KOŠICE, HUMENNÉ. Bol gymnazistom, keď sa rozhodol vstúpiť do sveta architektúry.
Počas gymnaziálnych rokov Pavol Merjavý rád kreslil. Jeho triedny učiteľ si to všimol a poradil mu architektonickú profesionálnu dráhu.
„Paľko sa ho opýtal: Čo to je architektúra? Profesor odpovedal: Choď na prijímacie skúšky a uvidíš. Paľko občas zaspomínal: Dostal som sa na architektúru a vtedy som pochopil, čo to povolanie znamená,“ spomína si na začiatky Pavla Merjavého, architekta, ktorý vštepil silný výraz viacerým známym architektonickým objektom, jeho kolega, architekt Alexander Bél.
Stopy v Slovensku a zahraničí
Kto by sa chcel vydať po stopách tvorby Pavla Merjavého, musel by naozaj prejsť naprieč celým Slovenskom.
Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici, krematórium v Košiciach, sobášna sieň v košickom Starom Meste, Združená administratívna budova v Michalovciach či prístavby kostolov v Humennom, Snine a Sobranciach.
Naprojektoval taktiež tri veľké sídliská - dve v Košiciach (Furča a Kuzmányho sídlisko) a jedno v Spišskej Novej Vsi.
Jeho dielo prekročilo aj hranice Slovenska. Spomenieme stavby ako Pamätník mieru, Aden, Jemenská republika (spoluautor A. Račko), Veľvyslanectvo ČSSR v Berlíne (spoluautor A. Bél), štúdia 1970, Štátna opera v Belehrade (spoluautor A. Bél), medzinárodná súťaž 1973.
Za múzeum TANAP-u dostal cenu, kino pre 800 ľudí zostalo na papieri Čítajte Okrem architektúry sa výrazne venoval interiérovej tvorbe. Spolupracoval s významnými sochármi ako Arpád Račko a Juraj Bartusz.
Spomeňme z jeho diel interiér Ústavného súdu v Košiciach, interiér Prezidentskej kancelárie na Hviezdoslavovej ulici v Košiciach, interiér krematória a sobášnej siene v Košiciach, rekonštrukciu a interiér Historickej radnice a interiér kina Slovan v Košiciach.
Významnú etapu jeho tvorby predstavovali projekty a prístavby kostolov v Humennom, Snine, Sobranciach, Kravanoch (Podhorany), Vyšných Ladičkovciach a Slovenskej Kajni, ako aj nadstavba Arcibiskupského úradu v Košiciach.
Vždy rád kreslil
Rodený Humenčan dodnes žije v Košiciach. Za jeho celoživotné dielo ho ocenilo prezídium Spolku architektov Slovenska a Fond výtvarných umení Cenou Emila Belluša za rok 2022.
Pri tejto príležitosti pripravilo Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska publikáciu, ktorá približuje tvorbu a život výraznej osobnosti slovenskej architektúry.
Architekt Emil Belluš, po ktorom sa každoročne udeľuje cena za celoživotné dielo, bol významná osobnosť modernej architektúry, profesor a spoluzakladateľ Slovenskej vysokej školy technickej, Fakulty architektúry, pozemného staviteľstva a ďalších odborných organizácií, no v neposlednom rade aj vynikajúci tvorivý architekt.
Košickí poslanci rozhodli o oceneniach Čítajte Merjavý sa narodil v roku 1935. Jeho otec bol umelecký rezbár a stolár. Mama bola domáca.
Študoval na humenskom gymnáziu. Po maturite sa prihlásil na architektúru.
V roku 1959 promoval s červeným diplomom na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej. Postgraduál si urobil v Brne.
Veľkú časť svojho pracovného života pracoval v Stavoprojekte v Košiciach. Najskôr ako architekt, neskôr na pozícii námestníka riaditeľa.
Od roku 1992 pracoval ako autorizovaný architekt vo svojej vlastnej projektovej kancelárii Merys.
Krematórium pripravujú na výmenu strechy, strop nad kremačnými pecami podopreli Čítajte Krematórium prepojené s prírodou
K významným stavbám, na ktoré je zvlášť hrdý, patrí krematórium.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
