Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nedávno vykonal monitoring dodržiavania ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v ďalších psychiatrických zariadeniach na východnom Slovensku. Monitoringy psychiatrických zariadení robí úrad už od roku 2019.
Komisárka Zuzana Stavrovská hovorí, že tieto zariadenia sú úplne na konci záujmu, pokiaľ ide o financovanie ich materiálneho vybavenia. Pacienti napríklad nemajú dobrý prístup k hygiene, toaliet na daný počet pacientov je málo.
„Používanie spŕch je časovo obmedzené, ráno dve hodiny a večer dve hodiny. V jednom z psychiatrických zariadení sme napríklad zistili, že pri hygiene ani nie je dostatočne zabezpečená ochrana intimity,“ opisuje Stavrovská zistenia z minulých monitoringov. Hovorili sme s ňou aj o používaní obmedzovacích prostriedkov v nemocnici pri psychiatrických pacientoch, ale aj deťoch.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- či sa situácia na psychiatriách zlepšuje,
- čo zmenila novela zákona o zdravotnej starostlivosti pri používaní obmedzovacích prostriedkov,
- ako je to s obmedzovacími prostriedkami u detí,
- prečo zamestnanci na oddeleniach nemajú šatne či samostatné toalety.
Posledný týždeň ste robili monitoring v psychiatrických zariadeniach na Slovensku. Tieto monitoringy prebiehajú už od roku 2019, čo všetko zisťujete?
Zameriavame sa na ochranu dodržiavania ľudských práv pacientov v psychiatrických zariadeniach v kontexte Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala v roku 2010.
Riešime napríklad to, ako je splnená bezbariérová prístupnosť, či majú pacienti prístupné priestory, ako sú telocvičňa, jedáleň, bufet, terapeutické miestnosti či vonkajší dvor, ale aj to, či majú psychiatrické oddelenia výťah. Monitorujeme, akým spôsobom je zabezpečené materiálne vybavenie oddelení, koľko lôžok je na izbe, či aká je prístupnosť k hygiene. Zaoberáme sa aj tým, či môžu mať pacienti prístup k telefónom, či sú povolené návštevy, či a akým spôsobom sú informovaní o svojej liečbe.
Špeciálne sa zameriavame na udelenie súhlasu s elektrokonvulzívnou terapiou (tzv. elektrošoky - pozn. red.), a teda či bol o nej pacient poučený, či vie tento súhlas udeliť relevantným spôsobom, ale tiež či bol poučený, že súhlas môže vždy odvolať. Zaoberáme sa aj problematikou používania obmedzovacích prostriedkov, či bol pacient informovaný o ich použití, či vedel, čo sa bude diať, či bol ochotný podstúpiť proces liečby aj bez použitia obmedzovacieho prostriedku.

Monitoringy robíte už štyri roky, aké pochybenia ste za ten čas podchytili ako najčastejšie a prípadne aj najzávažnejšie?
Závažný problém je, že psychiatrické zariadenia sú úplne na konci záujmu v otázke financovania ich materiálneho vybavenia. V mnohých z nich sú napríklad lôžka či nočné stolíky v dezolátnom stave. Pacienti napríklad nemajú dobrý prístup k hygiene, toaliet je málo. Zistili sme tiež, že používanie spŕch je časovo obmedzené, niekde je to ráno dve hodiny a večer dve hodiny.
Pri zmiešaných psychiatrických oddeleniach, kde sú muži aj ženy, sme zistili, že nie je dostatočne zabezpečená ochrana intimity pri hygiene, keďže pacient si nevie dostatočne zabezpečiť, aby mu iný pacient nevošiel do sprchy, prípadne sme pozorovali aj sprchovanie pri otvorených dverách.
Časté sú veľmi kritické možnosti prekonávania bariér v podobe schodov. Výťahy niekde úplne chýbajú. Tiež je znepokojujúce, že v zdravotnej dokumentácii sa veľakrát nenachádzajú podpísané informované súhlasy s hospitalizáciou a poskytnutím liečby. Tiež nie je výnimočné, že nie sú udeľované špeciálne súhlasy pre elektrokonvulzívnu terapiu.
Posledný monitoring ste robili na východnom Slovensku v Košiciach. Vidíte aj nejaké regionálne rozdiely v týchto zariadeniach naprieč Slovenskom?
Nedá sa to takto povedať. V Košiciach sme boli na dvoch klinikách a už tam je to úplne odlišné v otázke materiálno-technického zabezpečenia. Sú tam tiež odlišné postupy, iné priestory. Psychiatrická klinika v Bratislave na Mickiewiczovej ulici a psychiatrické oddelenia v Banskej Bystrici alebo Košiciach sídlia vo veľmi starých priestoroch. Na niektorých psychiatrických klinikách je až obdivuhodné, že tam zamestnanci dokážu pracovať. Veľakrát nemajú vytvorené podmienky na to, aby mohli prácu vykonávať komfortne. Nemajú šatne či samostatné toalety.
Registrujete, že situácia sa postupne zlepšuje?
Pokiaľ ide o materiálno-technické zabezpečenie, záleží od zriaďovateľa, koľko finančných prostriedkov pre psychiatriu vyčlení. Pozitívna je zmena právnych režimov, ktoré platia na psychiatrii. Je tam naozaj veľký priestor na to, aby sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti zlepšovalo v súlade s ochranou ľudských práv.
Zaujímavá je napríklad snaha ministerstva zdravotníctva v rámci koncepcie humanizácie psychiatrickej starostlivosti podporiť vylúčenie používania sieťových postelí ako obmedzovacích prostriedkov, ktoré sa využívajú na izoláciu nepokojného pacienta na psychiatrických oddeleniach.

O aké konkrétne snahy ide?
Rezort vypísal projekt v hodnote desať miliónov eur financovaný z Plánu obnovy. Ide o projekt na vybudovanie samostatných miestností pre izoláciu nepokojného pacienta. Sú vypísané výzvy, zapájajú sa do nich nemocnice, ktoré píšu projekty. Na psychiatrických oddeleniach sa musia vysporiadať s pacientmi, ktorých potrebujú izolovať z dôvodu ich nebezpečného správania, a často používajú spomínané sieťové postele.
Sú však psychiatrie, ktoré vôbec sieťové postele nepoužívajú. Záleží to už na jednotlivých prístupoch k pacientom. Sú psychiatrie, ktoré používajú aj moderné metódy, ako je napríklad repetitívna transkraniálna magnetická stimulácia, biofeedback alebo virtuálna realita, ktorá sa pacientom poskytuje, aby sa rýchlejšie zotavovali. Tieto metódy sú menej invazívne ako elektrokonvulzívna terapia.
Na uzavretých psychiatrických oddeleniach sú to skôr výnimočné spôsoby poskytovania starostlivosti. Veľakrát tam totiž pacient nemá ani prístup k telefónu alebo nemôže robiť žiadnu aktivitu, ktorá by mu spríjemnila deň. Niektoré uzavreté oddelenia naozaj fungujú ešte prísnejšie ako väznice.

Monitorujete aj používanie obmedzujúcich prostriedkov, čo si preberieme podrobnejšie. Na začiatok si môžeme povedať, čo to sú obmedzovacie prostriedky, respektíve ktoré konkrétne prostriedky sa považujú za obmedzujúce už podľa novely zákona.
Aj doteraz sa na psychiatrických oddeleniach používali obmedzovacie prostriedky, ich vymedzenie a použitie však bolo upravené len odborným usmernením ministerstva zdravotníctva z roku 2009. Ľudské právo, v tomto prípade sloboda pohybu, nie je možné obmedziť bez riadneho zákonného základu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.