Keď separatisti v roku 2014 obsadili Luhanskú a Doneckú oblasť, v centre Užhorodu sa zjavili desiatky rodín, ktoré potrebovali náhradný domov. Úsmev ako dar zabezpečil pre presídlencov prenájom izieb v jednom z hotelov. O rodiny sa postarali sestry z Kongregácie JEZU s poverenou sestrou Mariettou.
Rehoľníčka pochádza z Nových Zámkov a na Ukrajine žije už 20 rokov. Počas súčasného vojnového konfliktu na Ukrajine sa stala koordinátorkou humanitnej pomoci.
Rehoľné sestry sa v Užhorode starajú aj o rehoľný dom a dom na polceste, kde bývajú mladí, ktorí odišli z detských domovov, no nemajú ešte svoje vlastné bývanie, alebo ešte dokončujú štúdium.
Sestra MARIETTA priblížila svoj rok života, ktorý sprevádza všadeprítomná vojna. V krajine sa rozhodla ostať napriek tomu, že dostala ponuku vrátiť sa domov na Slovensko. Hovorí o tom, ako sa ľudia v Užhorode zomkli a čím je situácia v meste náročnejšia ako pred rokom.
Keď sa začala vojna, mali sme možnosť odtiaľ odísť, ale neurobili ste to. Prečo?
- Zostala som, aby som mohla ľuďom pomôcť, byť blízko nich, prežívať s nimi bolesť, beznádej. Nechcela som, aby to bolo tak, že človek tu je len vtedy, keď je dobre. Takto s nimi prežívam nielen dobro v ich životoch, ale aj zlo.

Aj na Slovensko prišlo veľa presídlencov, tento cieľ by sa vám u nás doma nedarilo napĺňať?
- Nie. Snažila by som sa robiť niečo konkrétne, napríklad tak ako tu. Som tu pre vojakov, zranených a ďalších, ktorí prichádzajú. Na Ukrajine žijem už pomerne dlho, takže trochu viac rozumiem ukrajinskej náture a kultúre. Zdalo sa mi, že tu budem potrebnejšia. Nepozerajúc na vojnu naša kongregácia ďalej pôsobí, napĺňa svoje poslanie, neprestali sme robiť to, čo aj pred vojnou.
Aké je tu teda vaše poslanie?
- Máme sociálne centrum, ktoré patrí našej kongregácii JEZU. Máme tam študentov, ktorí vychádzajú z detských domovov. Žijú a študujú u nás, kým si nenájdu svoje vlastné ubytovanie. Ide o projekt domov na polceste, sú medzi nimi aj invalidi a študentky zo sociálne slabších rodín. Ďalšia naša činnosť je práca vo farnostiach. Popritom pracujeme s presídlencami.

Práca s presídlencami pre vás nie je neznámou. Od roku 2014 ste sa v Užhorode starali o odídencov z východu Ukrajiny po tom, ako separatisti ovládli časť Donbasu. Bola pre vás niečím nová situácia spred roka, keď sa začala rozsiahlejšia ruská invázia?
- Presídlenci prichádzali v roku 2014 trochu pomalšie, bolo ich menej a bolo to viac organizované, takže sme to zvládali ľahšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.