Korzár logo Korzár

Poslala mu úspory aj peniaze z pôžičky. Ako fungujú podvody lásky cez internet

Čo robia pre obete banky a polícia?

Falošná fotka, falošné údaje a falošná neexistujúca osoba. Polícia Slovenskej republiky na facebookovom profile pravidelne upozorňuje na podvodníkov na internete.Falošná fotka, falošné údaje a falošná neexistujúca osoba. Polícia Slovenskej republiky na facebookovom profile pravidelne upozorňuje na podvodníkov na internete. (Zdroj: Hoaxy a podvody - Polícia SR)

Na článku o schémach takzvaných podvodov z lásky a finančných internetových podvodoch spolupracoval Korzár s litovskými novinármi Irmou Bogdanovičiūtė a Mantasom Jusisom. Text originálne vznikol ako reportážny film, ktorý pokrýva situáciu s finančnými podvodmi v Litve aj na Slovensku. (Nájdete ho na konci článku.) Projekt bol podporený európskou iniciatívou Collaborative and Investigative Journalism Initiative.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na sociálnej sieti bola kontaktovaná seniorka mužom v jej veku. Vydával sa za emigranta, ktorý zo Slovenska odišiel ešte počas socializmu. V Taliansku si otvoril pizzériu.

SkryťVypnúť reklamu

Seniorku cez internet presviedčal príbehom o tom, že ho vydiera mafia a preto sa chcel z Talianska odsťahovať. Takýmto spôsobom od nej vylákal peniaze.

V auguste sa prehnal sociálnymi sieťami aj ďalší prípad.

Žena poslala približne 110-tisíc eur mužovi, ktorý sa vydával za amerického vojaka a skontaktoval sa s ňou cez sociálne siete.

Tvrdil, že sa nachádza v Nemecku a potrebuje peniaze.

„Keď niekto povie, že americký vojak kontaktoval ženu na Slovensku, už to je samo osebe podozrivé. Prečo by americký vojak kontaktoval slovenskú ženu?“ pýta sa Miroslav Schlesinger, ktorý pracuje ako vedúci krajskej Informačnej kancelárie pre obete trestných činov v Bratislave. Zastrešuje ju Odbor prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky.

SkryťVypnúť reklamu

S obeťami takzvaných romantických podvodov Schlesinger pracuje osobne. S jednou z nich si v minulosti prezeral fotografie fiktívnych vojakov, ktorí sa snažia od svojich obetí vylákať peniaze.

Súvisiaci článok Psychológ: Žena, ktorá podvodníkovi poslala 110-tisíc eur, nemusí byť hlúpa Čítajte 

Žena fotografie dostala cez sociálne siete. Na jednej z nich bolo viditeľné, že ide o iného človeka.

„Mal úplne iné tetovanie než na predchádzajúcej fotografii, ktorú jej zaslal,“ hovorí Schlesinger narážajúc na to, že týchto podvodníkov je možné pri väčšej pozornosti jednoducho odhaliť.

Keďže majú často „rozpracovaných“ viac obetí naraz, môžu sa pomýliť.

Po úsporách nasledujú pôžičky

Práve ukradnuté identity amerických vojakov sú na Slovensku v prípadoch takzvaných podvodov z lásky najčastejšie.

Začiatok je často nevinný.

Muž s ukradnutou identitou začne opisovať žene zväčša svoj tragický alebo smutný príbeh, pričom v nej chce vzbudiť ľútosť.

SkryťVypnúť reklamu

Tento príbeh stupňuje pod zámienkou, aby z nej dostal peniaze.

Žiaden z mužov s obeťou nepracuje tak, že z nej vytiahne veľkú sumu peňazí naraz.

Potrebujú udržiavať vzťah čo najdlhšie, aby im obeť zaslala čo najviac peňazí, a na to tento príbeh slúži.

Schlesinger hovorí aj o prípade, kedy žena dávala podvodníkovi najprv svoje úspory a keď ich postupne minula, z banky si zobrala prvú pôžičku.

Keďže mala zamestnanie, začala ju splácať a potom si vzala druhú pôžičku. Peniaze postupne zasielala neznámemu mužovi, ktorého poznala len cez internet.

„Ich vzťah sa stupňoval. Bola pripravená, že príde a spolu odídu preč. Tie peniaze nedala jemu, ale investovala ich do nového spoločného života.“

Zacyklené v dlhoch

Zuzana Juráneková z občianskeho združenia IPčko, ktoré pomáha rôznym obetiam online podvodov, hovorí, že takto sa postupne žena zacyklí v dlhoch.

