Keď vypukla vojna na Ukrajine, povedal, že svet už nikdy nebude taký, ako ho poznáme. Poradca predsedu vlády Slovenskej republiky pre cezhraničnú spoluprácu EDUARD BURAŠ je odvtedy pravidelne na slovensko-ukrajinskej hranici alebo priamo na Ukrajine.
Do záveru minulého roka za pomoci sponzorov a partnerov previezol na Ukrajinu asi 750 ton humanitárnej pomoci.
Aký bol jeho rok s vojnou, prečo už nereaguje na výčitky, že Ukrajincom pomáha a ako sa vnútorne nastavili Ukrajinci, keď sa z blitzkriegu stala dlhá vojna? Zhovárali sme sa s ním počas jednej z jeho pracovných ciest na Ukrajinu.
Nedávno ste po prvý raz, odkedy chodíte na Ukrajinu, zažili raketový útok. Kde presne?
- V centrálnej časti Ukrajiny. Boli sme na parkovisku pred nákupným centrom a zrazu rana ako z dela. Ale Ukrajinci to odrazili. Ak by nemali dobrú protivzdušnú obranu, skončilo by sa to omnoho horšie.
Na Ukrajinu ste začali intenzívne chodiť pred rokom. Ako často ste tam?
- Vojna sa začala 24. februára, o deň neskôr som kontaktoval starostu Starého Mesta Igora Petrovčika a založili sme Košice SOS Ukrajina 2022. Už 27. februára sme odviezli prvý kamión pomoci. Odvtedy som na hraniciach, alebo priamo na ukrajinskom území, každý druhý deň. Do konca decembra sme tam s pomocou partnerov doviezli 750 ton pomoci. Aj teraz je zima, chlad, na miestach, kde sa bojuje, sú mínusové teploty. Nedávno ma prosil colník, či by sme nevedeli pomôcť Zakarpatskej brigáde, tvorí ju 500 chlapov, bojujú v Charkovskej oblasti. Potrebujú ponožky, teplé veci, niečo suché, do čoho by sa mohli prezliecť, keď sa vracajú z bojov.
Hraničné priechody máte prechodené. Vojna vytvorila tlak na ich zmenu, že nemajú dostatočnú infraštruktúru a kapacitu.
- Vojna zmenila pomery na hraničných priechodoch, poukázala na ich nahotu. Už predtým nezodpovedali požiadavkám, teraz už vôbec. Napríklad aj preto, že matka nemá kde nakojiť svoje dieťa, nemá kam ísť. Chýbajú sociálne zariadenia a to ani nehovorím o odstavných parkoviskách. Čo je v Európe štandardom, na schengenskej hranici nemáme.
A zmení sa vôbec niečo v dohľadnom čase?
- Už dnes vieme, že sa zrekonštruuje priechod Ubľa – Malyj Bereznyj. Na medzirezortnom pripomienkovom konaní na úrade vlády je materiál, ktorého riešením je rekonštrukcia terminálu osobnej dopravy na hraničnom priechode Vyšné Nemecké - Užhorod tak, aby sa dokončil aj priechod pre peších. Nemenej dôležité je, aby sa riešila dostavba a rekonštrukcia terminálu automobilovej a nákladnej dopravy. Tamojšie cesty nie sú prispôsobené na ťažkotonážne autá. Zoberte si, že sa zablokujú čiernomorské prístavy. Jedna nákladná loď vezie asi 660-tisíc ton obilia či kukurice. Koľko kamiónov sem potrebujete dostať, ak jeden unesie 35-40 ton a my máme na hranici dva pruhy?
Poradca premiéra: Ukrajina chce voziť obilie cez našu hranicu, nie je na to stavaná Čítajte Nemáte pocit beznádeje, keď vidíte, že vojna akoby zamrzla v jednom bode?
- Nie je to jednoduché, ale keď sa pozerám na ľudí, ktorí sú tam, na ženy a deti bez manželov a otcov... Chodil som na hranicu druhý týždeň a vojaci mi povedali, že ďakujú Slovensku, že prijalo ich ženy a deti, lebo na Ukrajine by im nevedeli garantovať bezpečnosť. Mal to byť blitzkrieg a Ukrajina sa bráni už rok. Kým vydrží Kyjev a Ukrajinci vládzu, musím aj ja. Vojna Ukrajincov zomkla a spojila, je to jeden celok, jeden národ.
Čiže nemáte pocit, že by Ukrajinci stratili nádej?
- Nie, oni sú presvedčení, že vyhrajú. Nemôžu prehrať, ženie ich dopredu vnútorná sila. Oni vojnu nevyvolali, sú jej obeťou.
Ale na Slovensku už euforická vlna pomoci trochu opadla...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
