným konzervačným zásahom hrozí deštrukcia.
Hradári preto rozbehli petíciu za systematické financovanie záchrany hradov.
Dožadujú sa obnovenia projektu zapojenia nezamestnaných do obnovy hradov a volajú po zvýšení podpory občianskym združeniam, ktoré zachraňujú kultúrne dedičstvo aj vo svojom voľnom čase.
Pamiatky sú na chvoste záujmu, hovoria.

Projekt pomohol aj na východe
„Na východnom Slovensku túto podporu využili všetky hrady okrem hradu Veľký Kamenec, ktorý obec neskôr predala. Projekt pomohol všetkým zanedbaným hradom a zrúcaninám,“ hovorí o spoločnom projekte ministerstiev kultúry a práce pod názvom Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva Martin Sárossy, predseda občianskeho združenia Rákociho cesta, ktoré spojilo šesť hradov na Prešovskej hradnej ceste.

Projekt fungoval v rokoch 2011 – 2021.
Pilotná časť prebehla v roku 2011, keď sa na hradoch Šariš a Uhrovec na pol roka zamestnalo 50 evidovaných znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Neskôr ročne pri obnove zrúcanín asi štyroch desiatok hradov, z toho takmer polovice na východe, pracovalo viac ako 600 ľudí.
Celkový objem prefinancovaných nákladov v projekte je takmer 20 miliónov eur, ministerstvo práce na mzdy vynaložilo necelých 14 miliónov.
Podporilo približne 2 540 uchádzačov o zamestnanie, z toho asi 1 025 bolo dlhodobo nezamestnaných.
Niektorí pracovali na obnove hradov niekoľko rokov.

Obnovili zaniknuté hrady
Pred rokmi zastrešilo združenie Rákociho cesta činnosť obnovy hradov Šariš, Kapušany, Šebeš, Soľnohrad, Obišovce a Lipovce práve z tohto projektu.
Pomáhalo tiež rozbehnúť projekt na Hanigovskom hrade (okres Sabinov), na hradoch Plaveč (okres Stará Ľubovňa), Medzianky (okres Vranov nad Topľou), Holumnica (okres Kežmarok), Sokoľ (okres Košice-okolie) a Tibava (okres Sobrance).
„Kde čo len jeden kameň stál na kameni, opravili sme ho. Aj keď išlo o malé zaniknuté hrady, podarilo sa nám archeologickým výskumom odkryť murivá a nadmurovať ich. Pozdvihli sme zaniknuté hrady z kategórie les a húština na hradnú zrúcaninu,“ vysvetľuje Sárossy.
Príkladom sú Obišovský, Lipovský hrad, Šebeš či Soľnohrad.
„Robili sme sčítanie. Kým na zaniknutých hradoch bola návštevnosť nula až jeden človek ročne, dnes na ne chodieva sto ľudí počas víkendu. Napríklad v Šebeši ani miestni obyvatelia obce Podhradík nevedeli, kde presne sa zrúcaniny hradu nachádzajú. Pritom má obec hrad v erbe. Dnes hrad tvorí siluetu obce, je významným krajinotvorným prvkom. Najväčšie kultúrne podujatie v obci sa konalo na hrade. Práve hrad „potiahol“ návštevnosť,“ dodáva.
Prešov je jediné okresné mesto s takou vysokou hustotou hradov, čo je podľa Sárossyho ideálny produkt pre rozvoj cestovného ruchu a turizmu.
„Každý hrad má svoju históriu a príbeh. Mnoho ľudí chodieva na hrady kvôli nádhernému výhľadu. Sú naozaj úchvatné.“

Len pre obce z Atlasu rómskych komunít
Ostatné dva roky môžu združenia a obce čerpať finančné prostriedky na obnovu hradov z národného projektu Ľudia a hrady, ktorý spolupracuje s marginalizovanými rómskymi komunitami.
Nie je adekvátnou náhradou spoločného projektu, pretože podmienkou je, aby aspoň 60 percent zamestnaných pochádzalo práve z tohto prostredia.
Obce, v katastri ktorých sa hrady nachádzajú, musia byť evidované v Atlase rómskych komunít.
Na východe ide približne o tucet hradov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.