Kto vlastne v tejto podvodnej schéme zlyháva? Sú to vlastníci sociálnych sietí, ktorí sa takýmito podvodmi na ich stránkach nezaoberajú dostatočne a nedokážu ich používateľov ochrániť? Alebo je to polícia, na ktorú sa často samotné obete vôbec boja obrátiť kvôli tomu, ako budú prijaté?

Súvisiaci článok Online partnerom pošlú peniaze, neskôr zistia, že ide o podvod Čítajte 

Otázkou tiež je, či nezlyháva bankový systém, ktorý síce dokáže na podozrivé transakcie poukázať, no len v málo prípadoch aj dokáže vrátiť peniaze, ktoré odišli na účet podvodníkom, späť klientom.

Niekomu však môže automaticky napadnúť, že si za to môžu obete samy. Máme to brať tak, že poslali cudziemu človeku peniaze dobrovoľne a nedá sa im už nijako pomôcť? A kto sú vlastne tieto obete?

Stačí, keď uvedie, že je nezadaná

Začnime stručne tým, ako sa vôbec podvodníci k svojim obetiam dostanú, čo môže byť zároveň aj návodom na to, ako sa do tejto podvodnej schémy nedostať.

Slovenská banková asociácia upozorňuje, že podvodníci cielia zväčša na staršie ročníky, ktoré oslovia prívetivou až vtieravou správou.

Tá je zvyčajne písaná lámavou slovenčinou, obsahuje gramatické a štylistické chyby. Podvodníci totiž využívajú pri komunikácii internetový prekladač.

Schlesinger hovorí, že stačí už len to, ak si žena na svojom profile na facebooku uvedie, že je nezadaná alebo rozvedená.

„Toto sú indície, ktoré nepatria do celého sveta. Priemerný informatik to vie cielene vyhľadať a tieto ženy sú potenciálnymi obeťami.“

Predtým, než podvodník obeť osloví, si naštuduje, čo zdieľa vo svojom profile.

Napríklad, aké hudobné video zdieľala naposledy, či na aké miesto by chcela ísť.

Tieto informácie potom využíva náhodne v konverzácii a v žene vytvára pocit, že majú toho veľa spoločného.

Ak sa pýtate, prečo píšeme stále o ženských obetiach, je to preto, lebo tieto podvody sú špecifickou záležitosťou žien.

„Pri mužoch je charakter podvodu trošku iný. Nejde o emocionalitu a vzťah, skôr je to postavené na sexuálnej pudovosti, vzrušení a zážitku. Výsledok je ale rovnaký, teda vydieranie a získavanie peňazí,“ vysvetľuje Juráneková.

Súvisiaci článok Internetové podvody pokračujú. Chcela predať sukňu, prišla o viac ako tisícku Čítajte 

Každý túži po pozornosti a láske

Koordinátorka chatovej poradne občianskeho združenia IPčko Veronika Tóthová pracuje s obeťami romantických podvodov v rámci anonymnej linky pomoci.

Vysvetľuje, ako je možné, že sa ženy do týchto neznámych mužov zamilujú.

„Je to pomerne jednoduché, pretože každý z nás túži po pozornosti, láske, aby si nás niekto všimol, ocenil, dal kompliment. A keď príde niekto do ich života a dostávajú od neho, čo potrebujú, čo v osobnom fyzickom živote nedostávajú, tak to ide rýchlo.“

Keď už podvodník vylákal od ženy všetky peniaze, prestáva sa ozývať a ona postupne zisťuje, že to bol podvod.

Tóthová vysvetľuje, že vtedy človek cíti obrovský pocit zrady, viny, strachu aj sklamanie.

„Je to množstvo emócií, ktoré si dnes nikto nedokáže predstaviť. Je preto veľmi ťažké vyhľadať nejakú pomoc a chce to veľa odhodlania a odvahy o tom vôbec hovoriť. Keď za nami takéto ženy prichádzajú, tak to je vlastne to primárne, o čom hovoríme, ako tú odvahu nazbierali.“

V redakcii vieme o niekoľkých konkrétnych obetiach takéhoto podvodu, no verejne o tejto skúsenosti hovoriť nechceli.

Často je to totiž vec, o ktorej nepovedia ani svojim najbližším. Ich rozhodnutie nehovoriť o tom verejne sme rešpektovali.

V reportážnom filme však prinášame príbehy niekoľkých obetí z Litvy, ktoré poslali veľké čiastky peňazí buď podvodníkom s láskou alebo fingovaným finančným inštitúciám.

V jednom prípade obeť takéhoto podvodu spáchala samovraždu.

