Prechádzal ním každý, kto sa aspoň raz viezol vlakom po hlavnej železničnej trati na trase Košice - Žilina - Bratislava. Má takmer 3,5 kilometra a vedie popod kopec Bujanov, vďaka čomu je cesta vlakom rýchlejšia a kratšia.
Bujanovský tunel postavili v 50. rokoch minulého storočia ako súčasť Trate družby, z Čiernej nad Tisou do Žiliny, ktorá nahradila dovtedajšiu jednokoľajnú a neelektrifikovanú Košicko-bohumínsku železnicu (KBŽ). Pred pár dňami, 21. februára, uplynulo rovných 70 rokov, čo sa tunelárom podarilo prepojiť obe strany tunela. Dodnes je naším najdlhším dvojkoľajným tunelom.
O tom, ako vyzerala táto náročná stavba v duchu budovateľského nadšenia, svedčia uchované fotografie z februára 1953.
Ako sa tunelárom darilo či nedarilo, porozprával PETER ŠIMKO, historik dopravy z Považského múzea v Žiline.
V článku sa dočítate:
- Aké problémy stavbu sprevádzali
- Aká technológia sa pri práci používala
- Koľko ľudí na stavbe pracovalo
- Akú dĺžku denne zvládli tunelári preraziť
- Koľko celá stavba stála
- Či je Bujanovský tunel naozaj najdlhším dvojkoľajným tunelom v strednej Európe
Vieme z historických podkladov vyčítať, ako bola stavba celej Trate družby a Bujanovského tunela pripravená? Predsa len, boli to povojnové roky, začiatok 50. rokov, k moci nastúpili komunisti...
- Projekčná skupina, ktorá riešila celú trasu Trate družby, bola vytvorená v roku 1948 pod záštitou Ministerstva dopravy a viedol ju odborník na stavbu tunelov Ing. Matoušek. Najskôr sa uvažovalo nad dvoma variantmi – jeden počítal s presmerovaním trate od Margecian dvoma vetvami - k Prešovu a Košickej Belej. Druhý počítal s Bujanovským tunelom a smerovaním ku Kysaku, odtiaľ do Košíc približne ako dovtedy. Druhý variant sa ukázal ako výhodnejší.
Po schválení vládou v roku 1949 tá istá skupina vypracovala geotechnický prieskum dotknutej oblasti a na jeho základe technické riešenie stavby, ktoré určilo technológiu stavby tunela. Niektoré okolnosti sa nedali určiť presne, takže sa mali stanovovať podľa skutočných horninových podmienok počas razenia. Tým sa však narazilo po začatí prác na veľké problémy. Vypracovaný Úvodný projekt schválilo ministerstvo dopravy začiatkom roku 1950.
Bol to jeden z najnáročnejších úsekov celej trate, keďže bolo potrebné preraziť kopec? Navyše z druhej strany bol Hornád a chystala sa výstavba vodnej nádrže Ružín.
- Obe stavby – tunel aj priehrada boli vzájomne projekčne prepojené. Náročnosť však predstavovali najmä geologické pomery vrchu Bujanov, cez ktorý tunel viedol. Každá výstavba tunela predstavuje v rámci nejakej stavby najnáročnejšiu časť.
Strategická potreba tunela v rámci dopravnej štruktúry republiky však znamenala, že stavba bola pod drobnohľadom najvyšších orgánov štátu a komunistickej strany, a preto bola snaha vykonať stavbu čo najukážkovejšie. Výstavbu chodili obzerať a kontrolovať aj rôzne delegácie z Moskvy.
Bolo len pár rokov po vojne, aké najväčšie problémy stavbu sprevádzali?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
