Keď nás navždy opustí umelec, zvykne sa hovoriť, že odišiel do umeleckého neba. V prípade Juraja Jakubiska sa to však žiada pozmeniť.
On totiž určite odišiel do prekrásnej sféry fantázie, akú si my, bežní ľudia, nedokážeme predstaviť ani v snoch.
Lebo fantázia bola to, čím bol nesmierne obdarený. Je otlačená v každom jeho filme, ktorý natočil, v každom obraze, ktorý namaľoval či v scéne, ktorú si vymyslel.
Jeho životný príbeh a diela, ktoré tu zanechal, nám budú stále pripomínať, že magický realizmus by z nášho života nemal zmiznúť.
„Ja som chcel byť len kameraman, lebo sme vedeli, že dušu filmu vkladá obraz. Keď ma ale na pražskej FAMU neprijali na kameru, ale na réžiu, tri noci som preplakal. Vôbec som nevedel, čo taký režisér robí. Na ruke som mal atramentovou tužkou zapísané, kto je režisér. Zdalo sa mi, že je to nepodstatný človek,“ priznal sa.
2. Neodmysliteľnou súčasťou jeho imidžu boli klobúky. Prečo ich nosil?
Kvôli poverčivosti
Chcel vyzerať štýlovo, podľa vzoru zahraničných filmárov
„Som poverčivý a v klobúk verím. Keď som robil Tisícročnú včelu, musel som ho mať na hlave stále, pretože vytrvalo pršalo. A keďže sa mi ten film troška podaril, rozhodol som sa, že klobúk budem nosiť stále.“
3. V 60. rokoch už zbieral ocenenia aj v zahraničí. Normalizácia po auguste 1968 sa však dotkla aj jeho. Ktorý film až tak nahneval cenzorov, že mu na 10 rokov zakázali robiť hrané filmy?
Film Dovidenia v pekle, priatelia sa komunisti snažili úplne zničiť. V druhej poviedke boli použité zábery z augustovej invázie a zaznela aj otázka, či ešte bude možné vymýšľať príbehy a nakrúcať filmy. „Mal som v ňom veľa inotajov, napríklad dve mníšky natreli osla na červeno. Cenzor skoro odpadol, Biľak film označil za protištátny a zničili všetky kópie. Ale keď ma chceli súdiť, nemali z čoho brať dôkazy. Kúpili potom kópiu z Talianska, lebo sa točilo v talianskej koprodukcii. Tak sa snímka zachránila,“ vysvetlil Jakubisko v knihe s názvom 1968 očami 50.
4. Krátko po návrate k hraným filmom prišiel veľkolepý úspech. Viete, ktorý film bol v roku 1984 vybraný ako československý kandidát na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film? V kinách ho vtedy videlo vyše milióna ľudí a stal sa divácky najúspešnejším slovenským filmom desaťročia.
Tisícročná včela patrí dodnes k obľúbeným snímkam, na čom mal zásluhu aj Jozef Kroner, alias Martin Pichanda.
Vzťah Kroner a Jakubisko bol spočiatku odmeraný. Herec mal totiž pocit, že je v úzadí. „Vy ste prvý režisér, ktorý mi neurobil detail,“ povedal Jakubiskovi. No keď potom uvidel hotové zábery, bol prekvapený, koľko detailov stihli urobiť. Kroner bol zvyknutý, že kameramani používali ručnú kameru, no v Tisícročnej včele sa používal nový druh techniky. A tak sa z Kronera a Jakubiska napokon stali priatelia.
5. Domino, Edison, Jašterčiak.... kto by nepoznal mená z komédie Nevera po slovensky? Trilógia o záletných lesných robotníkoch sa nakrúcala v krásnych exteriéroch a súčasťou bola aj známa železnica. Viete, ktorá?
Na nakrúcanie v Čiernom Balogu spomínali všetci s úsmevom. Podľa Zuzany Kronerovej, ktorá stvárnila zaľúbenú Zlatku, bola na pľaci rovnaká atmosféra, ako ju cítiť z plátna. „Tá človečina, tá ohromná chlapčenská dobrodružná chuť robiť tie kaskadérske kúsky.To čo títo chlapi už vo veku robili, boli skoro ako malé deti. Detská radosť, s akou sa vrhali na bicykloch dolu z kopca - to neboli dabléri, robili to skutočne sami. Juraj Jakubisko len tichučko schovaný za kamerou alebo za rohom sa chytal za hlavu, raz som ho aj počula, ako sám sebe hovorí – Bože môj, keď sa tým trom niečo stane, mňa zavrú do basy.“
6. Bez nej by Vianociam chýbala tá správna atmosféra. Súboj dobra a zla, fantázia aj mágia, to všetko Jakubisko skvelo namixoval do príbehu o Perinbabe. A dokonale to podčiarkuje hudba. Viete, kto ju zložil?
Hapka a Jakubisko si porozumeli hneď od prvej spolupráce na filme Postav dom, zasaď strom. Zložil hudbu aj k Tisícročnej včele a Perinbabe. „Mohol som sa spoľahnúť na to, že nemusím povedať všetko doslova, že jeho hudba vyjadrí oveľa viac a presvedčivejšie ako dialóg,“ povedal o ňom režisér. A Hapka sa na adresu režisérov Jakubiska a Herza vyjadril, že robiť hudbu pre nich nebral ako prácu, pretože ich filmy boli geniálne.
7. Perinbaba sa nakrúcala na viacerých miestach, avšak Alžbetkin domov - dvor, do ktorého Jakub „spadol z neba“, môžete stále navštíviť. Viete, kde sa nachádza?
Najviac záberov z filmu vzniklo na Morave, vo Valašskom múzeu v prírode v Rožnove pod Radhoštěm, v najväčšom a najstaršom skanzene v strednej Európe. Nachádza sa približne pol hodiny od slovenských hraníc. V roku 1925 ho založili bratia Jaroňkoví a prezentuje tradičné obydlia, ľudové umenie a zvyky.
8. Juraj Jakubisko a muzikál? A prečo nie? V roku 1990 natočil Takmer ružový príbeh, hudobnú parafrázu na rozprávku Šípková Ruženka. Viete, ktorá známa speváčka hrala hlavnú rolu?
Darinku, nádejnú speváčku s hemofíliou, si zahrala Dara Rolins a strýka, ktorý jej pomáhal, Jiří Korn. Snímka je plná hudby a tanca a Jakubisko o nej povedal: "Hudba je po kamere pre mňa najdôležitejším výrazovým prostriedkom filmu. Magický realizmus je prelínaním reálneho sveta s rozprávkovou fikciou. Rozhodol som sa, a jedným dychom napísal a natočil príbeh, ktorý tento princíp oživuje. Touto súčasnou rozprávkou som sa dotkol tínedžerskej generácie, veku, kedy je magický realizmus súčasťou poznávania života."
9. Ďalší obrovský úspech si pripísal veľkofilmom Bathory. Zahrala si v ňom aj jeho manželka Deana. Viete, akú rolu jej zveril?
Deana hrala liečiteľku a vedmu Darvuliu. Bola to vraj skutočná historická postava a ovládala aj hypnózu. Juraj Jakubisko povedal, že jeho manželka má tiež zázračné schopnosti, keď sa jej podarilo získať toľko peňazí na film a podotkol, že bez nej by ho nikdy nenatočil. Náklady naň sa vyšplhali na 400 miliónov korún (13,3 milióna eur), čím sa stal najdrahším slovenským aj stredoeurópskym filmom.
10. Za každým úspešným mužom vraj stojí silná žena. A platilo to aj u Jakubiskovcov. Deana bola Jurajovou oporou. Ich láska trvala 40 rokov, z toho 38 boli manželia. Kedy sa vzali?
Keď sa zoznámili, bola Deana Horváthová herečkou v SND. Pôvodne žili s Jurajovou prvorodenou dcérou Janettkou v malom byte v Bratislave. Po troch rokoch vzťahu sa im narodil spoločný syn Jorik. „Keď sme sa zoznámili, hovorila, že je najkrajšia žena v strednej Európe. Uveril som jej. Až neskôr som zistil, že hranica strednej Európy vedie cez našu spálňu,“ hovorieval so smiechom Jakubisko. A ako to bolo so svadbou? Keďže sa nakrúcanie Perinbaby pretiahlo, všetko musela nachystať Deana a v predvečer sobáša dokonca zavolať zaneprázdnenému filmárovi a pripomenúť mu, že sa žení.