KOŠICE, HUMENNÉ. Bol gymnazistom, keď sa rozhodol vstúpiť do sveta architektúry.
Počas gymnaziálnych rokov Pavol Merjavý rád kreslil. Jeho triedny učiteľ si to všimol a poradil mu architektonickú profesionálnu dráhu.
„Paľko sa ho opýtal: Čo to je architektúra? Profesor odpovedal: Choď na prijímacie skúšky a uvidíš. Paľko občas zaspomínal: Dostal som sa na architektúru a vtedy som pochopil, čo to povolanie znamená,“ spomína si na začiatky Pavla Merjavého, architekta, ktorý vštepil silný výraz viacerým známym architektonickým objektom, jeho kolega, architekt Alexander Bél.
Stopy v Slovensku a zahraničí
Kto by sa chcel vydať po stopách tvorby Pavla Merjavého, musel by naozaj prejsť naprieč celým Slovenskom.
Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici, krematórium v Košiciach, sobášna sieň v košickom Starom Meste, Združená administratívna budova v Michalovciach či prístavby kostolov v Humennom, Snine a Sobranciach.
Naprojektoval taktiež tri veľké sídliská - dve v Košiciach (Furča a Kuzmányho sídlisko) a jedno v Spišskej Novej Vsi.
Jeho dielo prekročilo aj hranice Slovenska. Spomenieme stavby ako Pamätník mieru, Aden, Jemenská republika (spoluautor A. Račko), Veľvyslanectvo ČSSR v Berlíne (spoluautor A. Bél), štúdia 1970, Štátna opera v Belehrade (spoluautor A. Bél), medzinárodná súťaž 1973.

Okrem architektúry sa výrazne venoval interiérovej tvorbe. Spolupracoval s významnými sochármi ako Arpád Račko a Juraj Bartusz.
Spomeňme z jeho diel interiér Ústavného súdu v Košiciach, interiér Prezidentskej kancelárie na Hviezdoslavovej ulici v Košiciach, interiér krematória a sobášnej siene v Košiciach, rekonštrukciu a interiér Historickej radnice a interiér kina Slovan v Košiciach.
Významnú etapu jeho tvorby predstavovali projekty a prístavby kostolov v Humennom, Snine, Sobranciach, Kravanoch (Podhorany), Vyšných Ladičkovciach a Slovenskej Kajni, ako aj nadstavba Arcibiskupského úradu v Košiciach.
Vždy rád kreslil
Rodený Humenčan dodnes žije v Košiciach. Za jeho celoživotné dielo ho ocenilo prezídium Spolku architektov Slovenska a Fond výtvarných umení Cenou Emila Belluša za rok 2022.
Pri tejto príležitosti pripravilo Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska publikáciu, ktorá približuje tvorbu a život výraznej osobnosti slovenskej architektúry.
Architekt Emil Belluš, po ktorom sa každoročne udeľuje cena za celoživotné dielo, bol významná osobnosť modernej architektúry, profesor a spoluzakladateľ Slovenskej vysokej školy technickej, Fakulty architektúry, pozemného staviteľstva a ďalších odborných organizácií, no v neposlednom rade aj vynikajúci tvorivý architekt.

Merjavý sa narodil v roku 1935. Jeho otec bol umelecký rezbár a stolár. Mama bola domáca.
Študoval na humenskom gymnáziu. Po maturite sa prihlásil na architektúru.
V roku 1959 promoval s červeným diplomom na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej. Postgraduál si urobil v Brne.
Veľkú časť svojho pracovného života pracoval v Stavoprojekte v Košiciach. Najskôr ako architekt, neskôr na pozícii námestníka riaditeľa.
Od roku 1992 pracoval ako autorizovaný architekt vo svojej vlastnej projektovej kancelárii Merys.

Krematórium prepojené s prírodou
K významným stavbám, na ktoré je zvlášť hrdý, patrí krematórium.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.