Ministerstvo zdravotníctva na sklonku vlaňajška zverejnilo prvú čiastkovú kategorizáciu nemocničnej siete. Zdravotnícke zariadenia rozdelilo do piatich úrovní podľa náročnosti poskytovaných výkonov. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska MARIÁN PETKO, ktorý je zároveň riaditeľom Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba v Bardejove, vidí východisko v tzv. doplnkových programoch, ktoré nemocniciam zaručia, že budú fungovať ako doposiaľ. Za problém považuje súčasnú sieť záchrannej zdravotnej služby a nedostatočnú infraštruktúru. Kľúčové je zabezpečiť dostatok ambulantných lekárov prvého kontaktu.
Ako hodnotíte zverejnenú prvú čiastkovú fázu kategorizácie nemocničnej siete?
- Musíme sa vrátiť do histórie. Približne do roku 1995 boli nemocnice „zakategorizované“, fungovali Ústavy národného zdravia prvého, druhého a tretieho typu.
Ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie, bolo definované, čo ktorá nemocnica má robiť. Potom sa kategorizácia zrušila a každý mohol robiť všetko, čo je nezmysel a najhorší možný variant. Toto je piaty pokus o kategorizáciu za ostatných dvadsať rokov. Ani jeden z doterajších pokusov úspešný nebol a vždy narazil na politické a lokálne záujmy.

V čom je tento pokus iný ako predošlé?
- Je prvý, ktorý je aj legislatívne podchytený schváleným zákonom o ústavnej zdravotnej starostlivosti, k nemu je zadefinovaná vyhláška.
Keď sa na túto reformu pozrieme z hľadiska procesného, musíme konštatovať, že sa dostala najďalej. Štruktúru nemocničnej siete tvorilo ministerstvo zdravotníctva so svojimi analytikmi, nie Asociácia nemocníc Slovenska. Podali sme množstvo zásadných a všeobecných pripomienok, niektoré z nich boli akceptované.
Túto sieť, ktorá je už podchytená zákonom, berieme na vedomie, nič iné nám neostáva. Podávame ešte návrhy na úpravu vyhlášky. Treba si uvedomiť, že zákon je platný, je naňho naviazaný Plán obnovy a odolnosti SR.
Od 1. 1. 2024 začne platiť jeho finálna verzia. Vo vyspelých štátoch vo všeobecnosti prevláda tendencia, že operačné odbory, a hlavne ťažšie operácie, sa sústreďujú do menšieho počtu nemocníc, ľahšie operácie a výkony do širšieho. Neobjavíme teplú vodu, musíme vychádzať z podobných skutočností a skúseností.

Na východe Slovenska sú iba dve nemocnice vyššej úrovne, v Košiciach štvrtej, v Prešove tretej. Môže to byť v budúcnosti problém z hľadiska dostupnosti náročnejšej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov oboch krajov?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.