SEREDNE/KOŠICE. Seredne má asi päťtisíc obyvateľov a leží 15 kilometrov od Užhorodu na trase do Mukačeva.
Vstup do obce oznamujú dva nápisy. Klasická tabuľa a nadrozmerné písmo v žlto-modrej kombinácii.
Dodnes tam žije silná komunita Slovákov.
Dokazuje to i miestny folklórny súbor Harmanček, ktorého členky spievajú slovenské ľudové piesne.
Seredne totiž rovnako ako Užhorod, Mukačevo a celá Zakarpatská Ukrajina patrili za prvej republiky pod Československo.
Poradca premiéra: Vojna ukázala nahotu našich hraničných priechodov Čítajte Z pekárne detský domov
V jednej z koncových častí dediny stojí dom, ktorý pôvodne slúžil ako pekáreň.
Spravoval ju rímskokatolícky kňaz a roky zásobovala chlebom celú okolitú oblasť. Cirkev rozdelila zisk z predaja pečiva medzi chudobných a bezdomovcov.
Keď pekáreň stratila svoje opodstatnenie, prebudovali ju v rokoch 2009 až 2010 na detský domov rodinného typu.
Prvýkrát ušla pred vojakmi tehotná a vlani povedala: Vstaňte, deti, vojna sa začala Čítajte Do projektu sa vtedy okrem cirkvi na Ukrajine zapojil profesor Vladimír Krčméry cez Vysokú školu sv. Alžbety a Úsmev ako dar.
Keď sa pred začiatkom vojny z domu odsťahovali jeho poslední, už dospelí zverenci, hrozilo, že ostane prázdny, tak ako mnohé iné domy v obci.
„Asi rok a pol ostal opustený. Pozerali sme sa na neho z ulice s otázkou, na čo sme to postavili. Pán Boh asi vedel, že sa sem nasťahuje obrovská náhradná rodina,“ konštatuje Rado Dráb z Úsmevu ako dar.
Deti si nesú smutné príbehy
Dnes v dome býva 24 detí z Mariupoľa, prakticky mŕtveho prístavného mesta, ktoré Rusi neustálym bombardovaním takmer úplne zrovnali so zemou.
Kým sa dostali do zakarpatskej obce, museli prekonať dlhú cestu. Vzdušnou čiarou je to asi 1 100 kilometrov.
Starajú sa o ne profesionálni rodičia Oksana a Volodymyr. Pomáha im pri tom dobrovoľník Vosyl.
V čase našej návštevy, krátko pred ročným výročím vojny, sú deti v škole. Po vyše mesiaci je to nová situácia, doteraz sa učili doma.
Majú 10 až 16 rokov a ako hovorí Dráb, nesú si so sebou veľmi smutné príbehy.
„O zavraždených rodičoch, zavlečených rodičoch, s ktorými nemajú mesiace žiaden kontakt. Na večernej modlitbe počuť, za čo všetko sa modlia...“
Rehoľná sestra z Užhorodu: Zranení sa liečia s tým, že sa na front vrátia Čítajte Veľká spotreba
Traja dospelí plus 24 detí. To je domácnosť, ktorá denne spotrebuje množstvo potravín.
„Sedem chlebov, 14 vianočiek, 25 litrov boršču, z ktorého občas ostane aj na ďalší deň, veľký kastról šošovice či päť kilogramov klobás,“ vymenúva dobrovoľník Vosyl, aké množstvá denne pojedia.
Dopĺňa, že nie sú vyberaví, a tak môžu jesť čisté zemiaky na obed i na večeru.
Okrem neustále sa vyprázdňujúcej chladničky musia v domácnosti riešiť nedostatok oblečenia.
Niektoré deti totiž za posledné mesiace rýchlo vyrástli. Veľká rodina musí mať pevný režim, aby dobre fungovala. Každý z jej členov má presne pridelené povinnosti.
Budíček je ráno o šiestej, o hodinu si všetci sadajú k raňajkám za stôl v kuchyni.
Školáci odchádzajú do školy, starší zase upratujú, perú, žehlia a najmä varia. Služby v domácnosti si striedajú.
Dva hrnce a 50-tisíc konzerv. Vyrába vojnové sviece, nad voskom myslí na brata na fronte Čítajte Na opačnú stranu krajiny
Oksana, Vosyl a Volodymyr sa poznajú z vojny. V roku 2018 slúžili v armáde v Mariupoli.
Vosyl vraví, že keď sa vlani vo februári začala rozsiahla ruská invázia, veľa detí ostalo bez dohľadu rodičov.
Tak vznikol spoločný plán, ako sa o ne postarať. Príchod do Seredneho znamenal pre všetkých veľkú zmenu.
Po náročnom období v Mariupoli si deti museli zvykať na úplne nové prostredie na opačnej strane krajiny.
„Na začiatku boli s adaptáciou problémy. Prišli sme do oblasti, kde sa rozpráva zakarpatsky, čo je pre deti v podstate nový jazyk, nová kultúra. Borili sme sa s tým, ale už je to lepšie," hovorí Vosyl.
Pokračuje, že miestna komunita ich prijala dobre a deti sa v škole cítia komfortne.
Napriek tomu ich to všetkých ťahá domov. „Každý máme niekde svoje srdce a chceme sa vrátiť domov, a to nezávisle od toho, aká je tam situácia.“
Potenciál lekárov a sestier z Ukrajiny zatiaľ nemôžeme využiť, hovorí splnomocnenec Čítajte Život skoro taký ako pred vojnou
Vosyl vraví, že medzi deťmi sú aj také, ktoré sa nemajú kam a ku komu vrátiť.
