V regiónoch s nemeckým obyvateľstvom sa hovorilo aj cušpajz a ide o prívarok. Obľúbený bol fazuľový, ktorý sa pripravil z vopred namočenej suchej fazule, zápražky, soli, octu a kyslej smotany. Varieval sa aj mrkvový, na ktorý stačí nakrájanú mrkvu opražiť na tuku, zvlášť na masle orestovať cibuľu, pridať hladkú múku, zaliať mliekom a urobiť hustejšiu omáčku. Tú stačí spojiť s mrkvou a zjemniť kyslou smotanou.

V Above takto nazývali (a mnohí ešte nazývajú) hrubšie lokše z nekysnutého cesta. Môžu mať sladkú verziu - posypanú práškovým cukrom či natretú lekvárom, alebo sa jedia ako príloha k mäsu, prívarku, polievke. Pripravujú sa z hladkej múky, sódy bikarbóny, štipky soli, vajíčka, cukru, kyslého mlieka a masti.

Tento výraz pre praženicu sa používa najmä na Zemplíne a podľa všetkého pochádza z maďarského rántott, čo je smažiť a rántotta, teda praženica.

Ide o polievku z mladých kapustných listov, niekde dokonca aj z kalerábových. Umyté listy gazdiné nakrájali, obvarili. V druhom hrnci z masla a múky pripravili zápražku, priliali k nej vodu, v ktorej sa varila kapusta, mlieko či smotanu. Pridať sa môže aj vajíčko. Nechali prevrieť, do hotovej polievky dali uvarenú kapustu a dochutili.

Jednoduchá dobrota zo Šariša potešila maškrtníkov v čase, keď sa v domácnosti piekol chlieb. Cesto je z hladkej múky, droždia či kvásku, prelisovaných varených zemiakov, vody a soli. Po vykysnutí z neho gazdinky urobili malé bochníky, tie rozvaľkali a natreli tvarohom či lekvárom, prikryli druhým cestom, okraje spojili a upiekli v peci spolu s chlebom. Ešte teplé ich potreli roztopeným maslom.

Papcun je polievka, ktorá má viacero verzií, napríklad s mliekom či s hubami. Jej základ je jednoduchý. Do osolenej vody sa dali variť na kocky pokrájané zemiaky, medzitým z jedného vajíčka, štipky soli a múky urobili tvrdé cesto, ktoré potom nadrobili k zemiakom, spolu krátko povarili a dochutili.

V jednom hrnci sa uvarí fazuľa, v druhom zemiaky. Hotová fazuľa sa pridá k zemiakom, ktoré sa necedia. Polievka sa ochutí vodou z kyslej kapusty, ktorú volajú rôsol, soľou, korením a na záver nasucho opraženou múkou.

Pohánku priniesli do Európy Tatári. Každý vojak mal na sedle priviazané vrecko s pohánkou, aby mal obživu aj vtedy, keď nebude s ostatnými. A tak zrejme odvodením od Tatárov zostala na východe Slovenska pohánka tatarkou. A práve z tejto pohánkovej - tatarčanej - múky sa vyrábajú povestné pirohy.

Nebudeme špekulovať, z čoho si naši predkovia tento názov odvodili, ale sú to klasické zemiakové šúľance. Často ich jedávali napríklad s makom.

V Ruskove, ale aj v iných dedinách okolo Košíc, takto volajú kašu, ktorej príprava trvá pár minút. Stačí múku nasucho opražiť do svetlohneda, zatiaľ vodou tak, aby vznikla kašovitá, prípadne krémová, konzistencia. V druhej nádobe na masti orestujte nadrobno nakrájanú cibuľu, keď bude zlatistá, odstavte ju, posypte mletou červenou paprikou a dobre premiešajte. Naservírujte kašu, na vrch trochu praženej cibuľky a takzvaný čierny bošpor je hotový. Existuje aj biely a vtedy sa múka zalieva mliekom a osladí sa cukrom.