Nemá ešte ani 30 rokov, no už má vlastnú šou v televízii, reláciu v rádiu, je častým hosťom rôznych programov, objavuje sa na titulkách ženských magazínov a svojimi vtipmi vypredáva kluby nielen na Slovensku, ale už aj v Česku. SIMONA SALÁTOVÁ je na Slovensku pojem.
Spolu so snúbencom s umeleckým menom JOE TRENDY (vlastným menom Teodor First) zavítali v rámci Leta v Kulturparku aj do Košíc. „Odkiaľ ste prišli? Z Trebišova? Fascinujúce, kde všade sú ľudia schopní žiť,“ odzbrojil na úvod publikum Joe.
Po dvojhodinovom vystúpení pretkávanom hurónskym smiechom porozprávali stand-up komici Simona a Joe o prípravách na vystúpenia, o svojich plánoch, o tom, prečo je stand-up lepší ako terapia, aj o tom, čo pre nich znamená rozoberať nahlas aj tabu témy.
„Najviac zo všetkého by som chcela mať vnútorný pokoj popri práci. Nespúšťať paniku, keď ju netreba. A vedieť povedať aj sebe, aj ľuďom niekedy, že nie,“ odhalila Simona.
V rozhovore sa dočítate:
- Aký je rozdiel v živých vystúpeniach v Bratislave a na východe,
- čím si vedia komici pokaziť nedeľu,
- akými slovenskými a zahraničnými komikmi sa inšpirujú,
- či Simonu popularita chráni pred posmeškami,
- kde si komici dovolia aj improvizovať.
Ako sa máte?
Simona: Výborne. Sme veľmi radi, že sme mohli hrať v Kulturparku, čo je jedinečný priestor, ktorý v Bratislave, ale aj celkovo na Slovensku chýba. Vždy sa sem veľmi tešíme.
Joe: Košice sú fantastické mesto. Ľudia sú tu takí milosrdní, že sa smejú na našich vtipoch.
Simona: Koluje veľa vtipov, že Košičania berú veľmi vážne srandu a zábavu. A niektorí si to na druhý deň ani nezvyknú pamätať. Ale košické publikum pochopí aj náročnejšie intelektuálne vtipy, ktoré zvykneme dávať vo väčších mestách. Zároveň sa nestratí ani v tých jednoduchších ľudských témach. Ja naozaj milujem vystupovať na východe Slovenska. Myslím to úplne vážne.
Je rozdiel, či máte vystúpenia na Kysuciach, odkiaľ pochádzate, v Bratislave alebo v Košiciach?
Joe: Na Kysuciach sme nikdy vystúpenie nemali. Ale v Dolnom Kubíne, mojom rodnom meste, áno. A tam to bolo fantastické. Čím ide človek viac na východ, tým je to lepšie a lepšie v tom zmysle, že tí ľudia si to viac vážia. V Bratislave je to skôr samozrejmosť, lebo tam tých vystúpení býva viac. Tu hráme raz za čas.
Simona: Na východe som nikdy nezažila zlú šou. Tu je živelnejší divák, čo mi veľmi vyhovuje.
Zvykli ste si už vy ako dievča z dediny na bratislavské „snobské" publikum?
Simona: Nepovedala by som, že snobské, skôr náročnejšie. Je to publikum ľudí, ktoré je zvyknuté mať k dispozícii veľa kultúrneho vyžitia a môžu si vyberať. Strašne si vážime, že si vyberú aj nás. Ale zároveň očakávajú už aj nejaké kvality. Ja som si už v Bratislave zvykla, ľudia sú tam podporujúci a prajú nám. A to je v spoločnosti veľmi dôležitá vec.

Na akom type humoru sa ľudia teraz najviac smejú? Viete to porovnať s vašimi začiatkami?
Joe: Najlepší je humor, s ktorým sa ľudia vedia stotožniť. Každodenné problémy, o vzťahoch, ako som vyrastal atď. Mám napríklad aj taký set o tom, ako som bol na pošte a čo ma tam rozčúlilo. Každý komik je iný a veľa záleží aj od toho, ako sa predvedie, aký má prejav.

Lebo napríklad politické vtipy ste dnes nemali, skôr len také ľudské. A kedysi bola aj politika častým námetom humoristov.
Joe: V Silných rečiach máme ľudí, ktorí sa venujú aj tomuto typu humoru. Politiku so Simonkou sledujeme, aj nedeľu si vieme pokaziť politickými reláciami. Ale nám sa v bežnom živote stane toľko veľa zaujímavých vecí, že už nezvýši miesto na politiku na vystúpeniach.
Simona: Prenechávam politickú satiru ľuďom, ktorí ju robia výborne. Ja na sociálnych sieťach jasne dávam najavo, čo si myslím o akej politickej veci. V tomto období je veľmi dôležité, aby sa ľudia spájali a vedeli sa dobre spolu zabaviť.
Kedysi ste vystupovali viacerí v rámci Silných rečí, teraz počúvajú diváci celý večer len vás dvoch. Sedí vám lepšie takáto komorná zostava?
Joe: Stále reprezentujeme Silné reči, ale toto je vystúpenie mimo Silných rečí.
Simona: Toto je špecialita pre Košice, bežne nerobíme vystúpenia vo dvojiciach. Je to podobné ako doma, keď sa bavíme. Trochu je to aj náročné v tom, že sme obaja iné typy komikov.
Ešte stále hľadáme cesty a spôsoby, ako spolupracovať na pódiu. Ale je úžasné chodiť s človekom, ktorý robí tú istú prácu ako vy a dokáže vás pochopiť a tešiť sa s vami.
Máte nejaké vzory humoristov, komikov, ktorých sledujete a bavia vás?
Simona: My sme spolu pred spaním veľmi dlho počúvali Lasicu a Satinského. Zosobňujú univerzalitu toho smiechu a v tom sme sa obaja našli.
Joe: Samozrejme, nerobíme taký humor ako oni, ale úcta a rešpekt voči umeniu, ktoré robili oni, tam stále je. Doma sledujeme aj zahraničné stand-up špeciály. Tých najlepších, aby sme sa tiež mohli posúvať. Napríklad Bill Burr, Jerry Sienfield a Dave Chappelle. Je dobré sa od nich učiť, ako sa to robí.

Stále si robíte žarty aj zo svojej postavy. Nie je to už opakovaný vtip? Alebo je to váš spôsob, ako sa s tým vyrovnať?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.