Väčšina z nich však našťastie stále má aspoň vzdialených príbuzných, ktorí by sa o ne mohli po skončení vojny postarať.
Profesionálnu rodinu podporuje cirkev a taktiež Úsmev ako dar cez rôzne zbierky. Dráb prízvukuje, že materiálna pomoc nie je jedinou, ktorú deti potrebujú.
Keď sa pýtal Oksany, čo by jej veľkú rodinu potešilo, odpovedala mu, že by rady chodili do Užhorodu na rôzne krúžky. Tak, ako to robievali v Mariupoli.
„Chceme, aby čo najviac žili tak, ako to bolo pred vojnou. Niektoré z nich napríklad pravidelne navštevovali mariupoľské divadlo, ktoré Rusi zrovnali so zemou,“ ozrejmuje Dráb.
Dom je pre toľkých ľudí malý, preto sa slovenskí stavbári nedávno pustili do rekonštrukcie nevyužitého podkrovia, kam sa presťahuje časť detí.
Vznikne tam tiež nová spoločenská miestnosť, najmä na vyučovanie a voľnočasové aktivity.
Šéfka Profesie: U. S. Steel prepúšťa, Ukrajinci diery na trhu nezaplnili a chýba investor Čítajte Z Charkova a Mariupoľa do montovaných domčekov
Nie je to jediná stavebná činnosť na tomto mieste. Na rozľahlom pozemku za domom sa od januára taktiež usilovne pracuje.
Bývalá záhrada sa zmenila na veľké stavenisko. Na jej ploche už stojí 12 montovaných domčekov.
Každý jeden bude mať dve malé izby a sociálne zariadenie. V jednej z miestností bude obývačka s kuchynskou časťou, v druhej spálňa.
V domčekoch chýbal počas našej prehliadky interiér. Dnes už môže byť situácia iná.
Útočisko by tu malo nájsť 48 Ukrajincov z vojnou zasiahnutých území, najmä z Mariupoľa a Charkova.
Na stavbe pracujú od konca januára aj dvaja robotníci Andrej a Fedor.
Jeden pochádza zo Zakarpatia, druhý je zďaleka, z metropoly Sumy, ktoré sú iba kúsok od ruskej hranice na severovýchode krajiny.
Sumy sú jedným z miest, o ktoré sa Rusi veľmi usilovali, ale nikdy sa ich nepodarilo obsadiť.
Stavbári nie sú veľmi zhovorčiví. Sú zladení, pri práci si rozumejú bez slov.
„Sú to pekné domy, budú pre mamy s deťmi,“ odpovedajú, keď sa pýtame, ako sa im domčeky pozdávajú.
Majú dobrú náladu. Pri otázke z čoho, sa usmejú. „Už sme pracovali s rôznymi ľuďmi, ale s novinárkou nie. Napíšte, že sa nikdy nevzdáme.“
Dobrovoľníkom chcel proputinovský vojak poslať bombu. Študentke naznačili, že je nezvaná Čítajte Spolupráca troch krajín
Poradca predsedu vlády Slovenskej republiky pre cezhraničnú spoluprácu Eduard Buraš hovorí, že dočasné bývanie je výsledkom česko–slovensko-ukrajinskej spolupráce.
Domčeky totiž vyrábajú Ukrajinci, ich kúpu sponzorovala česká charita, infraštruktúru ako chodníky, čistiareň odpadových vôd, kanalizáciu a vnútorné vybavenie financuje sumou približne 205-tisíc eur Slovenská republika.
Finančný príspevok poskytne prostredníctvom SlovakAid. Projekt podalo ukrajinské občianske združenie Zakarpatie bez sirôt.
„Vytvorí sa tak nový domov pre matky s deťmi, ktoré sa presúvajú z východu na západ, ale nechcú prekročiť ukrajinskú hranicu,“ vraví Buraš.
V provizórnom mestečku chce Úsmev ako dar dať ubytovaným matkám prácu.
Dráb hovorí o sociálnom podniku, ktorý by bol dvojičkou toho košického.
Ako príklad dáva úspešný projekt z košického krízového centra Dorka. Spočíva v tom, že ženy, často osamelé matky, šijú z použitých reklamných bannerov plážové tašky a iné užitočné výrobky.
„Ľudia budú potrebovať prácu, preto tu chceme postaviť dielňu, aby sa ženy mohli dôstojne uživiť. Rovnaká bude aj v Košiciach na Komenského ulici, kde budú môcť pracovať tak slovenské, ako aj ukrajinské mamky.“
K detskému domovu v Serednom preto kúpili i vedľajší starý dom s pozemkom. Na tomto mieste by mala vyrásť dielňa.
Nič iné ako víťazstvo si Ukrajinci nepripúšťajú. Reportáž z cesty k frontovej línii Čítajte Azda len dočasne
Generálny vikár Rímskokatolíckej diecézy v Mukačeve Petro Zharkovsky hovorí, že už má kontakty na rodiny, ktoré by sa do Seredneho presťahovali.
Vie, že pomoc potrebuje oveľa viac ľudí ako tých 48, ktorých dokážu prichýliť v montovaných domčekoch.
„Všetkých nemôžeme zachrániť, ale takto pomôžeme aspoň niektorým matkám s deťmi. Pre tieto konkrétne rodiny to bude obrovský prínos.“
Podľa predpokladov by sa prvé rodiny mohli do domčekov nasťahovať v máji.
Riaditeľ neziskovej organizácie Zakarpatie bez sirôt Jozef Posypanka, ktorý s projektom pomáha, je presvedčený, že pôjde len o dočasné bývanie.
„Verím, že sa vojna skončí a ľudia sa vrátia domov. A ak aj stratili miesto na bývanie, budú si môcť postaviť nové.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
