SLOVENSKO. Takmer deväť z desiatich osôb v marginalizovaných rómskych komunitách (MRK) žije v domácnostiach, ktoré sú podľa definície Eurostatu považované za preľudnené, pričom na jednu izbu pripadajú v priemere tri osoby.
Vyplýva to z prieskumu štatistického zisťovania EU SILC - o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR, zameraného na MRK.

Zistenia prieskumu prináša analytická publikácia Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK).
Predkladatelia poukazujú pri číslach o bývaní v preľudnenom priestore na to, že na Slovensku celkovo býva v preľudnených domácnostiach približne 30 percent osôb.

O polovicu menšie obydlia
„Veľkosť obydlí domácností marginalizovaných Rómov je zároveň v priemere takmer o polovicu menšia, ako je priemerná veľkosť obydlí na Slovensku (46 m2 vs. 85 m2)," upozorňuje ÚSVRK.
Napriek nižšej kvalite bývania vynakladajú domácnosti z MRK na bývanie v priemere väčšiu časť svojich disponibilných príjmov ako domácnosti z celkovej populácie - 22 percent oproti 18 percentám.
Úlohou štatistického zisťovania EU SILC - MRK 2020, ktoré bolo pripravené v spolupráci so Štatistickým úradom SR a ktorého zber dát sa realizoval v teréne koncom roka 2020, bol zber reprezentatívnych a porovnateľných údajov o úrovni a rozdelení príjmov, úrovni chudoby a sociálneho vylúčenia MRK na základe metodiky EU SILC, ktorý sa realizuje v celej EÚ.

Najkomplexnejší prehľad
Okrem bývania prináša analýzu oblastí ako vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, príjem či skúsenosť s diskrimináciou.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero zdôraznil, že publikácia poskytuje za poslednú dobu najkomplexnejší prehľad životných a príjmových podmienok domácností MRK na Slovensku.
„Tie sú v publikácii navyše porovnávané s údajmi za domácnosti Rómov bývajúcich integrovane, ako aj s celkovými údajmi za Slovensko, vychádzajúcimi z bežného zisťovania EU SILC z predmetného roku. Výsledky analýzy do veľkej miery potvrdzujú, že v každej z uvedených oblastí existujú výrazné rozdiely," upozornil Hero.
Hero: Rómsky jazyk by nás mal spájať
Rómsky jazyk je pre Rómov prostriedkom na vyjadrenie identity, sebavyjadrenia a hrdosti, ktorým prejavujú svoje postavenie a príslušnosť k tomu, čím sú – Rómami a Rómkami.
Na sociálnej sieti to v súvislosti so sobotňajším Medzinárodným dňom rómskeho jazyka uviedol splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero.

„Na našom úrade si želáme, aby bol rómsky jazyk živým jazykom, ktorý nás spája, a aby sme aj vďaka nemu rozvíjali pestrosť, akceptáciu a rovnosť v našej spoločnosti," dodal.
Rómčinu ako materinský jazyk uviedlo v minuloročnom Sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) 100 526 obyvateľov SR, necelé dve percentá populácie.

Najviac Rómov žije na východe Slovenska
„Najviac obyvateľov (2 716) s materinským jazykom rómskym žije na Slovensku v obci Lomnička v okrese Stará Ľubovňa, z celkového počtu obyvateľov obce tvoria takmer 84 percent," informovala hovorkyňa SODB 2021 Jasmína Stauder.
„V obci Bystrany v okrese Spišská Nová Ves uvádza rómsky jazyk ako materinský 3 009 (78,69 percenta) obyvateľov. V Stráňach pod Tatrami v Kežmarskom okrese žije 1 796 (78,46 percenta) obyvateľov hlásiacich sa k rómčine ako svojmu materinskému jazyku," dodala.

V rámci krajov SR je najviac obyvateľov hlásiacich sa k rómskemu jazyku ako svojmu materinskému v Prešovskom kraji - 53 677 osôb tvorí 6,64 percenta obyvateľov kraja.
Nasleduje Košický kraj, kde si rómčinu ako materinský jazyk uvádza 35 766 obyvateľov, teda viac ako 4,5 percenta rezidentov.

„Naopak, najnižší podiel obyvateľov, ktorí sa hlásia k rómskemu jazyku ako materinskému, žije v Trenčianskom (0,03 percenta) a v Bratislavskom kraji (0,04 percenta)," ozrejmila Stauder.
Medzinárodný deň rómskeho jazyka pripadajúci na 5. novembra bol vyhlásený v roku 2009 na medzinárodnej konferencii v chorvátskom Záhrebe.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.