Podvodníkom pošlú aj viac ako 100-tisíc eur

Na nasledujúcich číslach si ukážeme, že tieto prípady nie sú na Slovensku až tak ojedinelé.

Hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková vysvetľuje, že ich evidujú niekoľko každý mesiac.

Nedávno polícia informovala o prípade, kedy žena z okresu Topoľčany zaslala postupne cudziemu človeku vydávajúceho sa za amerického vojaka 110-tisíc eur. Druhá poškodená zaslala 5-tisíc eur.

Dáta z Prezídia Policajného zboru hovoria, že v roku 2020 boli na Slovensku zdokumentované tri prípady, kde bola spôsobená škoda viac ako 48-tisíc eur.

Prezídium tiež hovorí o dvoch vlaňajších prípadoch, kde bola škoda vyššia ako 160-tisíc eur.

Vždy išlo o postavu vojaka vo výslužbe. Peniaze následne odchádzali do rôznych exotických krajín, pričom páchateľov sa zatiaľ nepodarilo odhaliť.

Stále je reč len o prípadoch, ktoré polícia zachytí, respektíve ich prídu obete nahlásiť.

Realita však môže byť úplne iná. Jedna vec je totiž kriminalita, ktorá sa nám dostáva do tabuliek a štatistík, no druhú kategóriu predstavuje takzvaná latentná, teda neobjasnená kriminalita.

„Tá tvorí 70 až 80 percent skutočnej kriminality. Ak teda hovoríme o troch prípadoch nejakého podvodu, môžeme si to znásobiť a dostaneme skutočné množstvo,“ hovorí Schlesinger.

Chýbajú presnejšie štatistiky

Pobočky krajskej polície nevedú štatistiky o tom, koľko takýchto podvodov zaznamenali a nemajú ani dáta o sumách, ktoré ženy neznámym mužom zaslali.

Oslovené banky ani Slovenská banková asociácia nemajú dáta o tom, koľko peňazí sa podarilo poslať ľuďom pri týchto podvodoch naspäť v prípade, že ich dokázali zachytiť.

Banky majú pri týchto podvodoch aspoň v niečom prehľad. Vieme, že jednotlivé sumy sa začínajú na tisíckach eur, no ženy svojim internetovým známostiam posielajú aj sumy vyššie ako 100-tisíc eur.

Peniaze odchádzajú napríklad do Turecka, Egyptu, Veľkej Británie, ale aj do krajín Európskej únie.

Ženy posielajú tieto peniaze cez internet banking, ale aj priamo v pobočkách bánk.

Pracovníci v bankách v niektorých prípadoch klientov upozornia, že ide takmer určite o podvod, no mnohí z nich aj napriek viacnásobnému varovaniu trvajú na zrealizovaní platby na vlastné riziko.

Niektorí klienti dokonca robia platby opakovane, aj v priebehu niekoľkých mesiacov či rokov.

Strach z polície

Oslovení odborníci sa zhodujú v tom, že nahlásiť podvod na polícii je kľúčové. No obete, ktoré kontaktujú anonymné linky občianskeho združenia IPčko, veľakrát za policajtmi nejdú.

„Pre ľudí zvonka je ísť na políciu jasný krok, ale pre podvedené osoby je to úplne posledná možnosť, pretože istým spôsobom je to aj krok zverejnenia,“ hovorí Juráneková.

Schlesinger dopĺňa, že policajti môžu pre obete predstavovať autoritu a nemusia mať s nimi ani žiadnu skúsenosť.

„Majú z toho strach. Prečítajú im na stanici ich práva, sú z toho zmätené. Ten text nevidia, no súhlasia s jeho obsahom. Na polícii ich poučia, odídu odtiaľ a ani nevedia, o čom boli poučené, lebo to poriadne nevnímajú. Potom si povedia, že nepovedali najdôležitejšiu vec, no už to nechajú tak.“

Žena, ktorá sa stala obeťou takéhoto podvodu, preto musí podľa Schlesingera na polícii hovoriť napríklad aj o tom, ak niekedy pri komunikácii cítila zo strany podvodníka nátlak.

Ak to do výpovede neuvedie, nemusí to už naplniť skutkovú podstatu trestného činu.

„Ak chceme byť naozaj vecní a držať sa litery zákona, musíme podľa toho postupovať. Nemôžeme si povedať, že podľa nás tu ide o podvod, keď nemáme právnu oporu na to, aby sme podvodníka mohli odsúdiť,“ vraví Schlesinger.

Pomôžu printscreeny

Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová vysvetľuje, že dôležité je tiež uložiť si komunikáciu s cudzou osobou, ktorá bude slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní.

„Dobré je spraviť si printscreeny tejto konverzácie. Profil môže byť falošný, ale policajt môže už podľa tabuľky fiktívnych policajtov dostupných z databázy zistiť, že ide o ukradnutú identitu,“ dopĺňa Schlesinger.

Juráneková nadväzuje, že forma komunikácie v rôznych verejných inštitúciách je úplne iná a špecifická oproti tomu, ako so ženami hovoria na linkách pomoci, či v porovnaní s bežnou komunikáciou.

Na otázku, ako pristupujú policajti k týmto prípadom a či sú na to špeciálne školení, hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová uviedla, že "policajt pristupuje k týmto prípadom a k jeho obetiam individuálne, proaktívne a s odbornou starostlivosťou".

O svojich právach je obeť poučená už pri prvom úkone trestného konania. Ivanová tiež hovorí, že policajt je povinný postupovať rovnako bez ohľadu na to, či je oznamovateľom muž alebo žena.

Verejné vysmievanie

Odsúdenie, ktoré môže zaznieť na polícii, je však prítomné aj inde. Z týchto obetí si napríklad uťahovali po prípade v okolí Topoľčian v komentároch ľudia aj na sledovanej satirickej stránke Zomri na facebooku.

Pod príspevkami sa objavili napríklad komentáre o tom, že by tieto ženy nemali mať právo voliť. "Pani asi nebude najostrejšia ceruzka v peračníku", alebo "že takéto idú ešte voliť" boli tiež súčasťou diskusie.

„Vo veľkej väčšine vnímajú ľudia tieto podvody veľmi negatívne,“ hovorí Juráneková.

Upozorňuje, že ak príde takáto vlna komentárov, môže to mať pre obete podvodov aj fatálne následky.

Schlesinger naopak tvrdí, že aj takáto „zlá reklama“ môže pre potenciálne obete znamenať výstrahu.

Podozrivé transakcie banky vnímajú

V podvodnom kolotoči je teda dôležitá pomoc psychológa a polície, no kľúčové sú aj kroky samotných bánk.

Aj keď nevedú štatistiky o tom, koľko peňazí sa skutočne obetiam týchto podvodov vrátilo späť, už vlani upozornili na niekoľko podozrivých transakcií.

Schlesinger opisuje, že hoci páchateľ ide na obeť sofistikovane a využíva právny systém a právne slučky, keď k takémuto podvodu dôjde, banka by mala ponúkať klientovi možnosť odoslané peniaze okamžite vrátiť späť na jeho účet.

„Mal by to byť bod číslo jeden pre každú banku. Som seriózna banka a vaše peniaze ochránime. To je prvá vec, ktorá by obetiam pomohla. Pretrhla by sa tak aj beztrestnosť samotným páchateľom a tok peňazí by bol ošetrený.“

Podľa neho by pomohlo zriadenie certifikovanej, oficiálnej tiesňovej linky.

„Dnes máme zaručené podpisy, odtlačky prstov, rôzne systémy. Naozaj sa dá spraviť veľmi veľa vecí na ochranu samotného klienta, len treba chcieť,“ vysvetľuje.

Nie je to však také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, a to nielen kvôli tomu, že platby často odchádzajú na účty bánk do tretích krajín. V prvom rade totiž rozhoduje klient.

„Keď však už odoslal platbu a až potom zistil, že ide o podvod, mala by tam byť určitá lehota na to, aby sa dali peniaze stiahnuť späť,“ hovorí Schlesinger.

Ďalší problém je, že obete peniaze odosielajú podvodníkom dobrovoľne. To potvrdzujú aj samotné banky, keď hovoria o skúsenostiach, kedy kontaktovali klientku s cieľom overiť si, či chce podozrivú transakciu naozaj odoslať.

Upozornili ju, že môže ísť o podvod. Trvala na tom, že chce platbu odoslať.

Zablokovali stovky účtov

Čo teda banky naozaj robia pre ochranu peňazí klientov?

Zo Slovenskej sporiteľne odpovedali, že aktuálne blokujú niekoľko stoviek účtov, ktoré identifikovali ako podvodné, slúžiace „podvodníkom s láskou“.

Hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová hovorí, že ak má klient podozrenie, že poslal peniaze na účet, na ktorý nemal, po zatelefonovaní na infolinku banky zrealizuje všetky potrebné kroky na pozastavenie platby, ak je to ešte možné.

Zastaviť platbu môže klient aj cez elektronické bankovníctvo, ale len kým nebola spracovaná.

Banka vie tiež kontaktovať banku príjemcu platby, teda podvodníka, so žiadosťou o jej vrátenie, ale nie vždy sa platba vráti.

