PRAHA. Pohreb legendárneho režiséra Juraja Jakubiska, rodáka z východoslovenského Kojšova, sa konal v sobotu o 13. hodine iba v Prahe v Katedrále sv. Víta, kde sa uskutočnila aj zádušná omša.
Rozlúčka bola iba pre pozvaných.
Smútiacim hosťom sa prihovoril rodinný priateľ Jakubiskovcov, exprezident Václav Klaus.
Na poslednej rozlúčke naživo zaspievala Katarína Knechtová pieseň Muoj Bože, ktorá vznikla v súvislosti s jeho filmom Bathory.
Je inšpirovaná stredovekými náboženskými žalmami a v texte využíva staroslovenčinu.
Ako informoval portál idnes.cz, prví smútoční hostia sa pred katedrálou začali schádzať po dvanástej hodine.
Zo známych osobností prišli Bára Štěpánová, Jaromír Nosek, Andrea Verešová, režiséri Jiří Strach, Jan Hřebejk, Zdeněk Troška a F. A. Brabec či hudobníci Michal Pavlíček, Jaroslav Svěcený a Felix Slováček.
Legendárny režisér Juraj Jakubisko zomrel. Na rodný východ sa vždy rád vracal Čítajte Fellini východu
Jakubiskovu rakvu zdobili aj režisérov ikonický čierny klobúk a filmové pásy.
Vedľa bola umiestnená čiernobiela fotografia zosnulého, na ktorej si Jakubisko vychutnával cigaru.
Omšu celebroval kardinál Dominik Duka, ktorý smútočných hostí privítal po slovensky.
Spomenul tiež Jakubiskovu prezývku Fellini východu: „Domnievam sa, že môžeme pridať aj Tarkovskij západu,“ povedal v narážke na legendárneho ruského režiséra.
Klausova reč
Hlavným rečníkom na obrade bol rodinný priateľ Jakubiskovcov, bývalý prezident Václav Klaus.
„Minulú sobotu skoro ráno snežilo. Bolo bielo a ticho. Tento idylický okamih prerušila nečakaná smutná správa. O jeho zhoršujúcom sa zdraví sme vedeli mnohí, ale napriek tomu bola nečakaná,“ začal Klaus svoju reč.
Pokračoval, že Jakubisko bol veľkou osobnosťou renesančných rozmerov.
„Nedal sa zovrieť žiadnou šablónou. Žil rozsiahlym kontextom, ako horizontálnym, tak vertikálnym. Inak povedané: voľne sa pohyboval ako v priestore, tak v čase. Preto vo svojich filmoch siahal tak hlboko do histórie a preto sa stal majstrom tak zvláštnej filmovej mystiky.“
Klaus odmietal prirovnanie Jakubiska k Fellinimu, pretože Slováka považoval za jedinečného.
„Hovorilo sa o ňom ako o Fellinim východu. Tento výrok je veľmi nepresný. Juraj nebol opakovaním Felliniho, bol sám sebou, Jurajom Jakubiskom,“ cituje idnes.cz rozlúčkovú reč českého exprezidenta.
Ocenil tiež, že Jakubisko nikdy neemigroval z komunistického Československa.
„Vedel som, že keď zdrhnem a režim padne, nebudem mať morálne právo tu robiť filmy,“ citoval Jakubiska.
Na konci viac ako hodinu a pol dlhého obradu zaznel hudobný motív Petra Hapku z Jakubiskovej rozprávky Perinbaba a taktiež pieseň Miroslava Žbirku Slovenská, ktorá sa objaví v Jakubiskovom poslednom filme Perinbaba a dva svety.
Tvorba
Juraj Jakubisko debutoval filmom Kristove roky (1967) a odvtedy vytvoril spolu 15 celovečerných filmov v osobitom štýle.
Napríklad film Tisícročná včela (1983) bol ocenený československými novinármi ako najlepší film osemdesiatych rokov a Vtáčkovia, siroty a blázni (1965) ako najlepší film rokov šesťdesiatych.
Film Perinbaba (1985) sa stal národnou slovenskou rozprávkou, na ktorej dodnes vyrastajú ďalšie generácie.
Za ďalšie kultové filmy jeho tvorby sa považujú aj Sedím na konári a je mi dobre (1989), Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) či Nejasná správa o konci sveta (1997). Film Dovidenia v pekle, priatelia bol komunistickou cenzúrou zastavený a dokončený až po 20 rokoch.
Jeho film Bathory sa stal v roku 2009 najúspešnejším filmom všetkých čias na Slovensku a najúspešnejším titulom roka v Čechách.
Zomrel režisér Tisícročnej včely či Perinbaby Juraj Jakubisko Čítajte Rodák z Kojšova
Divákov čaká uvedenie posledného filmu Juraja Jakubiska – Perinbaba a dva svety, na ktorom pracoval niekoľko rokov.
Juraj Jakubisko sa narodil v noci z 30. apríla na 1. mája v roku 1938 v obci Kojšov v okrese Gelnica.
V Kojšove prežil len prvé roky svojho života, no pravidelne sa tam vracal.
Zomrel 24. februára v Prahe. Dožil sa 84 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
