Korzár logo Korzár

Zemetrasenie na Slovensku pred 260 rokmi zabíjalo. Seizmológ: Môže sa to zopakovať

Sme tektonicky aktívnou krajinou, vraví.

Seizmológ Andrej Cipciar. (Zdroj: Archív A. C.)

Za posledné týždne, po obrovskom zemetrasení v Turecku a Sýrii, médiá informovali o viacerých otrasoch v rôznych častiach sveta. Koncom februára boli slabšie otrasy zaznamenané aj pri ukrajinskej obci Veľká Dobroň, vzdialenej približne 15 kilometrov od hraníc so Slovenskom. Na našom území sa zem naposledy silnejšie zatriasla v roku 2020 pri Michalovciach. Po tejto udalosti zostali škody na niektorých budovách, napríklad na kaštieli Sztárayovcov, sídle Zemplínskeho múzea, či riadiacej veži v Posádkovom cvičisku Biela hora.

Seizmológovia ANDREJ CIPCIAR (AC) a RÓBERT KYSEL (RK) z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied vravia, že Zemplín patrí na našom území medzi seizmicky aktívne oblasti. Rovnako aj celé Slovensko je z geologického hľadiska pomerne tektonicky aktívne.

Väčšina posledných zemetrasení u nás bola v celosvetovom meradle považovaná za slabé. V minulosti však naši predkovia čelili aj otrasom, ktoré rúcali budovy a brali ľudské životy. Seizmológovia upokojujú, že sa podobného zemetrasenia ako v Turecku báť nemusíme, no také otrasy, ako boli pred 260 rokmi pri Komárne, sa u nás môžu zase zopakovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od zemetrasenia v Turecku a Sýrii sa správy o podobných, hoci miernejších udalostiach vo svete začali objavovať akosi častejšie. Médiá informovali o zemetrasení v Chorvátsku, Rumunsku, na Novom Zélande aj vo Walese. Majú nejaký súvis, alebo ide o samostatné javy, len sa stali v čase blízkom ničivej udalosti v Turecku?

- AC: Všetky spomenuté sú oblasti, kde výskyt zemetrasení nie je ničím výnimočným a predpokladám, že spolu nesúvisia. Oblasť Nového Zélandu je časťou takzvaného Pacifického ohnivého kruhu, ktorý obkolesuje základňu Tichého oceánu. Dochádza na ňom k asi 90 percentám všetkých zemetrasení. Jeho celková dĺžka je viac ako 40 000 kilometrov.

V Európe je seizmicky najaktívnejšia širšia oblasť Stredozemného mora. Spomenuté oblasti Chorvátska a Rumunska patria do tejto zóny, ktorá ďalej pokračuje cez Turecko a potom približne na juhovýchod na Irak, Irán a severným okrajom Indie až k pohoriu Himaláje.

Veľká Británia až taká seizmicky aktívna nie je, stále je však aktívnejšia ako územie Slovenska. Na jej území ročne dochádza k asi 300 až 400 zemetraseniam, pričom najaktívnejšou časťou je práve severozápadný a južný Wales.

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Čo je čo pri zemetraseniach: magnitúda alebo magnitúdo? Čítajte 

K zemetraseniam najčastejšie dochádza na okrajoch veľkých tektonických dosiek, podobne ako to bolo v prípade Turecka. Zároveň boli v týchto miestach namerané i tie najväčšie magnitúda. Zem sa však trasie aj vo vnútri platní. Čo býva príčinou?

- AC: Veľká väčšina zemetrasení je tektonického pôvodu. To znamená, že k nim dochádza na tektonických rozhraniach, teda na zlomoch v dôsledku vzájomného pohybu tektonických platní. Ľudia si asi pod pojmom tektonické platne zvyčajne predstavia, ak vôbec, tých 12 hlavných, ktoré sú v neustálom vzájomnom pohybe. Pri porovnaní polohy epicentier zemetrasení s polohami tektonických rozhraní vidíme výraznú zhodu.

No tieto hlavné tektonické platne sú ďalej vnútorne rozlámané na menšie platne až mikroplatne. Je ich pomerne veľa, ich vzájomný pohyb je často oveľa komplikovanejší ako pri hlavných platniach, no aj na ich rozhraniach vznikajú zemetrasenia. To sú obyčajne tie "vo vnútri platní", no dejú sa na menších lokálnych zlomoch, ktoré býva oveľa ťažšie identifikovať.

Seizmológ a váš kolega Kristián Csicsay v podcaste Ráno nahlas vravel, že zemetrasenia možno očakávať tam, kde už predtým boli. Stáva sa však aj to, že sa epicentrum objaví na mieste, kde doteraz nikdy nebolo?

- AC: Musíme si uvedomiť, že v porovnaní s geologickými časmi máme na údaje o zemetraseniach k dispozícii len pre pomerne krátke časové okno. Prístrojová seizmológia funguje zhruba sto rokov, historické údaje o zemetraseniach máme približne 1 000 až 1 500 rokov. Ak sú tektonické pohyby veľké, ako napríklad v subdukčných zónach Pacifického ohnivého kruhu približne dva až desať centimetrov za rok, napätie medzi tektonickými platňami, ktoré je potrebné na vznik zemetrasenia, sa nazhromaždí rýchlo a zemetrasenia sa opakujú častejšie.

Práve pri tých „vnútroplatňových” zemetraseniach" sa však často stáva, že tektonické pohyby sú veľmi malé a kým sa v mieste zakliesnenia nazhromaždí dostatočné napätie na vznik zemetrasenia, môže to trvať stovky až tisíc rokov. Keď potom zemetrasenie vznikne, môže sa zdať, že nikdy predtým na tom mieste nebolo. Ale kedysi dávno tam pokojne mohlo byť, len o ňom tak dávno do minulosti nemáme informácie. V tom prípade je možné, že tektonický zlom funguje v takomto pomalom režime a aj ďalšie zemetrasenia sa budú vyskytovať s podobne dlhou periodicitou.

SkryťVypnúť reklamu

Druhá možnosť je, že v dôsledku komplikovaného vzájomného pohybu tektonických platní sa naozaj vytvoril nový aktívny zlom. V tom prípade je možné, že začneme v danej oblasti pozorovať zemetrasenia aj častejšie.

Súvisiaci článok V okrese Stará Ľubovňa zaznamenali zemetrasenie Čítajte 

Vráťme sa ešte k Chorvátsku. Nedávne zemetrasenie na ostrove Krk malo magnitúdo 4,8. Aj v minulých rokoch zaznamenali v krajine otrasy, dokonca poškodili budovy a v roku 2020 hlásili aj obete. Považuje sa Chorvátsko z tohto pohľadu za nebezpečnú krajinu?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným Korzar.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C9KKJ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Prípad už rieši enviropolícia.


SITA
Výstavba priemyselného parku vo Valalikoch, február 2024.

Preverovali postupy pri príprave a výstavbe strategických priemyselných parkov.


SITA
U.S. Steel Košice.

Odborári vyjednali zvýšenie mesačnej tarifnej mzdy.


TASR
Richard Raši, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Vyhlásiť ju chcú v polovici apríla.


SITA
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu