Na Nicejskom koncile v roku 325 sa zaviedlo nariadenie, že Veľkonočná nedeľa sa bude sláviť po prvom jarnom splne mesiaca. A preto sa môže tento sviatok konať od 22.3. – 25.4., v závislosti od spomínaného splnu.

Pesach alebo Pascha je židovský sviatok na pripomienku toho, ako Boh v roku 1513 pred n. l. oslobodil Izraelitov z egyptského otroctva. Slávi sa v rovnakom čase ako Veľká noc. Slovo „Pesach“ alebo „Pascha“ znamená obchádzanie, alebo prechod a odkazuje na poslednú egyptskú ranu. Podľa Biblie anjel smrti prešiel (obišiel) krajinu a usmrtil všetko prvorodené, vynechal len Izraelitov.

Presný dátum Ježišovej smrti síce nie je známy, avšak na základe prírodných skutočností ho vieme aspoň orientačne. Isaac Newton v roku 1733 vypočítal, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v jeden z týchto troch dní - 7. apríla 30 - 4. apríla 33 – 23. apríla 34. Podľa ďalších vedcov Ježiš zomrel zrejme 3. apríla 33, práve vtedy totiž bolo v Jeruzaleme čiastočné zatmenie Slnka a Mesiac bol v splne, kedy dochádza k zemetraseniam. A ako sa píše v Biblii, „v momente Ježišovej smrti nastala tma po celej zemi a zem sa triasla".

Na Veľkú noc dávali dievčatá svojim nápadníkom pisanky – maľované vajíčka, kde bol zvečnený – napísaný – veršík či vyznanie lásky.

Birky poznajú najmä v regióne Abova. Tam takto nazývajú bahniatka. V ďalších kútoch východu ich volajú aj bažičky či pužičky a puzičky.

Šovdra (šoudra, šoldrina, šodra) sa pripravovala po zabíjačkách a je to voňavá údená šunka.

Šafľik je malá drevená nádoba, takže vhodná pomôcka pri oblievačke.

S týmto úkonom sa spája viacero legiend. V niektorých regiónoch sa hovorilo, že kto príde prvý, ten prvý pozbiera úrodu, prípadne bude mať šťastie a bohatstvo. Na Dolnom Spiši si takto dievčatá privolávali skorý sobáš.

Hoci sa zvykne hovoriť, že ide o americký konzumný výmysel, nie je to tak. K tejto tradícií sa viaže príbeh zo starogermánskej mytológie. Podľa starodávneho príbehu pohanská bohyňa jari a plodnosti Ostara (nazývaná aj Eostre) našla zraneného vtáčika. Keďže bola zima, premenila ho na zajačika, aby prežil studené dni. Ten jej potom ako výraz vďaky prinášal každú jar vajíčko.

Medvedí cesnak síce v posledných rokoch zažíva veľký boom, avšak poznali ho už aj starí Rimania, Kelti či západní Slovania. V mimoriadnej obľube ho mal slávny cisár Karol Veľký.