„Tu máme problém, keď hovoríme o amerických vojakoch. Žena, ktorá mu peniaze posiela, je presvedčená, že je to v poriadku a banke to odobrí. Banka je v tomto prípade čistá,“ opisuje Schlesinger.

A je tu ešte jeden háčik. Obete prichádzajú na to, že boli podvedené, až s veľkým časovým odstupom.

Možnosti vrátenia peňazí sú vtedy veľmi limitované, takmer nulové.

Nápomocný informatik

Keďže obete často zasielajú peniaze do cudzích krajín, pri ich vyšetrovaní musí polícia využívať aj právnu pomoc zo zahraničia.

V rámci Európskej únie to trvá niekoľko mesiacov aj rokov. Mimo jej územia je to často dlhšie.

Napokon však ani dôkazy získané v spolupráci so zahraničnými právnikmi nemusia viesť k zisteniu páchateľa.

Vyšetrovanie sa potom často pozastaví, pretože páchateľ je neznámy.

Ak sa už tento podvod stane, je dobré mať na pomoc šikovného informatika, čo však množstvo takýchto žien jednoducho nemá.

„Ušetríte prácu polície, ktorú potrebuje na rozbeh. Funguje tu proces prideľovania spisu, ale dnes môže mať ten policajt pridelených viacero spisov, orientačne 20 až 30,“ hovorí Schlesinger.

Tento proces môže konanie polície zdržať, no u dohľadania páchateľa sú v tomto prípade dôležité aj hodiny.

„Nehovorím, že polícia je neschopná, ale máme tu určité predpisy, podľa ktorých musí pracovať. Takže pokiaľ je osoba schopná nájsť si niekoho, aj keď si ho zaplatí, vždy je to lepšie. Informatik môže byť polícii nápomocný.“

Ako problém sa javí aj samotná nevystopovateľnosť podvodníka.

„Alebo je to tak, že tých prípadov je tak veľa, že nemáme na to toľko policajných oddelení, aby sa tomu venovali. Aj keď žijeme v roku 2022, IT svet a komunikácie nie sú tak bezpečné po právnej stránke, ako by sme si priali,“ hovorí expert na kriminalitu.

Dá sa teda týmto podvodom zabrániť?

Schlesinger hovorí o rozširovaní kritického myslenia, čo znamená, že by ľudia dopisujúci si s niekým neznámym na internete mali rozlišovať, že môže ísť o podvod.

Podstatná by mala byť aj väčšia spolupráca bánk a medzinárodná spolupráca medzi políciou a vlastníkmi sociálnych médií.

Môže sa stať naozaj čokoľvek

Obete týchto podvodov zväčša prichádzajú úplne o všetko, no najmä o život, ktorý ich neexistujúca láska predstavovala.

Podľa psychologičky je potrebné k nim pristupovať citlivo. Stať sa to môže podľa nej naozaj každému.

„Sme naprogramovaní tak, že chceme cítiť záujem, lásku. Pozornosť, ktorú by sme zrazu od takého človeka dostávali, by bola príjemná úplne všetkým.“

Juráneková hovorí, že keby sme boli ako spoločnosť prívetivejší, tak by to bolo pre obete jednoduchšie nechať si pomôcť.

„Každý jeden z nás, kto zažil zlomené srdce, vie, ako to veľmi bolí a plus do tohto vstupuje faktor, že ste ľúbili niekoho, kto neexistuje,“ hovorí.

„To sú jednotlivé prípady, kedy môžeme počítať naozaj so všetkým, dokonca aj so samovraždou,“ dodáva Schlesinger.

Načítavam video...

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 138
  2. Každý piaty zomrie 8 796
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 774
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 8 750
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 791
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 728
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 947
  1. Tupou Ceruzou: RTVS
  2. Richard Sulík: Pár slov ku koncesionárskym poplatkom tak, aby pochopila aj pani Čengel Solčanská
  3. Pavel Macko: Kandidát Pellegrini zaujal tvrdý protislovenský postoj
  4. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 5/11
  5. Jozef Sitko: Pellegrini verzus Kováč (3.)
  6. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  7. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  8. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 187
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 694
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 647
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 766
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 144
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 9 276
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 532
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Tupou Ceruzou: RTVS
  2. Richard Sulík: Pár slov ku koncesionárskym poplatkom tak, aby pochopila aj pani Čengel Solčanská
  3. Pavel Macko: Kandidát Pellegrini zaujal tvrdý protislovenský postoj
  4. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 5/11
  5. Jozef Sitko: Pellegrini verzus Kováč (3.)
  6. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  7. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  8. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 187
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 694
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 647
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 766
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 144
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 9 276
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 532
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu