Posledný prieskum medzi novinármi naznačuje, že s útokom alebo hrozbou sa pre svoju prácu v uplynulom roku stretli viac ako dve tretiny z nich. Útoky neubúdajú ani päť rokov po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Dokazuje to aj nedávny incident. Po tom, ako RTVS odmietla účasť nepozvaného politika Ľuboša Blahu (Smer) v diskusnej relácii, moderátorka Marta Jančkárová dostala výhražné telefonáty a maily. Prípad už vyšetruje NAKA.

Na Slovensku vznikla iniciatíva Bezpečná.žurnalistika.sk. Monitoruje útoky voči novinárom a pomáha tým, ktorí sa stanú terčom útoku. Platformu koordinuje Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK).

Na príprave a rozvoji pracuje s medzinárodnou organizáciou Reportéri bez hraníc, Holandským veľvyslanectvom na Slovensku a holandským systémom na ochranu novinárov PersVeilig.

O bezpečnosti novinárov a novej platforme, ktorá na Slovensku vzniká, nám porozprával dlhoročný holandský novinár, v súčasnosti projektový líder holandskej platformy na ochranu a bezpečnosť novinárov PETER TER VELDE.

Ku krajinám, ako sú Holandsko, Dánsko či Fínsko, zo Slovenska svojím spôsobom vzhliadame. Majú dlhú históriu fungujúcej demokracie, moderný zdravotný systém, ich mestá sa objavujú v rebríčkoch tých najlepších pre život. V júli 2021 však zavraždili na ulici v Amsterdame novinára. Ako je možné, že aj u vás sú novinári terčom hrozieb?

Peter ter Velde koordinuje ochranu novinárov v Holandsku. (zdroj: archív respondenta)

- Nedôvera v novinárov a útoky voči nim majú súvis aj s nárastom konšpirácií a dezinformácií vo verejnom priestore. Ľudia hľadajú odpovede na svetové udalosti a vymýšľajú teórie o tom, že nejaká konkrétna skupina ľudí je zodpovedná za to, čo sa vo svete deje. Potrebujú z toho niekoho obviniť a novinári sú často terčom. Dialo sa to napríklad počas pandémie covidu-19, kvôli vojne na Ukrajine, ale aj pri zemetrasení v Turecku. Samozrejme, svoj vplyv na to majú aj niektorí politici v krajine.

Vražda známeho reportéra a investigatívneho novinára Petra R. de Vriesa v centre Amsterdamu však bola úplne iná vec, tam išlo o zločineckú skupinu, svojím spôsobom mafiu. (De Vries mal byť dôverníkom svedka vo veľkom drogovom prípade - pozn. red.)

Holandské mestá sa síce objavujú pravidelne v rebríčkoch najlepších miest na život, ale máme tiež svoje problémy. Je správne, ak sa kritizujú aj novinári a ich práca, to je súčasťou demokracie, ale nie je správne, ak dostávajú vyhrážky alebo nenávistné správy, to by sa diať nemalo.

Ste projektovým lídrom holandskej platformy PersVeilig na ochranu novinárov. Novinári tam môžu nahlasovať situácie, keď sa vo svojej práci stretávajú s agresivitou, vyhrážkami alebo násilím. Ako to funguje v praxi? Volajú vám aj na vaše telefónne číslo?

- V podstate áno, mnohí z nich už majú moje telefónne číslo, keďže túto pomoc pre novinárov koordinujem. Výhoda je v tom, že ma mnohí novinári poznajú a som pre nich dôveryhodná osoba. Dlhé roky som v minulosti sám pracoval ako novinár.

Oficiálne by to však malo fungovať tak, že novinári, ktorí sa stretli s akýmikoľvek hrozbami, vyplnia formulár na stránke PersVeilig, teda platforme na ochranu novinárov.

Je to dôležité, pretože sme ústredným miestom na zhromažďovanie údajov o agresii a násilí voči novinárom. Údaje či incidenty, ktorá nám popisujú a zasielajú, konzultujeme s políciou a prokuratúrou. Na základe toho potom pracujeme na školiacich kurzoch a bezpečnostnej politike pre novinárov.

Ako im viete pomôcť?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.