Ukrajinské rodiny sa museli vyrovnať s tým, že ich krajinu napadol agresor, opustili svoje domovy a vydali sa hľadať útočisko v iných štátoch. Časť z nich sa usadila na Slovensku a začali sa postupne začleňovať do našej spoločnosti.
Niektoré ženy to dokázali, našli si prácu, ich deti chodia do školy. Iné sa nevedeli odpútať od toho, čo nechali doma, a tak sa napriek riziku vrátili do ukrajinských miest a obcí.
Aj o tom, prečo ich to ťahalo domov, porozprával manažér pobočky Úsmevu ako dar pre východné Slovensko RADO DRÁB. Organizácia pomáha tak ukrajinským ako slovenským rodinám, ktorým pre výrazné zvýšenie životných nákladov hrozí strata bývania a existenčné problémy.
Opisuje, ako sa musia rodiny vysporiadavať s finančnými problémami. Prečo nevedia niektoré ukrajinské ženy a deti presvedčiť, aby ostali na Slovensku? Prezradil aj dôvody, pre ktoré veľmi zvažuje, čo o humanitárnej pomoci pre Ukrajincov pridá na sociálnu sieť a čo nie.
V rozhovore sa dočítate
- Ako rýchlo rastú ukrajinské cintoríny.
- Prečo vedia Francúzi, Rakúšania či Portugalci lepšie využívať príspevok na bývanie ako Slováci.
- Ako sa ukrajinským mamám podarilo začleniť do slovenskej spoločnosti.
- Ako pomohol deťom z Mariupoľa detský domov, ktorý založil pre rokmi s profesorom Vladimírom Krčmérym.
- Čo láka ukrajinské ženy späť domov.
- Či nás robí vojna menej citlivými.
- Aké má skúsenosti s ruskou mentalitou.
V jednom z našich predošlých spoločných rozhovorov krátko po začatí vojny ste zhodnotili, že solidarita Slovákov a celej spoločnosti bude veľká, ale potom príde realita. Už žijeme tú realitu, že solidarita vyprchala?
- Áno. Cítiť to, že v niečom vyprchala. Cítite aj to, že musíte byť veľmi opatrný, čo si dať alebo nedať na sociálnu sieť. Či budete zdieľať záber, že ste odniesli kamión konzerv na Ukrajinu, lebo za to vás ľudia idú normálne utĺcť.
Dôvod ich správania sa je, že sa ekonomicko-sociálna situácia na Slovensku zhoršuje. Len v Košiciach týždenne zaznamenávame 20 - 30 ľudí, ktorí prosia o pomoc. Sú to rodiny, pritom mnohé pracujúce, ktoré nevedia uniesť životné náklady, najmä problémy s bývaním. Hrozí, že oň prídu a potom im zoberú deti do ústavnej starostlivosti.
Šéf Úsmevu ako dar: Solidarita s Ukrajinou je veľká, ale príde realita. Čakáme pohromu Čítajte Dá sa táto situácia zmeniť?
- Mal som možnosť byť nedávno v televíznom štúdiu a redaktorka sa ma pýtala: „Pán Dráb, koľko miest máte voľných v krízových centrách v Košiciach, aby ste mohli pomôcť rodinám, ktoré stratia bývanie?"
Odpovedal som jej, že je to zlá otázka, lebo voľných miest máme nula a po druhé, poďme skôr niečo urobiť, aby si ľudia udržali bývanie. Takže áno, situácia na Slovensku sa zhoršuje a cítite, že ľudia, ktorí mohli a chceli pomôcť, tak už sú ostražitejší.
Iné je to u firiem, ktoré si držia ekonomiku a pomoc cez hranicu si vedia stále dovoliť. Tak tie sa nás stále pýtajú, čo na Ukrajine potrebujú.
Zdraželi náklady na energie, bývanie, viac platíme za potraviny. Spomenuli ste, že sa situácia slovenských rodín zhoršila, čo by im mohlo pomôcť?
- Okolité krajiny sa s tým už začali celkom dobre vysporiadavať. Na Slovensku máme príspevok na bývanie pre pracujúcich rodičov s nízkym príjmom. Ako jednotlivec ho môžete dostať vo výške 60 eur, ako dvoj- a viacčlenná rodina vo výške 100 eur 70 centov. Ak ste osamelá mama, tak si príspevok vybavujete dva až tri mesiace a nie vždy ho dostanete.
Len v susednom Česku sa príspevok na bývanie začína na 400 eurách. Koľkým rodinám, osamelým mamám a otcom na Slovensku by takáto suma pomohla? Potom by si dokázali udržať komerčné bývanie, na ktoré často nemajú. Príspevok na bývanie je nástroj, ktorý Francúzi, Portugalci, Rakúšania používajú pre pracujúcich rodičov s nízkym príjmom už 30 rokov. Vôbec sa za to nehanbia, no a Česi takto tiež napredujú.
My sme zatiaľ u pána ministra neuspeli a viem, že aj pani prezidentka na to veľmi tlačila, že takýto príspevok treba zaviesť a môže pomôcť 140- až 200-tisíc rodinám. Zatiaľ sa hľadajú skôr jednorazové riešenia.
Šéf Úsmevu ako dar: Ukrajinci nás prosia o tisíc pohrebných vriec Čítajte 
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
